[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je štvrtok 11. 08. 2022   Meniny má Zuzana      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  august  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pápež začal kajúcu púť v Maskwacise: „Pokorne prosím o odpustenie“
P:3, 26. 07. 2022 06:34, ZAH



Na cintoríne v Maskwacise

Foto: SpC-Vatican


Kanada 26. júla (RV) V meste Maskwacis, stredisku oblasti obývanej príslušníkmi „Prvých národov“ v kanadskej provincii Alberta 100 km južne od Edmontonu začal pápež František v pondelok 25. júla hlavný program apoštolskej cesty s mottom „Spoločne kráčať“. V príhovore zdôraznil význam uchovávania pamäti a vyslovil prosbu o odpustenie za podiel kresťanov na krivdách voči indiánskemu obyvateľstvu.

Prvé zo série stretnutí zameraných na zmiernie a uzdravenie rán minulosti sa konalo za účasti zástupcov domorodých etník celej Kanady. Zastúpené boli všetky tri hlavné skupiny: Prvé národy, Métisi a Inuiti.

Pápež František priznal podiel kresťanov na politike asimilácie a zrovnávania (enfranchisement)ktorá sa premietla do systému rezidenčných indiánskych škôl a vyslovil prosbu: „Pokorne prosím o odpustenie za zlo, ktoré bolo spáchané toľkými kresťanmi na indiánskych obyvateľoch.“ Vo svojom prvom príhovore na pôde Kanady Svätý Otec zároveň zdôraznil, že „na uzdravenie a zmierenie nestačí naše úsilie, potrebujeme Božiu milosť“.

Pietna spomienka na cintoríne

Biely Fiat 500 priviezol pápeža Františka do parkového areálu uprostred zelene, ktorého názov Maskwacis v jazyku cree znamená „Medvedie vŕšky“. Od kostola Sedembolestnej Panny Márie prešiel pápež na invalidnom vozíku k trávnatému cintorínu s drevenými krížmi lemovanými kruhmi. Po tichej modlitbe pokračoval k centrálnemu areálu sprevádzaný niekoľkými náčelníkmi s čelenkami z vtáčích pier a v pestrofarebných tkaných odevoch.

Na kruhovom trávniku s prístreškom po obvode privítalo Svätého Otca srdečnými pokrikmi niekoľko sto zástupcov domorodých skupín z rôznych končín Kanady. Náčelník Zlatý Orol (Usow-Kihew, anglickým menom Wilton Littlechild) ako hostiteľ vo svojom rodnom jazyku cree postupne vysvetľoval význam miesta a jednotlivých symbolov. Je to napr. názov „Korytnačí ostrov“ odkazujúci na mýtickú pravlasť indiánskych národov, insígnie kmeňov v podobe prútov ozdobených perím, či rytmika bubnovania, spievané pokriky a rituálne tance v kostýmoch.

Pamiatka obetí asimilačnej politiky

 

Počas stretnutia prechádzala pomedzi zhromaždenie skupina s červeným transparentom s menami tisícok študentov rezidenčných škôl. Ako uviedol náčelník Zlatý Orol, ako člen Komisie pre pravdu a zmierenie si osobne vypočul 7000 svedectiev tých, ktorí prešli rezidenčnými školami.

Pápeža Františka usadili na čestnom mieste, po bokoch s náčelníkmi. V príhovore, ktorý predniesol po španielsky s prekladom do angličtiny, najprv uviedol dôvod svojej návštevy:

„Prichádzam do vašej vlasti, aby som vám osobne povedal, že cítim žiaľ, aby som prosil Boha o odpustenie, uzdravenie a zmierenie, aby som vám ukázal svoju blízkosť, aby som sa modlil s vami a za vás.“

V úvodnej časti pápež pripomenul tradičné hodnoty indiánskych kultúr i bolestnú históriu a trvalé dôsledky politiky znevažujúcej identitu a práva pôvodných obyvateľov. V 19. a 20. storočí za to dialo prostredníctvom indiánskych rezidenčných škôl, ktoré viedli aj cirkevné organizácie a rehole. Túto pamäť je nevyhnutné udržiavať, napriek tomu, že to bolí, uistil Svätý Otec potomkov domorodých národov.

Prosba pápeža o odpustenie

 

Obnovenú prosbu v mene Katolíckej cirkvi o odpustenie pápež František formuloval týmito slovami:

„Dnes som tu, v tejto krajine, ktorá si spolu s dávnou pamäťou uchováva jazvy po stále otvorených ranách. Som tu, pretože prvým krokom tejto kajúcej púte medzi vás je obnoviť svoju prosbu o odpustenie a povedať vám zo srdca, že som hlboko zarmútený: prosím o odpustenie za to, ako mnohí kresťania, žiaľ, podporovali kolonizátorskú mentalitu mocností, ktoré utláčali pôvodné obyvateľstvo. Napĺňa ma to bolesťou.

Prosím o odpustenie za to, ako mnohí členovia Cirkvi a rehoľných komunít spolupracovali, aj formou ľahostajnosti, na projektoch kultúrneho ničenia a násilnej asimilácie zo strany vtedajších vlád, čoho vrcholom bol systém rezidenčných škôl.

Hoci kresťanská dobročinnosť neabsentovala a boli mnohé vynikajúce prípady oddanej starostlivosti o deti, celkové dôsledky politík spojených s rezidenčnými školami boli katastrofálne. Naša kresťanská viera nám hovorí, že to bola katastrofálna chyba, nezlučiteľná s evanjeliom Ježiša Krista. Je bolestné pomyslieť na to, ako bola narušená tá pevná pôda hodnôt, jazyka a kultúry, ktorá dávala vašim národom ich pravú identitu, a že na dôsledky toho naďalej doplácate.

Tvárou v tvár tomuto zavrhnutiahodnému zlu Cirkev pokľaká pred Bohom a prosí o odpustenie za hriechy svojich detí. Rád by som to zopakoval so zahanbením a jasne: Pokorne prosím o odpustenie za zlo, ktoré bolo spáchané toľkými kresťanmi na indiánskych obyvateľoch.“

Na uzdravenie a zmierenie potrebujeme Božiu milosť

 

Svoj príhovor uzavrel pápež poukázaním na spásnu silu evanjelia:

„V tomto prvom kroku svojej púte som chcel venovať priestor pamäti. Dnes som tu, aby som spomínal na minulosť, plakal s vami, ticho sklonil pohľad k zemi, modlil sa pri hroboch. Nech nám všetkým ticho pomôže zvnútorniť bolesť. Ticho. A modlitba: tvárou v tvár zlu sa modlime k Pánovi dobra; tvárou v tvár smrti sa modlime k Bohu života.

Pán Ježiš Kristus urobil z hrobu, ktorý sa zdal byť pohrebiskom každej nádeje a každého sna, po ktorých zostane len plač, smútok a rezignácia, urobil z hrobu miesto znovuzrodenia, vzkriesenia, začiatkom histórie nového života a univerzálneho zmierenia.

Na uzdravenie a zmierenie nestačí naše úsilie, potrebujeme Božiu milosť: potrebujeme vľúdnu a mocnú múdrosť Ducha, nežnú lásku Tešiteľa. Nech on sám naplní najhlbšie očakávania našich sŕdc. Nech nás vezme za ruku a vedie nás kráčať spoločne.“

Celé znenie príhovoru

Náčelnícka čelenka na hlave pápeža

 

Stretnutie uzavrela modlitba, ktorú predniesol pápež František po stojačky a s červenou štólou na pleciach udelil požehnanie v angličtine. V mimoriadne srdečnej až dojímavej atmosfére sa potom pápež, stále postojačky, pozdravil s desiatkami zástupcov rozličných etnických skupín. Komunikoval s nimi za pomoci tlmočníka  a každému podaroval ruženec.

Medzi rozličnými symbolickými darmi, ktoré pápež dostal, bola aj náčelnícka čelenka. Pohľad na pápeža s čelenkou na hlave vyvolal silnú emocionálnu reakciu zhromaždenia.

Na stretnutí sa zúčastnili aj čelní zástupcovia politického života Kanady: generálna guvernérka Mary Simonová a predseda vlády Justin Trudeau.

 



( TK KBS, RV, jb; rp ) 20220726001   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]

  Kontakty


Kонтакти для духовної допомоги та підтримки


  Top témy
Všetky

Pápež František v Kanade

Stretnutie mládeže T22

Vojna na Ukrajine

Synoda 2021-23

Rok Amoris Laetitia
Koronavírus