[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je piatok 26. 04. 2024   Meniny má Jaroslava      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  apríl  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
2930     

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Prsteň z tretieho storočia nájdený v Izraeli by mohol patriť kresťanovi
P:3, 17. 02. 2022 12:15, ZAH

Izrael 17. februára (TK KBS) Chlapec - dobrý pastier - s ovečkou na pleciach, vyrytý na modrozelenom drahokame zlatého prsteňa z 3. storočia, by mohol predstavovať Ježiša, domnieva sa Izraelský úrad pre starožitnosti (IAA). Takýto postoj vyjadrila Candida Mossová, katolícka profesorka kresťanských dejín na Birminghamskej univerzite v Spojenom kráľovstve. K tejto téme sa vyjadrila na americkej webovej stránke Daily Beast, informuje E-kai.

Ide o nález z vraku jednej z dvoch lodí potopených neďaleko starovekého prístavu Cézarea v dnešnom Izraeli. Ich objav oznámil v decembri minulého roka spomínaný úrad pre starožitnosti. Obe lode od seba delí viac ako 1000 rokov, pretože na mladšej z nich sa našli okrem iného mince zo 14. storočia.

Na palube staršej lode z tretieho storočia boli objavené mince, rímske figúrky a zvony, ale osobitnú pozornosť archeológov upútal obraz chlapca - "dobrého pastiera". Podľa IAA "pravdepodobne predstavuje Ježiša". Tento názor vyvolal vášnivé polemiky medzi vedcami, ktorí sa pýtajú, čo má tento obraz znamenať.

Anglická výskumníčka začala svoje pátranie snahou vysvetliť príčinu potopenia týchto a mnohých ďalších lodí v blízkosti Ceazarea. Citovala názor Jakuba Sharvita, námorného archeológa z IAA, ktorý uviedol, že v prvom storočí po Kristovi boli v Cézarei vybudované vlnolamy, ktoré však kvôli "konštrukčným chybám" spôsobili rýchle zanášanie prístavu, čo následne viedlo k rôznym námorným katastrofám.

Potom sa autor venoval samotnému nálezu. Pripomenula, že Ježiš sa nazval Dobrým pastierom (Jn 10, 11-18) a okrem toho bola prímorská Ceazarea pre mnohých kresťanov akýmsi "domovom". Práve tu Peter pokrstil stotníka Kornélia a odtiaľ sa - podľa J. Šarvíta - "kresťanstvo vydalo hlásať evanjelium celému svetu", ale s týmto druhým pohľadom C. Moss s tým nesúhlasí.

Ježiš - dobrý pastier bol zobrazovaný už v ranokresťanskej ikonografii, najmä v Ríme. Obrazy Dobrého pastiera sa nachádzajú na cintoríne svätého Kalista z tretieho storočia a v Priscilliných katakombách z tretieho až štvrtého storočia, ako aj v Domiciliných katakombách, ktoré niektorí vedci datujú dokonca do druhého storočia.

Britský historik zároveň poznamenal, že "kresťanský 'dobrý pastier' bol jedným z mnohých ikonografických obrazov, ktoré boli prevzaté z grécko-rímskeho umenia". Tento Dobrý pastier nebol charakteristický len pre kresťanstvo. Viac o tom píše Robin Jensen vo svojom "Sprievodcovi kresťanským umením". (Routledge Handbook of Early Christian Art). Podobný motív sa vyskytoval napr. na antických obrazoch posla olympských bohov - Herma a ďalších, čo však neznamená, že Ježiš bol "kresťanský Hermes" - upozornil C. Moss. V tejto súvislosti poukázala na to, že niekto, kto sa pozrie na prsteň z tretieho storočia, ktorý sa našiel teraz, tam môže vidieť Herma a niekto iný Ježiša.

Napriek týmto podobnostiam (s grécko-rímskymi obrazmi) sa autor domnieva, že existuje niekoľko dobrých dôvodov domnievať sa, že muž, ktorý nosil prsteň, bol kresťan. V tomto prípade cituje Jeffreyho Spiera, kurátora múzea J. Paula Gettyho v Los Angeles. Podľa neho "najpoužívanejším a najznámejším obrazom v kresťanstve 3. a 4. storočia bol práve Dobrý pastier, ktorého podoba sa objavovala popri iných: rybe, kotve a znaku "Chi-rho". (teda písmená X a P gréckej abecedy). Vznikol prekrývaním týchto dvoch písmen, ktoré v gréčtine znamenajú Kristus - Christos - a vytvárajú tak monogram.

Britský historik ďalej pripomenul, že Cézarea bola v treťom storočí jedným z "nových intelektuálnych centier", popri Ríme a prípadne Efeze. Napríklad Origenes (asi 184 - asi 253) tu rád zostával, aby viedol spory s rabínmi. "Bolo to mesto, kde žili kresťania spolu so Samaritánmi, rabínmi, rôznymi grécko-rímskymi kultmi s aktívnym Mitrovým chrámom a Cézarovým kultom. Kresťan, ktorý nosil obraz Dobrého pastiera, chcel týmto spôsobom vyjadriť svoju vieru a zároveň to bolo pre nekresťanov znamenie, ktoré vytváralo väzby v tamojšej multikultúrnej spoločnosti," povedal C. Moss. (Zdroj: E-kai)



( TK KBS, ekai, ml; pz ) 20220217027   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]