Bratislava 9. júna (TK KBS) Aj tento rok prebieha celoslovenská súťaž Poklady Slovenska zameraná na riešenie zlého stavu množstva pamiatok v našej krajine, na ktorých sa podpísal neúprosný zub času. Jedna z deviatich môže získať 30-tisíc eur od Nadácie VÚB na svoju obnovu. Medzi pamiatkami, ktoré sa do 15. júna uchádzajú o podporu, sú aj pamiatky cirkvi.
- Stredoveký zvon Veľký Urban, Hrabušice
Po prvýkrát v histórii boli zaradené do súťaže aj zvony a samotní zvonári s ručným zvonením. Ide o podporu znovu-ožívajúceho ručného zvonenia i obnovy zvonov v obci. Miestny rímsko-katolícky kostol sv. Vavrinca v Hrabušiciach v sebe skrýva okrem vzácneho gotického oltára z dielne majstra Pavla z Levoče, aj najvzácnejší slovenský zvon z dielne majstra Konráda zo Spiša zo 14. storočia.
Pôvodne pochádzal z kartuziánského kláštora na Kláštorisku v Slovenskom raji. Tento chránený pamiatkový zvon je tu za posledné roky elektrifikácie vybitý viac ako za predošlých 600 rokov ručného zvonenia, no vďaka spolupráci i pochopeniu miestneho pána farára Ľubomíra Cvengorša, i celej komunity spolu s odborníkmi a s pamiatkármi z Krajského pamiatkového úradu Košice je tu veľká šanca pre jeho znovu-oživenie. Samotný veľký Hrabušický stredoveký pamiatkovo chránený zvon („Veľký Urban“) zo 14. storočia patrí k najstarším a najvzácnejším zvonom na Slovensku vôbec.
Ako jeden z mála je priamo autorsky pripisovaný majstrovi Konrádovi, zakladateľovi najvýznamnejšej stredoeurópskej stredovekej zvonolejárskej dielne so sídlom v Spišskej Novej Vsi. Majstra Konráda možno významom prirovnať k dielam majstra Pavla z Levoče. Vytvoril množstvo zvonov a liatych bronzových krstiteľníc, ktoré nájdeme po celom Slovensku a dokonca aj v Maďarsku a Poľsku. Zdobené sú charakteristickým typom písma, nápismi a ozdobnými motívmi. Cieľom projektu je obnova ručného zvonenia a fyzická záchrana nielen Veľkého Urbana, ale aj mladších zvonov sv. Vavrinca a Malého zvona.
Tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov je oficiálnou súčasťou národného nehmotného dedičstva – od roku 2011 je zapísané ako chránený prvok v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, ktoré mu ako prvá krajina na svete priznalo takúto hodnotu, a plánuje sa uchádzať aj o zápis do zoznamu UNESCO. Pamiatkový úrad SR je spolu-nositeľom certifikátu o tomto zápise.
- Hlavný vstupný portál do kláštora pavlínov, Šaštín
Kláštor pavlínov v Šaštíne spolu s bazilikou Sedembolestnej Panny Márie patria k najvýznamnejším pútnickým miestam Slovenska i Európy. Hlavný vstupný portál z roku 1776 je ukážkou pôsobivej architektúry a svojím sochárskym dotvorením priamo odkazuje na staviteľov národnej svätyne v Šaštíne - rád pavlínov.
V strede je znak rádu: kruhový medailón s reliéfom dvoch levov držiacich strom s výjavom Piety, pod ním nápis N 1. Hore v strede je podstavec pre na oblakoch sediacu sochu ženy. Portál je v havarijnom stave, ktorý ohrozuje jeho samotnú fyzickú existenciu a tým aj existenciu originálnej súčasti národnej svätyne Slovenska.
- Gotická nástenná maľba, Henckovce
Ranogotický kostol v Henckovciach je významnou súčasťou tzv. Gotickej cesty. Pôvodne bol zasvätený svätému Štefanovi, prvému uhorskému kráľovi. Interiér zdobili nástenné maľby vytvorené technikou nepravej fresky, charakteristickou pre región Gemera v 14. storočí. Z nástenných malieb sa však zachovali iba zvyšky, napríklad na severnej stene lode zobrazujú svätoladislavskú legendu - jazdec na koni s kopijou; možno ide o sv. Juraja, avšak ikonografiu bude možné jednoznačne identifikovať až po komplexnom reštaurátorskom odkrytí maľby. Charakteristické je aj zobrazenie mesta skupinou domov s vežou a hradbami, situované pred jazdcom. Touto maľbou sa obohacuje doteraz známy súbor stredovekých gotických malieb Gemera.
- Románsky kostolík sv. Michala Archanjela
Na Ponitrí leží obec Veľký Klíž a nad ňou niekdajšie slovanské hradisko, neskôr hrad a kamenný jednoloďový kostol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi, spomínané už v 13. storočí. Kostolík sa odlišuje od ostatných románskych zemepanských kostolov svojou valcovou vežou, asymetricky pristavanou k hlavnej lodi.
Vo veži je umiestnené točité schodisko na panskú emporu, kde mal zemepán s rodinou privilegovaný priestor pre účasť na bohoslužbe. Stavba patrila tu sídliacemu benediktínskemu opátstvu, ale výstavba nového kostola viedla k opusteniu a chátraniu staršieho, ktorý prestalo obyvateľstvo používať. V interiéri sa z pôvodnej výzdoby zachovali len fragmenty fresiek. Dnes je kostolík prístupný verejnosti a spravuje ho občianske združenie Tu žijeme – Hic vivo.
- Oltárny obraz sv. Štefan kráľ, Beckov
Neskorobarokový obraz sv. Štefana kráľa je súčasťou hlavného oltára umiestneného vo svätyni kostola v Beckove. Ide o atypickú barokovú oltárnu architektúru so sochárskou výzdobou. Svätostánok zdobia drevorezby uhorských patrónov (sv. Štefana, sv. Ladislava a sv. Imricha), dvojice anjelikov a obraz sv. Trojice. Ústredným dielom je vzácny veľkoplošný obraz z dielne nizozemského maliara Karla Wilhelma Branda zobrazujúci sv. Štefana kráľa ako odovzdáva uhorské kráľovské insígnie Panne Márii s Ježiškom. Scéna zobrazuje kľačiaceho sv. Štefana odovzdávajúceho kráľovskú korunu, jablko a žezlo na Panne Márii. Toto gesto symbolizuje odovzdávanie Uhorského kráľovstva pod ochranu Bohorodičky.
- Barokové sochy - kráľ Dávid s harfou a sv. Cecília, Štiavnické bane
Organ s bohatou sochárskou výzdobou v kostole sv. Jozefa v Štiavnických Baniach patrí k najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku, ktoré sú v zozname svet. dedičstva UNESCO. Bol postavený v roku 1754 pre kláštor hieronymitánov a vytvoril ho slávny banskobystrický staviteľ organov Martin Podkonický.
Bohatá sochárska výzdoba sa pripisuje sochárovi Dionýzovi Stanettimu, ktorý v tom období pôsobil v regióne ako jeden z výnimočných sochárov banskoštiavnickej Kalvárie. Organ zdobia sochy anjelov hrajúcich na rôznych hudobných nástrojoch - husliach, harfe, flaute alebo pozaune. V centre hudobnej anjelskej scény sú situované polychrómované sochy kráľa Dávida s harfou a socha sv. Cecílie.
Zdroj: Nadácia VÚB
