Vatikán 3. februára (RV) Svätá stolica má na svetovej výstave Expo v Dubaji svoj pavilón, ktorý bude 4. februára dejiskom podujatí 2. medzinárodného dňa ľudského bratstva. Ponuku priestranného „Pavilónu udržateľnosti“ a jeho zámer umožniť návštevníkom zažiť, čo znamená bratstvo, priateľstvo, dialóg, stretnutie a sila kultúrnej výmeny, priblížil v rozhovore pre vatikánske médiá predseda Pápežskej rady pre kultúru kardinál Gianfranco Ravasi.
Trasa vatikánskej expozície sa začína témou stretnutia sv. Františka so sultánom Malikom Al-Kamilom v roku 1219 a jej záver tvorí stretnutie pápeža Františka s veľkým imámom Al-Azharu Ahmedom Al-Tajíbom 4. februára 2019 v Abú Zabí pri podpise Dokumentu o ľudskom bratstve. Návrh inštalácie vzišiel od vedúceho oddelenia pre vedu a vieru Pápežskej rady pre kultúru Mons. Tomasza Trafneho, ktorý je vicekomisárom pavilónu, a od architekta Giuseppeho Di Nicolu.
Jedným zo vzácnych exponátov je rukopis na pergamene (tzv. palimpsest) pochádzajúci z veľkolepej bibliotéky a univerzity vytvorenej v 9. storočí v Bagdade. Arabský text hovorí o snahe vtedajšej kultúry sprístupniť islamskému svetu poznatky iných národov a kultúr.
„Je to skutočne emblematické svedectvo tohto kultúrneho, ako aj náboženského dialógu,“ vysvetľuje predseda Pápežskej rady pre kultúru kardinál Gianfranco Ravasi. Dodáva, že tento palimpsest je „určite jedným z kľúčových symbolov, rovnako ako latinský preklad arabského pojednania o matematike, v ktorom sa na Východ preniesol Fibonacciho text, jeho slávna séria, kde sa Západ naučil tzv. arabské číslice.“
Kardinál Ravasi pre Vatikánsky rozhlas odpovedal aj na nasledujúce otázky:
- V dokumente podpísanom v Abú Zabí pápež František a veľký imám Al-Tajíb apelujú proti kultúrnemu a morálnemu úpadku sveta. Ako konkrétne môžu svetové náboženstvá v prospech toho spoločne konať?
„Môžu na to ísť dvoma cestami. Cestou akoby dostredivou je vracať sa opätovne k ich veľkému dedičstvu. Vieme napríklad, že filozofické, lekárske, dokonca aj vedecké, ale aj všeobecne literárne dedičstvo Východu sa v priebehu posledných storočí dostalo na Západ, každé so svojou vlastnou víziou. Až tak, že napr. Tomáš Akvinský mal možnosť dozvedieť sa viac o Aristotelovi vďaka príspevku Averroa, moslimského filozofa. V tomto svetle je prvým veľkým pohybom návrat k veľkému spoločnému dedičstvu alebo aj k rozličným dedičstvám, ktoré máme a ktoré sú veľmi plodné.
A druhá cesta je akoby odstredivá, to znamená dôjsť k súčasnosti, identifikovať základné trasy, ako sú tie, ktoré sú ukázané v Dokumente o ľudskom bratstve, pre dialóg a podstatný prínos uprostred súčasnej spoločnosti. Zamyslime sa len nad tým, čo znamená medzináboženský dialóg, pokoj, bratstvo, ale aj autentická tolerancia, ktorá nie je len navonok, ale je aj stretnutím.“
- Pápež František viac ráz vyslovil prianie, aby sa Dokument o ľudskom bratstve čo najviac rozšíril a aby sa študoval. Čo robí a čo má v pláne Pápežská rada pre kultúru na sa tie historické slová premietli skutočne do kultúry?
„Myslíme si, že to môžeme urobiť práve na poli kultúry... Pápežská rada pre medzináboženský dialóg sa zaoberá skôr súvislosťami vyslovene náboženskými. My uvažujeme vytvoriť napríklad istý druh „Nádvoria hľadajúcich“ (Cortile dei Gentili), ktoré bude venované téme ticha, ktoré je charakteristické nielen pre svet arabskej meditácie, ale aj pre starobylú budhistickú tradíciu, takže pôjde o veľmi široký dialóg.
Máme tiež v úmysle doceniť predovšetkým tento vedecký rozmer so zreteľom na kultúru arabských krajín v oblasti antropológie – aj prostredníctvom stretnutí, ktoré organizujeme s osobnosťami moslimskej kultúry vo všeobecnosti. Je to jedna z najcitlivejších tém, ktorú sú dnes neustále stimulované zo strany umelej inteligencie.
Je to téma, ktorá istým spôsobom narúša určité kategórie, ktoré sú kodifikované, a ktoré sa preto musia prepísať s ohľadom na tento veľký vývoj, ktorý veda predstavuje. A tento vedecký dialóg, tak ako tomu bolo v minulosti, môže byť stále jednou z privilegovaných ciest pre stretnutie medzi rozmanitosťami, v spoločnej snahe o takú víziu, ktorá je hlboko humanistická a ľudská.“
