Vatikán 28. februára (RV) „Rozšíriť konflikt by bolo gigantickou katastrofou,“ uviedol vatikánsky štátny sekretár kardinál Parolin v rozhovore s talianskymi novinármi.
Rozšírenie ukrajinského konfliktu do zvyšku Európy by znamenalo „gigantickú katastrofu“, z ktorej až mrazí. Povedal to štátny sekretár kardinál Pietro Parolin v rozhovore pre štyri talianske noviny (Il Corriere della Sera, La Repubblica, La Stampa a Il Messaggero). Kardinál vyzval, aby sa zabránilo akejkoľvek vojenskej eskalácii, zastavilo sa bombardovanie a začali sa rokovania, na ktoré „nikdy nie je neskoro“. Kardinál Parolin ubezpečil, že Svätá stolica je „pripravená uľahčiť (facilitovať) rokovanie medzi Ruskom a Ukrajinou“.
Pokiaľ ide o možnosť, že by sa konflikt rozšíril a priamo zasiahol aj ďalšie európske krajiny v súvislosti so zasielaním zbraní na Ukrajinu, štátny tajomník povedal: „Netrúfam si na to ani pomyslieť. Bola by to katastrofa gigantických rozmerov. Aj keď to, žiaľ, nie je eventualita, ktorú by bolo možné úplne vylúčiť. V posledných dňoch som videl, že v niektorých vyhláseniach boli poukazy na udalosti, ktoré predchádzali Druhej svetovej vojne a vyvolali ju. Z týchto odkazov až mrazí.“
Kard. Parolin vysvetľuje, že na odvrátenie tohto nebezpečenstva „musíme zabrániť akejkoľvek eskalácii, zastaviť strety a rokovať. Znepokojujúci je aj možný návrat k akejsi novej studenej vojne s dvoma proti sebe stojacimi blokmi. Je to v rozpore s kultúrou bratstva, ktorú pápež František navrhuje ako jedinú cestu na budovanie spravodlivého, solidárneho a mierového sveta.“
O možnosti vyjednávania a o prípadnej role Svätej stolice kardinál povedal: „Hoci sa stalo to, čoho sme sa obávali a nádejali sa, že sa nestane, vojna rozpútaná Ruskom proti Ukrajine, som presvedčený, že vždy existuje priestor na vyjednávanie. Nikdy nie je neskoro! Pretože jediným rozumným a konštruktívnym spôsobom urovnania rozchodností je dialóg, ako neúnavne opakuje pápež František. Svätá stolica, ktorá v týchto rokoch sústavne, diskrétne a s veľkou pozornosťou sledovala udalosti na Ukrajine a ponúkla svoju ochotu uľahčiť (facilitovať) dialóg s Ruskom, je vždy pripravená pomôcť stranám, aby sa vrátili na túto cestu“.
Ako je známe, minulý piatok išiel pápež František zaklopať na dvere diplomatického sídla Ruskej federácie na Via della Conciliazione: „Využívam túto príležitosť,“ povedal kard. Parolin, „aby som obnovil naliehavú výzvu, ktorú Svätý Otec vyslovil počas svojej návštevy ruského veľvyslanectva pri Svätej stolici, aby sme zastavili boje a vrátili sa k rokovaniam. V prvom rade treba okamžite zastaviť vojenský útok, ktorého tragických následkov sme už všetci svedkami. Rád by som pripomenul slová Pia XII. z 24. augusta 1939, niekoľko dní pred vypuknutím Druhej svetovej vojny: «Nech sa ľudia vrátia k porozumeniu. Nech opäť pokračujú v rokovaniach. Ak budú vyjednávať s dobrou vôľou a s rešpektom voči vzájomným právam, zistia, že úprimným a vecným rokovaniam nie je nikdy vylúčený čestný úspech»“.
Štátny sekretár hovoril aj o nezhodách medzi cirkvami: „V dejinách Cirkvi, žiaľ, nikdy nechýbali partikularizmy a viedli k mnohým bolestným rozdeleniam, ako o tom v počiatkoch kresťanstva svedčí sv. Pavol, ktorý nás zároveň nabáda, aby sme ich prekonali. V tomto zmysle vidíme povzbudivé signály vo výzvach hláv pravoslávnych cirkví, ktoré prejavujú ochotu nechať bokom spomienky na vzájomné rany a pracovať na mieri.“ Na druhej strane sa cirkvi „zhodujú vo vyjadrení vážneho znepokojenia nad situáciou a v potvrdení toho, že odhliadnuc od akejkoľvek inej úvahy, sú hodnoty mieru a ľudského života tým, čo skutočne leží na srdci cirkvám, ktoré môžu zohrať zásadnú úlohu pri zabránení ďalšiemu zhoršovaniu situácie“.
Vrátiac sa k téme prebiehajúceho konfliktu kardinál Parolin uviedol: „Opäť vidíme, že je potrebná komunikácia a vzájomné počúvanie na to, aby sme plne poznali a pochopili dôvody druhých. Keď sa prestane komunikovať a úprimne sa počúvať, hľadí sa na druhého s podozrením a končí to pri výmene čisto len vzájomných obvinení. Vývoj v posledných mesiacoch len živil túto vzájomnú hluchotu a viedol k otvorenému konfliktu. Ašpirácie každej krajiny a ich legitímnosť musia byť predmetom spoločnej reflexie, v širšom kontexte, a predovšetkým mať na pamäti rozhodnutia občanov a rešpektovať medzinárodné právo. História je plná príkladov, ktoré potvrdzujú, že je to možné“.
