[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je štvrtok 11. 08. 2022   Meniny má Zuzana      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  august  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Svätý Otec zhrnul apoštolskú cestu: Malta je laboratóriom pokoja
P:3, 07. 04. 2022 08:37, ZAH



Foto: SpC-Vatican


Vatikán 7. apríla (RV) Pri generálnej audiencii 6. apríla, pápež František ako zvyčajne po návrate z apoštolskej cesty zhrnul svoju skúsenosť z 36. zahraničnej apoštolskej cesty, ktorú absolvoval 2. – 3. apríla na Malte. Prinášame jeho súhrn v plnom znení.

Drahí bratia a sestry, dobré ráno a vitajte!

Minulú sobotu a nedeľu som sa vybral na Maltu: na apoštolskú cestu, ktorá bola plánovaná už dlhšie: pred dvoma rokmi bola odložená kvôli covidu a jeho dôsledkom.

Málokto vie, že Malta, hoci je ostrovom uprostred Stredozemného mora, prijala evanjelium veľmi skoro. Prečo? Pretože apoštol Pavol stroskotal neďaleko jej brehov a zázračne sa zachránil spolu so všetkými, ktorí boli na palube, bolo to viac než 270 ľudí. V knihe Skutkov apoštolov sa píše, že Malťania ich všetkých prijali, a uvádza sa tam: „s neobyčajnou ľudskosťou“ (28, 2). To je dôležité, nezabudnite: „s neobyčajnou ľudskosťou“.

„Práve tieto slová: „s neobyčajnou ľudskosťou“ som si vybral ako motto svojej cesty, pretože naznačujú cestu, ktorou sa treba uberať nielen preto, aby sme čelili fenoménu migrantov, ale aj všeobecnejšie, aby sa svet stal bratskejším, obývateľnejším a zachránil sa pred „stroskotaním“, ktoré ohrozuje nás všetkých, ktorí sme - ako sme sa naučili - na jednej lodi, všetci. Malta je v tomto horizonte kľúčovým miestom.

Je ním predovšetkým geograficky, pre svoju pozíciu v strede mora nachádzajúceho sa medzi Európou a Afrikou, ktoré však obmýva aj Áziu. Malta je akousi „veternou  kompasovou ružicou“, kde sa križujú národy a kultúry; je to privilegovaný bod, z ktorého možno pozorovať Stredomorie z 360-stupňovej perspektívy.

Dnes sa často hovorí o „geopolitike“, no žiaľ dominantnou logikou sú stratégie silnejších štátov na presadenie vlastných záujmov rozširovaním oblasti ekonomického vplyvu, ideologického vplyvu alebo vojenského vplyvu: vidíme to na vojne.

Malta v tomto rámci predstavuje právo a silu „maličkých“, tých malých národov, avšak bohatých na históriu a civilizáciu, ktoré by mali udržiavať inú logiku: logiku úcty a slobody – rešpektu, ale aj slobody, spolunažívania odlišností, ktorá je protikladom kolonizácie zo strany mocnejších. Vidíme to práve teraz. A nielen z jednej strany: aj z iných...

Po Druhej svetovej vojne sme sa pokúšali položiť základy nových mierových dejín, ale žiaľ – nepoučíme sa – ďalej sa rozbehli staré dejiny súperiacich veľmocí. A v súčasnej vojne na Ukrajine sme svedkami bezmocnosti OSN.

Druhý aspekt: Malta je kľúčovým miestom, pokiaľ ide o fenomén migrácií. V Prijímacom centre Jána XXIII. som sa stretol s početnými migrantmi, ktorí prišli na ostrov po strastiplnej ceste. Nikdy sa nesmieme unaviť v počúvaní ich svedectiev, pretože len tak sa môžeme vyhnúť skreslenému videniu, ktoré často koluje v masmédiách, a spoznať tváre, príbehy, zranenia, sny a nádeje týchto migrantov.

Každý migrant je jedinečný: nie je to číslo, je to človek, je jedinečný ako každý z nás. Každý migrant je človek so svojou dôstojnosťou, svojimi koreňmi, svojou kultúrou. Každý z nich je nositeľom nekonečne väčšieho bohatstva, než sú problémy, ktoré môže priniesť jeho prijatie. Nezabúdajme, že Európa vznikla migráciami.

Zaiste, prijímanie má byť organizované – to je pravda – potrebuje riadenie, a najprv, oveľa skôr, sa musí plánovať spoločne, na medzinárodnej úrovni. Pretože migračný fenomén nemožno zredukovať na núdzový stav, je znakom našej doby. A tak sa musí aj vnímať a interpretovať. Môže sa stať znamením konfliktu, alebo znamením pokoja. Záleží na tom, ako sa k tomu postavíme, závisí to od nás.

Tí, ktorí na Malte vdýchli život Centru Jána XXIII., sa rozhodli po kresťansky, a preto ho nazvali „Peace Lab“ - Laboratórium pokoja. Chcel by som však povedať, že Malta ako celok je laboratóriom pokoja! Celý národ so svojím postojom, so sebe vlastným prístupom, je laboratóriom pokoja. A toto svoje poslanie môže plniť, ak zo svojich koreňov čerpá miazgu bratstva, súcitu a solidarity. Maltský ľud prijal tieto hodnoty spolu s evanjeliom a vďaka evanjeliu ich bude môcť udržať živé.

Preto som ako Rímsky biskup išiel utvrdiť tento ľud vo viere a spoločenstve. Totiž – a to je tretí aspekt – Malta je kľúčovým miestom aj z hľadiska evanjelizácie. Z Malty a Goza, dvoch diecéz krajiny, vyšlo mnoho kňazov a rehoľníkov, ale aj veriacich laikov, ktorí do celého sveta priniesli kresťanské svedectvo. Akoby príchod svätého Pavla zanechal misiu v DNA Malťanov! Preto bola moja návšteva predovšetkým prejavom uznania, vďačnosti Bohu a jeho svätému vernému ľudu na Malte a na Goze.

Aj tam však fúka vietor sekularizmu a globalizovanej pseudokultúry konzumu, neokapitalizmu a relativizmu. Aj tam je teda čas na novú evanjelizáciu. Moja návšteva v Jaskyni svätého Pavla, podobne ako u mojich predchodcov, bola akoby čerpaním z prameňa, aby evanjelium na Malte mohlo vytrysknúť so sviežosťou počiatkov a oživiť jej veľké dedičstvo ľudovej zbožnosti. Jej symbolom je národná mariánska svätyňa Ta' Pinu na ostrove Gozo, kde sme slávili intenzívne modlitbové stretnutie. Tam som pocítil tlkot srdca maltského ľudu, ktorý tak veľmi dôveruje svojej svätej Matke.

Mária nás vždy privádza späť k tomu podstatnému, ku Kristovi, ktorý bol za nás ukrižovaný a zmŕtvychvstal, k jeho milosrdnej láske. Mária nám pomáha oživiť oheň viery čerpajúc z plameňa Ducha Svätého, ktorý z generácie na generáciu vedie radostné ohlasovanie evanjelia, pretože radosťou Cirkvi je evanjelizovať! Nezabúdajme na vetu svätého Pavla VI.: povolaním Cirkvi je evanjelizovať; radosťou Cirkvi je evanjelizovať. Nezabúdajme na to, pretože je to najkrajšia definícia Cirkvi.

Rád by som využil túto príležitosť, aby som sa znovu poďakoval pánovi prezidentovi Maltskej republiky, ktorý je taký zdvorilý a bratský: ďakujem jemu a jeho rodine; predsedovi vlády a ostatným občianskym predstaviteľom, ktorí ma prijali s toľkou láskavosťou; ako aj biskupom a všetkým členom cirkevného spoločenstva, dobrovoľníkom a všetkým, ktorí ma sprevádzali modlitbou.

Nechcel by som zabudnúť spomenúť Prijímacie centrum Jána XXIII. pre migrantov: františkánsky rehoľník, ktorý ho vedie, páter Dionisio Mintoff, má 91 rokov a naďalej v ňom pracuje s pomocou svojich diecéznych spolupracovníkov. Je príkladom apoštolskej horlivosti a lásky k migrantom, ktoré sú dnes tak veľmi potrebné. My touto návštevou zasievame, no je to Pán, kto dáva rásť. Nech jeho nekonečná dobrota daruje hojné ovocie pokoja a každého dobra drahému maltskému ľudu! Ďakujem Malťanom za tak ľudské, tak kresťanské prijatie. Veľká vďaka.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)



( TK KBS, RV, zk, jb; rp ) 20220407021   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]

  Kontakty


Kонтакти для духовної допомоги та підтримки


  Top témy
Všetky

Pápež František v Kanade

Stretnutie mládeže T22

Vojna na Ukrajine

Synoda 2021-23

Rok Amoris Laetitia
Koronavírus