Libanon 3. júna (RV) Cirkev v Libanone bude v sobotu 4. júna sláviť blahorečenie dvoch mučeníkov – kapucínskych kňazov a misionárov v Mezopotámii, dnešnom Turecku. Léonar Melki a Thomas Saleh boli zabití z nenávisti k viere v rokoch 1915 a 1917 pri prenasledovaní kresťanov počas Arménskej genocídy. Slávnosti spojenej s blahorečením v kapucínskom kláštore v Jal el-Dib bude predsedať prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Marcello Semeraro. Obaja kapucíni boli rodákmi z libanonskej dedinky Baabdath, zomreli však v rozličnom čase na rozličných miestach.

Páter Léonar Melki zomrel v roku 1915 ako 34-ročný. Počas prenasledovania a útokov na kláštor sa rozhodol i napriek nebezpečenstvu zotrvať v kláštore v Mardine, aby sa postaral o svojho 80-ročného spolubrata. Bol zatknutý a týždeň ho kruto bili a týrali, vrátane vytrhávania nechtov na rukách a nohách, v snahe prinútiť ho, aby sa zriekol svojej viery a prijal islam. Spolu so stovkami ďalších kresťanských väzňov v Mardine ho potom deportovali do púšte a cestou popravili. Bol zabitý údermi kameňov a dobodaním 11. júna 1915 spolu s katolíckym biskupom blahoslaveným Ignácom Maloyanom (1869-1915) a ďalšími 415 kresťanmi po tom, čo sa opäť odmietli zrieknuť svojej viery. Ich telá boli hodené do roklín a jaskýň.

Páter Thomas Saleh prežil niekoľko vĺn masakrov proti kresťanom a mučeníctvo podstúpil ako 37-ročný v roku 1917. V Ufre bol zatknutý a odsúdený na smrť za to, že počas genocídy ukrýval arménskeho kňaza. S cieľom prinútiť ho, aby sa zriekol viery ho vláčili po väzeniach a hnali na viaceré „pochody smrti“. Zomrel počas deportácie uprostred zimy na vyčerpanie, týfus a následky zlého zaobchádzania 18. januára 1917, pričom odvážne opakoval: „Mám plnú dôveru v Boha, smrti sa nebojím.“