Vatikán 27. januára (RV) Vo štvrtok 27. januára si pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Svätý Otec František v tejto súvislosti vyzval pestovať spomienku na tieto obete, a to najmä u mladých generácií, aby sa temná história viac neopakovala.
Pri pravidelnej stredajšej generálnej audiencii pápež František pripomenul dôležitosť zachovania mementa týmito slovami:
„Zajtra budeme sláviť Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Je nevyhnutné pamätať na vyhladenie miliónov Židov a ľudí rozličných národností a náboženských vyznaní. Táto nevýslovná krutosť sa už nikdy nesmie opakovať!
Vyzývam všetkých, najmä učiteľov a rodiny, aby v nových generáciách podporovali vedomie o hrôzach tejto čiernej kapitoly histórie. Nesmieme na to zabudnúť, aby sme mohli budovať budúcnosť, v ktorej už nebude pošliapavaná ľudská dôstojnosť.“
Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu zaviedlo OSN od roku 2005 na pamiatku šiestich miliónov obetí holokaustu, ktorých životy boli vyhasené počas Druhej svetovej vojny. Termín spomienky korešponduje s oslobodením vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau v roku 1945.
Odkaz pápeža Františka z návštevy Slovenska
Pripomeňme si pri tejto príležitosti aj odkaz pápeža Františka z nedávnej návštevy Slovenska. Pri stretnutí s predstaviteľmi židovskej komunity 13. septembra na Rybnom námestí v Bratislave vyslovil tieto slová:
„Je napísané: „Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo!“ (Ex 20,7). Božie meno, teda jeho samotná osobná skutočnosť, sa vyslovuje nadarmo, keď sa porušuje jedinečná a neopakovateľná dôstojnosť človeka, stvoreného na jeho obraz.
Tu bolo Božie meno zneuctené, lebo najhoršie rúhanie, akého sa mu môže dostať, je použiť ho na vlastné účely, namiesto rešpektovania a milovania druhých. Tu, pred dejinami židovského národa, poznačenými touto tragickou a neopísateľnou konfrontáciou, sa hanbíme to priznať: koľkokrát bolo použité nevysloviteľné meno Najvyššieho na neopísateľné činy neľudskosti! Koľko utláčateľov vyhlásilo: „Boh je s nami“; ale pritom oni neboli s Bohom.
Drahí bratia a sestry, vaše dejiny sú našimi dejinami, vaše bolesti sú našimi bolesťami. Pre niektorých z vás je tento pamätník holokaustu jediným miestom, kde si môžete uctiť pamiatku vašich drahých. Aj ja sa k vám pripájam.
Na pamätníku je po hebrejsky napísané „Zachor“: „Pamätaj!“ Pamäť nemôže a nesmie ustúpiť zabudnutiu, lebo trvalý úsvit bratstva nebude bez toho, aby sa spolu najskôr neprežila a nezahnala temnota noci. Aj pre nás zaznieva otázka proroka: „Strážca, ako je s nocou?“ (Iz 21,11).
Toto je pre nás ten čas, kedy už nesmieme zatemniť Boží obraz, ktorý žiari v človekovi. Pomôžme si v tom. Lebo ani dnes nechýbajú márne a falošné modly, ktoré zneucťujú meno Najvyššieho. Modla moci a peňazí vládne nad ľudskou dôstojnosťou, modla ľahostajnosti obracia zrak inam, modla manipulácií, ktoré používajú náboženstvo ako svoj nástroj a robia z neho záležitosť nadvlády alebo ho redukujú na nepodstatnosť.
Ďalej je to zabudnutie na minulosť, neznalosť, ktorá všetko ospravedlňuje, hnev a nenávisť. Zdôrazňujem, že sme zjednotení v odsúdení každého násilia, každej formy antisemitizmu a v snahe, aby už nikdy nebol sprofanovaný Boží obraz v ľudskej bytosti.“
