Ukrajina 22. apríla (RV CZ) Od začiatku vojny na Ukrajine bolo podľa UNESCA zničených najmenej 53 kultúrnych pamiatok. Za týmto tvrdením sa však skrýva aj dráma ľudí, ktorí bojujú za záchranu ukrajinského umenia, a tých, ktorí sú hovorcami ukrajinskej kultúry a teraz sú nútení opustiť svoje prostredie a presťahovať sa do iných krajín alebo do západnej časti krajiny. Cornélie Schmidmayr, prezidentka nadácie Peace for Art, ktorá podporuje ukrajinských umelcov, hovorí pre Vatikánsky rozhlas.
Snažíme sa zachrániť umelecké diela, ako sa len dá. Na poisťovne a oficiálnych dopravcov môžeme zabudnúť. Spravidla nemáme inú možnosť, ako si pomôcť sami - opisuje situáciu tých, ktorí sa snažia zachrániť nielen svoje životy, ale aj kultúrne dedičstvo svojho národa. Na podporu týchto aktivít sa na rôznych miestach zakladajú nadácie. Jednu z nich založili galeristky Cornélie Schmidmayr a Yvanna Bogdanova-Bertrand. Nadácia sídli vo Francúzsku a od 17. marca zbiera dary na podporu ukrajinských umelcov a ochranu kultúrneho dedičstva.
„Niektorí umelci hovoria, že nie sú schopní ďalej tvoriť, ale to je menšina. Dokonca aj tí, ktorí na začiatku vojny tvrdili, že sú zničení a nebudú schopní nič urobiť, začali pracovať na odsúdení spáchaných zločinov a vytvorili sieť na realizáciu umeleckých projektov. Problémom je, že logistické reťazce nefungujú. V snahe zachrániť umelecké diela musíme využiť možnosti každého jednotlivca, spolupracovať s ľuďmi, ktorí sú v teréne a majú autá a vodičov. Všetko na vlastné riziko.“
Z východných oblastí Ukrajiny, kde prebiehajú najostrejšie boje, pravidelne prichádzajú správy o zničených kultúrnych pamiatkach. Umelecké a náboženské dedičstvo je vo všeobecnosti ohrozené, ale sú aj ľudia, umelci, ktorí boli nútení odísť, dodáva Cornélie Schmidmayr:
„Na východe Ukrajiny už boli zničené kláštory. Snažíme sa nadviazať kontakty s európskymi múzeami, aby sme ochránili veľké zbierky náboženského umenia, ikony. Nie na prepravu diel, ale na ich prijatie v západnej Európe. Ale sú tu aj ľudia, umelci. Všetky iniciatívy na ich získanie sú vynikajúce. Je dôležité mať na pamäti najmä to, čo sa stane po uplynutí trojmesačného pobytu. Vidíme umelcov, ktorí prichádzajú z krajiny, kde je vojna, so svojimi rodinami... Čo sa stane po troch mesiacoch? Musíte myslieť aj na inú podporu, nielen na pobyt.“
Cornélie Schmidmayr sa k často diskutovanej téme bojkotu ruských diel z minulosti vyjadruje odmietavo. „V nadácii sme o tom dlho premýšľali. Musíme pochopiť a uctiť si radikalizmus Ukrajincov, ktorí zažívajú udalosti, ktoré sme v 21. storočí považovali za nemysliteľné. Ako nadácia sme však vo všeobecnosti proti kultúrnym bojkotom, pretože neprispievajú k šíreniu mieru,“ uvádza.
„Ukrajinské umenie bolo po stáročia zakázané. Keď si uvedomíme, že ukrajinský jazyk bol štyridsaťkrát zakázaný dekrétom ruského cára, pochopíme, že Ukrajinci sa nachádzajú v situácii dlhodobého boja - boja o svoju existenciu, kultúru a umenie. Majú v sebe ducha boja o "obyčajné" prežitie. Každá generácia umelcov na Ukrajine zažila krízy, vojny, povstania, hladomory a revolúcie. Tieto udalosti mali nevyhnutne vplyv na umenie a kultúru. A preto by som povedal, že na estetickej úrovni majú všetci ukrajinskí umelci spoločné odhodlanie otriasť spoločnosťou, zmeniť ju a pracovať na vytvorení niečoho nového.“
