Bratislava 17. marca (TK KBS) Na Slovensku začali 3. európske sociálne katolícke dni, ktorých hlavnou témou je Európa za hranicami pandémie: nový začiatok. Otváraciu svätú omšu v Katedrále sv. Martina v Bratislave slávil bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska. Na jej úvod zaznela modlitba za mier na Ukrajine, ktorú predniesol ukrajinský gréckokatolícky kňaz Andrij Yevchuk, ktorý pôsobí v Bratislave a má na starosť pastoráciu ukrajinských gréckokatolíkov.

Následne sa zhromaždeným prihovoril Mons. Zvolenský. “Otvárame 3. európske katolícke sociálne dni slávením svätej omše. Nesieme si so sebou ťarchu poznania o nesmiernom utrpení, ktoré spôsobil vojnový konflikt na Ukrajine a aj v tejto chvíli prosíme o pokoj a mierové riešenie. Nesieme si v srdci veľkú bolesť, ktorú preživajú ľudia a je spôsobené konfliktom na Ukrajine a preto aj svätú omšu obetujeme za mierové riešenie tohto konfliktu,” povedal.

Podujatie organizuje Komisia biskupských konferencií Európskej únie (COMECE), Rada európskych biskupských konferencií (CCEE)) a Konferencia biskupov Slovenska (KBS) v spolupráci s Dikastériom pre integrálny ľudský rozvoj. Na Slovensku privítajú jej dočasného prefekta, kardinála Michaela Czerneho SJ, predsedu COMECE, luxemburského arcibiskupa, kardinála Jean-Claude Hollericha i predsedu CCEE Mons. Gintarasa Grušasa, arcibiskupa Vilniusu a ďalších. Uskutočnia sa tzv. v hybridnej forme. Vyše 150 delegátov biskupských konferencií (biskupov, kňazov a laikov) z Európy príde osobne do Bratislavy, zvyšní budú môcť podujatie sledovať online. Pracovnými jazykmi zasadnutia sú slovenčina, angličtina a taliančina s tlmočením.

Príhovor Mons. Stanislava Zvolenského pri svätej omši

Eminencia, excelencie, milí bratia a sestry,

V prvej časti svätej omše, v bohoslužbe slova, sa otvárame pôsobeniu Božieho Ducha Svätého, lebo správne formulovanie a konkrétne uskutočňovanie katolíckej sociálne náuky vychádza z evanjelizácie a zakladá sa na prijatí Božieho posolstva.
V tejto súvislosti môžeme pripomenúť si slová pápeža svätého Jána Pavla II., ktorý v encyklike Centesimus annus napísal: „Nová evanjelizácia, ktorú dnešný svet naliehavo potrebuje [...] musí medzi svoje hlavné úlohy započítať ohlasovanie sociálne náuky Cirkvi.“ (bod 5)
Po vypočutí si dnešných úryvkov zo Svätého písma si spoločne uvedomujeme, že nás oslovujú základným posolstvom potreby otvorenia sa pre blížneho, a tak nás vhodným spôsobom pripravujú, aby sme následne mohli uvažovať o sociálnych témach.
V prvom čítaní z knihy proroka Jeremiáša sme počuli rozlíšenie dvoch skupín ľudí. 
Prvú skupinu ľudí tvoria tí, ktorí sa spoliehajú na človeka; telo urobil isvojou oporou a ich srdce sa vzďaľuje od Pána (porov. Jer 17, 5).
Do druhej skupiny patria tí, ktorí dôverujú v Pána, Pán bude ich nádejou (porov. Jer 17, 7). Aj keď prorok v nasledujúcom texte nezabúda na to, že tomu, kto dôveruje v Pána, nemusí sa vždy dobre dariť, pripomína, že jeho pevným bodom je Pán.
V nasledujúcom posvätnom texte zo žalmu 1, sme počúvali a opakovali slová, ktoré sme vo svedomí prijali ako správnu životnú voľbu a znova a znova si ich pripomíname ako modlitbu, lebo vieme, že blažený a šťastný je každý, kto spoznal, akú hodnotu majú Božie slová a ochotne sa nimi vždy znova a znova zaoberá (porov. Ž 1, 1-2).
A potom sme počuli úryvok z evanjelia podľa svätého Lukáša, ktorý nám predstavil podobenstvo o boháčovi a chudobnom Lazárovi (Lk 16,19-31). 
Slová proroka Jeremiáša o človeku, ktorý vkladá nádej do človeka a vzďaľuje sa od Pána a človeka, ktorý dôveruje v Pána a Pán je jeho nádejou sa akoby zrkadlovo objavujú v podobenstve o bohatom človeku na jednej strane a o chudobnom Lazárovi na strane druhej.
Bohatý človek zosobňuje nespravodlivé používanie bohatstva tými, ktorí ho využívajú na bezuzdný a sebecký luxus, myslí len na svoje uspokojenie, nemá najmenší záujem o žobráka, ktorý stojí pri jeho dverách. 
Na druhej strane chudobný predstavuje človeka, o ktorého sa stará iba Boh. Na rozdiel od boháča má v podobenstve svoje meno, volá sa Lazar, čo je skratka Eleazára a to znamená „Boh mu pomáha.“ Ten, na koho všetci zabúdajú, nie je však zabudnutý Pánom Bohom; kto je bezcenný v očiach ľudí, nie je bezcenný v Pánových očiach. 
Základné posolstvo evanjelia chce poukázať na to, že pozemská nespravodlivosť je zvrátená Božou spravodlivosťou: Po smrti je Lazár prijatý „do Abrahámovho lona“, čiže do večného šťastia; boháč naopak skončil „v podsvetí“, „kde trpel ukrutnými bolesťami“. Ide o nový stav veci, voči ktorému sa nemožno odvolať a je konečný;  a tak človek musí počas svojho pozemského života usilovať sa o obrátenie, lebo potom je to už neúčinné. 
Toto podobenstvo možno čítať aj zo sociálneho hľadiska. Vedie nás k tomu Svätý Otec pápež svätý Pavol VI., ktorý poukazuje na naše dnešné podobenstvo v encyklike Populorum progressio. Keď hovoril o pomoci slabým, napísal: „Ide o vybudovanie sveta, v ktorom by sloboda nebola iba prázdnym slovom a v ktorom by chudobný Lazár mohol sedieť za tým istým stolom ako boháč.“ (č. 47) 
Nebude to neprimerané, keď si dovolím interpretovať témy našich 3. katolíckych sociálnych dní v tom zmysle, že sa opierajú o princípy primeranosti „toho istého stola“ pre majetnejších i chudobnejších aj v súčasnej situácii v Európe, keď sa bude hovoriť o demografickej kríze, rodinných politikách a rozdieloch medzi vidiekom a mestami.
Zároveň zodpovedá aj obsahu pojmu pravej slobody, keď sa naši odborníci budú venovať aj témam o etických a antropologických dôsledkoch digitálnej a technologickej transformácie súčasnej spoločnosti.
Keď sa teraz vrátime k nášmu osobnému vzťahu s Pánom a nášmu dnešnému vnímaniu Božieho slova, uvedomujeme si, že aj pre nás platia tie slová z evanjelia, ktoré znejú: „Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú..“ (Lk 19,29).
A k tomu nám hovorí Svätý Otec pápež František: „Aby sme sa obrátili, nesmieme čakať na zázračné udalosti, ale musíme otvoriť svoje srdcia Božiemu slovu, ktoré nás vyzýva milovať Boha a blížneho. Božie Slovo môže oživiť vyschnuté srdce a uzdraviť ho z jeho slepoty. Boháč poznal Slovo Božie, ale nenechal si ho vstúpiť do srdca, nepočúval ho, preto nedokázal otvoriť oči a mať súcit s chudobnými. Žiadny posol a žiadne posolstvo nenahradí chudobných, ktorých stretneme na našej ceste, pretože v nich sa s nami stretáva sám Ježiš: „Všetko, čo ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40), hovorí Ježiš. V obrátenom osude, ktorý podobenstvo opisuje, sa teda skrýva tajomstvo našej spásy, v ktorej Kristus spája chudobu s milosrdenstvom.“ (pápež František, generálna audiencia 19. mája 2016).
Posolstvo dnešných úryvkov zo Svätého písma sa nás dotýka v srdci a pozýva nás k láske a zodpovednosti, s ktorou máme byť otvorený pre našich bratov a sestry, či už vo veľkom meradle európskeho spoločenstva, tak aj v malom priestore nášho každodenného života.

K správe bolo vydané FOTO.