Vatikán 21. februára (RV) V pondelok 21. februára uplynulo 50 rokov od smrti kardinála Eugèna Tisseranta, ktorý bol významnou osobnosťou v službách Svätej stolice a bol vyznamenaný aj titulom Spravodlivý medzi národmi za záchranu Židov. Kardinál francúzskeho pôvodu sa zaslúžil aj vo vzťahu k Slovensku, keď ako sekretár Kongregácie pre východné cirkvi venoval pozornosť slovenským gréckokatolíkom a ako biskup diecézy Porto-Santa Rufina vyšiel v ústrety založeniu Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda.
Eugène Tisserant sa narodil 8. marca 1884 vo francúzskom Nancy. Bol vynikajúcim znalcom orientálnych jazykov a archeológie, vyštudoval Institut Catholique v Paríži a École Bibliquev Jeruzaleme. Vo veku 24 rokov sa stal kurátorom orientálnych rukopisov vo Vatikánskej apoštolskej bibliotéke. Pápež Pius XI. ho v roku 1936 vymenoval za kardinála. Počas 23 rokov viedol vtedajšiu Kongregáciu pre východnú cirkev ako jej sekretár, až do roku 1959.
Od februára 1946 bol kardinál Tisserant aj biskupom suburbikárnej diecézy Porto - Santa Rufinana severozápadnom okraji Ríma. Túto službu vykonával ako horlivý a veľkorysý duchovný pastier. V roku 1961 dal súhlas, aby na území jeho diecézy mohol byť založený Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda a 15. septembra 1963 osobne vykonal posviacku jeho kostola.
Kardinál Eugène Tisserant zomrel vo veku 87 rokov 21. februára 1972 v Albano Laziale pri Ríme. Pochovaný je v La Storte v Katedrále Najsvätejších Sŕdc Ježiša a Mária, ktorú dal sám vybudovať. V roku 2021 inštitút Jad Vašem v Jeruzaleme udelil Eugènovi Tisserantovi titul „Spravodlivý medzi národmi“ za jeho angažovanosť pri zachraňovaní židovských občanov pred nacisticko-fašistickým prenasledovaním, za ich zamestnávanie v Apoštolskej bibliotéke a za to, že im uľahčil získanie víz a prichýlil ich vo vlastnom dome.
Orientalista, duchovný pastier, Spravodlivý medzi národmi
Diecéza Porto - Santa Rufina si polstoročnicu od úmrtia svojho biskupa pripomenula v nedeľu 20. februára pri jeho hrobe v katedrálnom chráme v La Storte. Slávnostná svätá omša večer o 18.30 bola zároveň kánonickým prevzatím diecézy novovymenovaným biskupom Mons. Gianricom Ruzzom.
Mons. Gianrico Ruzza bol od roku 2020 biskupom diecézy Civitavecchia-Tarquinia a od roku 2021 spravoval diecézu Porto-Santa Rufina ako apoštolský administrátor. Dňa 12. februára 2022 ho Svätý Otec František vymenoval za biskupa suburbikárnej diecézy Porto-Santa Rufina, ktorú zároveň spojil s diecézou Civitavecchia-Tarquinia v jednej osobe biskupa – in persona episcopi.
V Pápežskom slovenskom kolégiu sv. Cyrila a Metoda v Ríme si pripomenuli osobnosť dobrodincu vystavením jeho podobizne na čestnom mieste pri oltári, ktorý on sám konsekroval 15. septembra 1963. Svätú omšu v deň 50. výročia smrti kardinála Tisseranta slávil vicerektor d.p. Viliam Zemančík.
Pri príležitosti 50. výročia úmrtia kard. Tisseranta zorganizoval Pápežský výbor pre historické vedy okrúhly stôl na tému: «Kardinál Eugène Tisserant: Orientalista, duchovný pastier, „Spravodlivý medzi národmi“». Podujatie sa koná v pondelok 21. februára 2022 o 17. hodine v priestoroch Pápežského kolégia Teutonico vo Vatikáne.
Podporovateľ Slovákov
Vzťah kardinála E. Tisseranta k Slovensku pre Vatikánsky rozhlas – Vatican News stručne priblížil riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme Mgr. Daniel Černý, PhD.:
„Kardinál Tisserant je jednou z najväčších osobností Katolíckej cirkvi 20. storočia. Už aj svojím dlhým životom, ale predovšetkým géniom svojho ducha a svojou odbornosťou, svojou šikovnosťou a množstvom funkcií, ktoré počas života zastával a ktoré s výnimočnou pracovitosťou vykonával každý jeden deň, sa radí medzi tých ľudí, na ktorých Cirkev nezabúda, a ktorých si práve aj pri tejto príležitosti pripomína.
Je rodákom z Francúzska, kde sa narodil v roku 1884 a za kňaza bol vysvätený v roku 1907. Bol mimoriadne talentovaný na jazyky, rozprával vyše desiatimi jazykmi úplne plynulo. Kardinál Tisserant bol viacero rokov dekanom Kolégia kardinálov -kardinálskeho zboru.
Za kardinála bol menovaný v roku 1936, ešte keď bol kňaz, biskupskú vysviacku prijal v roku 1937, a hneď pri tomto menovaní za kardinála od roku 1936 až do roku 1959 pôsobil ako sekretár Kongregácie pre východnú cirkev. Bola to vtedy najvyššia funkcia dosiahnuteľná na tejto kongregácii, keďže prefektom bol vtedy Svätý Otec sám.
Pre nás Slovákov má kardinál Tisserant osobitné miesto v našich dejinách a hlavne v dejinách našej cirkvi, a to z viacerých dôvodov. Bol biskupom Diecézy Porto - Santa Rufina a na území tejto diecézy prijal a dovolil postaviť to, čo je dnes Slovenský ústav a Pápežské slovenské kolégium sv. Cyrila a Metoda. Základný kameň posvätil pápež, ale on prišiel na inštaláciu tohto základného kameňa, ako aj na posviacku ústavu a kostola sv. Cyrila a Metoda pri ústave a pri kolégiu.
Bol takýmto podporovateľom Slovákov. My vieme napríklad, že ešte predtým, ako slovenskí gréckokatolíci dostali v diaspóre vlastného biskupa, on sám uznával slovenských gréckokatolíkov za osobitnú skupinu, a máme to zdokumentované aj jeho venovaniami a starostlivosťou, ktorú preukazoval aj tejto našej skupine.
A možno úplne na okraj treba spomenúť aj prípad otca Ignáca Zelenku, ktorý bol zo západného Slovenska, zo Záhoria, študoval na Russicu (Pápežské ruské kolégium) a pre určité okolnosti potom odišiel z kňazstva. A na tú dobu, človek by si možno myslel, že sa úplne stratil. Ale nie: práve vďaka kardinálovi Tisserantovi dostal miesto vo Vatikánskej knižnici, kde pôsobil až do konca svojho života.
Takže kardinál Tisserant nebol len človek, ktorý riadi veľkú cirkevnú politiku, ale bol to človek, ktorý mal zmysel aj pre život jednotlivca. A to sa preukazovalo vo viacerých momentoch jeho života a je to zdokumentované v jeho pôsobení. Keďže časť aktívneho života prežil v období Druhej svetovej vojny, kardinál Tisserant je aj medzi tými katolíckymi prelátmi, ktorí sú vyznamenaní cenou Jad Vašem „Spravodlivý medzi národmi“ za pomoc židovskému obyvateľstvu počas Druhej svetovej vojny.
Čo by bolo možno zaujímavé ešte spomenúť je, že kardinála Tisseranta za biskupa vysvätil kardinál Eugenio Pacelli, ktorý sa v roku 1939 stal pápežom Piom XII. A bol to práve kardinál Tisserant, ktorý neskôr vysvätil za biskupa budúceho pápeža Pavla VI. Takže je tam zaujímavé prepojenie aj so samotným pápežstvom.
