Štrasburg 20. júla (ACI Press) Vo Francúzsku neexistuje šaría, a teda ani trestný čin odpadlíctva. Moslimovia, ktorí konvertujú, však napriek tomu zažívajú formy útlaku zo strany svojich rodín, z ktorých sú buď vylúčení, alebo dokonca radikálnejšie napadnutí, hoci oveľa zriedkavejšie.

Svetlo na túto problematiku vrhá správa Európskeho centra pre právo a spravodlivosť (ECLJ) v Štrasburgu, mimovládnej organizácie, ktorá už bola protagonistom dôležitých štúdií, a svoju 23-stranovú správu predložila svetu počas ministerskej konferencie o slobode náboženstva a viery, ktorá sa konala 5. - 6. júla v Londýne.

Správa bola predstavená počas podujatia o odpadlíctve a rúhaní, na ktorom vystúpili Ulrika Sundbergová, osobitná vyslankyňa pre medzináboženský dialóg, Ahmed Shaheed, osobitný spravodajca OSN pre slobodu náboženského vyznania a viery, a niekoľko svedectiev s podrobnými informáciami o dôsledkoch zákona o rúhaní v Jemene, Pakistane, Iráne, Sudáne a ďalších krajinách.

Správa ESĽP upriamuje pozornosť na jav, ktorý je veľmi málo známy a preskúmaný. Neexistujú ani presné údaje o konverziách a nikto z tých, ktorí poskytli svedectvo pre správu, nechcel vystupovať pod svojím celým menom.

Samozrejme, situácia konverzie z islamu sa vo Francúzsku týka 4 až 30 tisíc ľudí ročne a každý rok je približne 300 ľudí islamského pôvodu, ktorí prijmú krst, aby vstúpili do Katolíckej cirkvi, aspoň podľa údajov Francúzskej biskupskej konferencie.

„Dnes je vo Francúzsku,“ uvádza sa v správe, „pre moslima prinajmenšom ťažké a vo všeobecnosti nebezpečné vzdať sa svojej viery. Prevažná väčšina ľudí, ktorí opustia islam a stanú sa kresťanmi, zažíva prenasledovanie zo strany rodiny a komunity, ktoré je veľmi rôznej intenzity, od pohŕdania až po násilie“.

Podľa správy sa prenasledovanie objavuje najprv v rodine a potom v komunite, ale existuje aj anonymné prenasledovanie, ktoré sa prejavuje v každej dobe, aj preto, že existujú islamisti, ktorí sledujú a vyhľadávajú konvertitov, a ak ich objavia, vyhrážajú sa im.

Šaría nie je vo Francúzsku právnym zdrojom, ale môže sa uplatňovať v praxi. Ak napríklad konvertita pochádza zo severoafrickej krajiny, kde sa uplatňuje šaría, môže dokonca prísť o časť dedičstva.

Aspekt komunity je však v islame zásadný, preto väčšina moslimov spravidla reaguje sankciou „sociálnej smrti“, zatiaľ čo zriedkavejšie sa snaží „zmyť“ škandál spôsobený konvertitom.

V správe sa uvádza, že konvertovanie je ešte tvrdšie pre ženy, ktoré sú vystavené prenasledovaniu „v oveľa väčšej miere ako muži“, a to preto, lebo konvertitky sa považujú za „hanbu“. Podľa UNACF tvoria ženy 70 z celkového počtu konvertitov.

Potom existuje problém, ktorý sa nesmie prehliadať, a to je dvojité prenasledovanie tých, ktorí sa obrátia vo svojej vlasti, opustia svoju krajinu a ocitnú sa medzi ďalšími migrantmi ako oni, ktorí netolerujú ich obrátenie.

Správa zdôrazňuje, že reakcia prináša aj škody na kresťanských lokalitách v situácii, ktorá sa v súčasnosti v Európe opakuje: podľa OBSE bolo v roku 2019 zaznamenaných 500 útokov na kresťanské lokality.

Nakoniec je tu otázka, ako sa cítia konvertiti, pretože sa často necítia byť prijatí vo svojich komunitách. Aj to je otázka, ktorú treba preskúmať.

Správa, ktorú si skrátka treba celú prečítať, aby sme pochopili aj to, ako viesť dialóg tvárou v tvár týmto skutočnostiam.

Zdroj: acistampa.com Andrea Gagliarducci / Preložil: Peter Juhás