Bratislava 16. februára (TK KBS) Pred 70. rokmi, v dňoch 20. – 22. februára 1952, sa v justičnom paláci v Bratislave konal súd, v ktorom boli odsúdení účastníci „neúspešnej,“ „tretej“ výpravy do zahraničia, pod vedením dnes už blahoslaveného Titusa Zemana z 8. – 9. apríla 1951. Odsúdení na vysoké tresty boli 5 diecézni kňazi, 6 kňazi saleziáni, 6 saleziánski bohoslovci a 3 civilné osoby.
Saleziánom boli už 15. marca 1950 poštátnené štyri ústavy a boli do nich dosadení štátni zmocnenci. Po barbarskej noci z 13. na 14. apríla, keď ich sústredili najprv v Šaštíne a potom v Podolínci, keď videli, čo ich čaká a čo čaká Slovensko po nástupe komunistickej totality, v snahe zachrániť kňazské povolania, don Titus Zeman, Ernest Macák a František Reves začali organizovať prechody pre mladých saleziánov cez vtedy už stráženú štátnu hranicu do Rakúska.
V rokoch 1949 - 1989 tajne opustilo Slovensko vyše 70 saleziánov, čo bola štvrtina všetkých saleziánov na Slovensku. Po ukončení štúdií a kňazských vysviackach úspešne pôsobili po Európe, Amerike, Ázií a Austrálií. Už tesne pred Vianocami v roku 1949 nasmeroval don Macák na prevádzača Veľkého Joža - Jozefa Macka z Borského Mikuláša, aby previedol do zahraničia dvoch študentov teológie vo Sv. kríži, Jozefa Hrdého a Jána Hala. V druhej polovici januára priviedol k prevádzačovi Jozefa Prívozníka a Elemíra Mikuša, o mesiac išiel Štefan Fabera.
Titus Zeman, ktorý bol vtedy kaplánom v Šenkviciach, v spolupráci s Františkom Revesom, ktorý bol farárom v Brodskom, čím sa vyhli internácií, začali v spolupráci s don Ernestom Macákom pripravovať väčšiu výpravu saleziánov cez Moravu. Navštívili mladých saleziánov a ponúkli im odchod do zahraničia, aby mohli ukončiť štúdiá a stať sa kňazmi, saleziánmi. V prvej výprave 31. augusta 1950 boli Rudolf Blatnický, Bohumil Havlíček, Jozef Heriban, Stanislav Kmotorka, Ján Martinec a Medard Štepanovský. Týchto sprevádzal don Titus Zeman cez Rakúsko až do Talianska.
V auguste sa samostatný útek do zahraničia podaril Jozefovi Strečanskému. Druhá výprava pod vedením Titusa Zemana prekročila hranice v noci z 22. na 23. októbra 1950. Boli v nej František Kubala, Cyril Marek, Ľudovít Suchán Tibor Strnisko, Andrej Šándor /Gorazd Zvonický/ Rafael Černý, Jozef Ochaba, Andrej Paulíny, Cyril Búran, Jn Eiben, Jozef Hercg, Pavol Tuna a Jozef Torok. Vo výprave bol aj Daniel Faltin študent od minoritov a dvaja civili. Sprevádzali ich Veľký Jožo, Malý Jožo /Jozef Bízek/ a Anča, priateľka Veľkého Joža.
Po tejto úspešnej výprave Veľkého Joža zadržala rakúska polícia a Don Titus sa v marci 1951 vrátil na Slovensko s utečencom Ferom Totkom a začal organizovať tretiu výpravu. Tvorilo ju asi dvadsať ľudí. Kňazi Anton Botek, Viliam Mitošinka, František Minárových, Justín Beňuška, Štefan Koštiaľ a Emil Šafár, saleziáni don Andrej Dermek, Pavol Pobiecky, Leonard Tikl, Jozef Paulík, Jozef Bazala, Ján Brichta, Anton Hlinka, Anton Kyslý, Augustín Lovíšek, Alojz Pestún, Klement Poláček, Anton Semeš a Anton Srholec aj Jozef Baťo. Don Titusovi pomáhal Fero Totka.
Od tejto cesty odhovárali Titusa ešte v Rakúsku don Fábera, aj Reves mu radil aby aspoň počkal, lebo veľa pršiavalo, topili sa snehy a rieka bola rozvodnená, správy Vodohospodárskeho ústavu namerali na rieke Morave v Moravskom Jáne vyše 4 m vody, kým inokedy to bolo okolo pol druha metra. 8. apríla 1951 sa vydali od Hercegových v Šaštíne, kde sa zhromaždili. Rozbahneným terénom za dažďa kráčali k Morave a dávali pozor, aby ich nezbadala pohraničná stráž. Osobitne starší členovia výpravy boli z dlhej chôdze unavení a vysilení, mladí pomáhali starším. Keď sa priblížili k rieke Morave, bolo chladno, Fero Totka sa vydal na prieskum a zistil že je rozvodnená a nezostáva nič iné ako sa vrátiť, s čím niektorí nesúhlasili, niektorí mladí chceli pokračovať v ceste, celú skupinu ovládla panika. Boli asi 2 hodiny v noci 9. apríla. Výprava sa rozdelila do skupiniek a každý išiel na vlastnú päsť od hraníc, niektorí prišli unavení do Malých Levár, kde sa možno naivne obrátili o pomoc na fare a u miestnych ľudí, ale tí ich udali na stanici SNB a polícia to nahlásila Pohraničnej stráži.
Viliam Mitošinka po neúspechu na fare v Malých Levároch hľadal pomoc na fare vo Veľkých Levároch, čo do súdneho procesu vtiahlo aj tamojšieho kaplána Ladislava Buriana, ktorý mu požičal svoj občiansky preukaz. Z pôvodných 22 členov výpravy ich pochytali 15. Koštiala, Beňušku, Minarovych, Tikla, Bazalu, Brichtu a Srholca v Malých Levároch, Mitošinku vo Veľkých Levároch na stanici. Postupne privádzali ďalších Totku, Šafára, Zemana, Dermeka, Pobjeckého. Antona Kyselého zaistili až 13. augusta doma, v dôsledku vyšetrovaní, keď išiel do kostola. Z pohraničného pásma sa podarilo uniknúť Poláčkovi, Pestúnovi Hlinkovi, Baťovi a Botekovi. Ostatných pochytali pohraničníci, polícia a armáda, ktorí boli po vyhlásení poplachu do akcie zapojení, niektorých v pohraničí a iných vo vlakoch. Sústredili ich na bratislavskom hrade a tu začalo vyšetrovanie
Prichytení účastníci výpravy boli potom uväznení v Leopoldove vypočúvaní za ťažkých okolností, kde ich mučili, bili, trápili hladom, nedostatkom spánku a inými fyzickými i psychickými prostriedkami, ktoré vtedy vo väzbe boli bežné. Na súd boli prevezení do Justičného paláca v Bratislave, ten im vymeral vysoké tresty za velezradu. Predsedom senátu bol Pavol Korluby. Titus Zeman bol prezentovaný ako vodca skupiny. Titus Zeman a Ferdinand Totka boli odsúdení za velezradu aj vyzvedačstvo, súhrn vymeraných trestov v tomto procese bol 289 rokov. Don Titusovi hrozil trest smrti, nakoniec dostal 25 rokov odňatia slobody, František Buzek 18 rokov, Ferdinand Totka, 22 rokov, Justín Beňuška, kňaz 12 rokov, Viliam Mitošinka, kňaz 20 rokov, Emil Šafár kňaz 14 rokov, Leonard Tikl, salezián, kňaz 15 rokov, Anton Semeš, salezián klerik, 14 rokov, Štefan Santner salezián, kňaz, 15 rokov, Jozef Paulík, salezián, kňaz 14 rokov, Andrej Dermek, salezián, kňaz, 14 rokov, Ján Brichta, salezián, klerik, 15 rokov, Anton Srholec, salezián, klerik 12 rokov, František Minárových, kňaz 14 rokov, Jozef Bazala, salezián, klerik, 12 rokov, Pavol Pobjecký, salezián, kňaz, 13 rokov, Ladislav Burian, kňaz, 2 roky, Margita Luptáková 12 rokov, Augustín Hercog 14 rokov. Anton Kyselý, salezián, klerik, 12 rokov. Tiež bol vynesený trest prepadnutia celého majetku a strata čestných občianskych práv Ladislavovi Burianovi na 3 roky a ostatným na 10 rokov.
Po tomto súde nasledovali ďalšie súdne procesy s osobami, ktoré boli v styku s Titusom Zemanom Podľa rozsudku Štátneho súdu zo 17. októbra 1952 súd odsúdil saleziána Viliama Vagača na 18 rokov odňatia slobody, prepadnutie celého majetku v prospech štátu a stratu čestných občianskych práv na 10 rokov. Spolu s ním boli odsúdení salezián Ján Chrenko na 14 rokov a konfiškáciu majetku, synovec Viliama Vagača sudca z povolania Dr. Karol Vagač na 8 rokov, Anton Michalík, salezián, kňaz na 6 rokov väzenia, vedúci sporiteľne a pokladnice v Šaštíne Rafael Peltzner na 5 rokov väzenia, rehoľná sestra Katarína Bartalová na 2 roky väzenia a Filip Spišiak úradník na 4 roky väzenia. 5. júla 1956 boli na krajskom súde v Bratislave boli súdení saleziáni Jozef Bokor /4 roky/, Ľudovít Žilka, Ján Mikes /1,5 roka /, Ján Beňo /3 roky/, František Valábek /6 rokov/ a Alojz Masný /1,5 roka/. Po odvolaní im boli tresty zmiernené alebo zrušené, no ďalší súd ich potvrdil a tak Bokor, Valábek a Beňo si tresty vo väznení vykonali. Alfonz Paulen, farár v Šenkviciach, u ktorého Titus Zeman slúžil ako kaplán, bol 19. septembra 1951 uväznený a v súdnom procese 2. júna 1952 odsúdený za velezradu na 11 rokov väzenia, prepadnutie majetku a stratu občianskych práv. Zomrel vo väzení 10. apríla 1954 a pred smrťou požiadal spoluväzňa Titusa Zemana o vstup do saleziánskej rehole.
Použitá literatúra:
Kováč Juraj: Procesy so slovenskými saleziánmi v 50. rokoch, Pamäť národa 1/2012
Macák Ernest: Naša Sedembolestná Matka, Don Bosco 2004
Macák Ernest: Prenasledovaní pre Krista, Don Bosco 2008
Macák Ernest: Utečenci pre Krista, Don Bosco 2006
Macák Ernest: Zápisky spoza mreží, Don Bosco 1996
Májek Stanislav: Úteky do slobodného sveta a búranskí prevádzači. Búranské zvesti 1/2018
Mitošinka Viliam: Pamäti kňaza, Lúč, Bratislava 1992
Ovečková Elena: Väznili ich za vieru, Hlásnik spravodaj MÚ Šaštín – Stráže 2/2006
Radošinský Titus Michal: Quo vadis, Titus? Michal Vaško - Vydavateľstvo, Prešov 2017
Tóth Imrich zost.: Živého ma nedostanete! Spomienky Františka Revesa, Michal Vaško - Vydavateľstvo, Prešov
2018
Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Lúč, Bratislava 2000
Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989 I. Vydavateľstvo Michala Vaška Prešov 2001
www.saleziani.sk / www.tituszeman.sk
Spracoval: Ľudovít Košík
