Vatikán 25. februára (RV) Nenásilie, migranti, životné prostredie, vzťah k starším ľuďom a nové technológie. Pápež František vo štvrtok 24. februára večer viac než hodinu viedol dialóg v internetovom spojení s univerzitnými študentmi z rôznych častí amerického kontinentu. V úvode zaznela modlitba k Panne Márii, Kráľovnej pokoja, za ochranu Ukrajiny, jej rodín, mladých ľudí a za obete útokov.
Podujatie s názvom „Budovať mosty medzi Severom a Juhom“ iniciovala a zorganizovala v kontexte synodálneho procesu Katedra teológie jezuitskej Univerzity Loyola v Chicagu spolu s Pápežskou komisiou pre Latinskú Ameriku.
Svätý Otec bol pripojený zo salónu Domu sv. Marty od 19.00 do 20.45. Pri stretnutí odpovedal na otázky Loreny, Lea, Paca, Alejandra, Priscilly, Jeffersona a ďalších mladých mužov a žien pochádzajúcich z rôznych miest Brazílie, Kanady, USA či Argentíny. Niektorí z nich sú migranti, ktorí utiekli z jednej krajiny do druhej alebo sa presťahovali z predmestí do centra svojich miest, aby hľadali lepšie životné príležitosti.
Svätého Otca v úvode stretnutia pozdravil kardinál Blaise Cupich z Chicaga a tajomníčka Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku Emilce Cuda.
„Budovanie mostov je neoddeliteľnou súčasťou kresťanskej identity. Kristus prichádza, aby staval mosty medzi Otcom a nami. Kresťan, ktorý nevie stavať mosty, zabudol na svoj krst“,zdôraznil pápež.
V priebehu otázok mladých si pápež robil poznámky na papier. Najskôr nechal prehovoriť ich, potom im ponúkol návrhy a nasmerovanie pre budúcnosť. Skonštatoval, že by bolo pekné, keby sa tento synodálny kontakt medzi mladými študentmi a pápežom mohol stať niečím stabilným.
Svätý Otec odpovedal brazílskemu dievčaťu po jej svedectve o prejavoch krutého a barbarského násilia, aké zažilo a zažíva vo svojej krajine. Na násilie, zdôraznil pápež, musíme odpovedať „aktívnym nenásilím“:
„Toto je najväčšia výzva, ktorá sa od vás očakáva, odsúdenie násilia“, povedal pápež mladým. „Násilie ničí, násilie nebuduje, a vidíme to vo vojenských aj nevojenských diktatúrach v priebehu histórie. Potrebujeme proroctvo nenásilia, je oveľa ľahšie opätovať zaucho, keď ho dostanete, namiesto toho, aby ste nastavili druhé líce“, uviedol pápež s poukázaním na príklad Gándhího.
„Láskavosť“, dodal pápež, „je jedným z najkrajších prejavov ľudskosti, rodí sa z nehy“. Pápež František tiež varoval pred „hrou pokrytectva“: „Otrávi váš život. Úprimnosť niečo stojí a vedie ťa vpred k obráteniu a k harmónii so svetom“.
V rámci dialógu bol venovaný široký priestor téme migrácie. Dojímavé svedectvo zaznelo z úst juhoamerického dievčaťa, ktoré emigrovalo so svojou rodinou. Odsúdilo predsudky v zaobchádzaní, akého sa jej dostalo: „Nie sme násilníci, vrahovia, narkomani... Sme tvrdo pracujúci a snívajúci ľudia, ktorí tejto krajine ponúkajú to najlepšie zo seba.“
Pápež v odpovedi pripomenul svoj známy štvoritý návod na správny prístup k problému migrácie, „jednej z najvážnejších drám“ nášho storočia. „Vidíme ľudí, ktorí opúšťajú svoju krajinu kvôli politickým problémom, vojnám, ekonomickým a kultúrnym problémom. Zásada je veľmi jasná: migranta treba prijať, sprevádzať, podporovať a integrovať.“
Podobne ako pri iných príležitostiach, aj tentoraz pápež zopakoval, že jednotlivé krajiny majú „čestne povedať“, koľko migrantov môžu prijať, aby vznikla súčinnosť viacerých krajín. Týmto spôsobom sa podnecuje „bratstvo“ potrebné pre tento rozdelený svet. Téma migrácie je významná, keďže sa týka všetkých. Množstvo ľudí je „potomkami migrantov“. „Ja sám“, dosvedčil pápež, „som synom prisťahovalcov“ ako člen rodiny, ktorá opustila Piemont, keď „bol môj otec mladý 22-ročný účtovník“.
Samotné Spojené štáty americké sú „krajinou migrantov: Írov, Talianov...“ a „aj moja krajina, Argentína, je koktailom migrantov“. Táto otázka je preto výzvou pre každého z nás, osobitne pre univerzitných študentov, ktorí, ako zdôraznil pápež, sa musia k tomuto problému postaviť, študovať ho a prevziať do svojich rúk prostredníctvom troch jazykov: „jazyka hlavy, srdca a rúk“, a neupadnúť do rizika, že sa stanú „chladnými, bez srdca“.
V rozhovore nechýbala ani výzva k dialógu medzi generáciami. Istý mladý muž spomenul slovo „korene“, čím inšpiroval Svätého Otca k nasledujúcim slovám: „Jednou zo samovražedných vecí pre spoločnosť je to, keď popiera svoje korene. Každý sa musí starať o svoje korene, preto trvám na dialógu medzi seniormi a mladými. Starí ľudia sú korene, všetky plody pochádzajú z koreňov“. Áno, aj migranti sa musia integrovať do hostiteľskej krajiny, ale nesmú zabudnúť na svoje korene, inak „budú žiť s pocitom viny“.
Napokon pri reflexii na tému synodality pápež nezabudol apelovať na celú Cirkev, aby bola Cirkvou „na ceste“, „vychádzajúcou“, a nie „statickou muzeálnou Cirkvou“, kde je všetko čisté a na poriadku, no nefunguje to. Potrebujeme takú Cirkev, ktorá diskutuje, kladie si otázky. V tejto súvislosti Svätý Otec rozpovedal osobnú anekdotu, keď pred rokmi v jednej štvrti v Buenos Aires videl, ako kňaz na Vianoce a Veľkú noc premenil faru na jedáleň otvorenú pre prisťahovalcov a pre tých, ktorí nemali s kým stráviť sviatky: „Šokovalo ma to. Ale bola to pre mňa facka, ktorá zmenila moje srdce“.
