Vatikán 16. januára (RV) Pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána v nedeľu 16. januára sa pápež František v zamyslení nad evanjeliom zameral na Ježišovo znamenie v Káne, keď sa na príhovor svojej matky postaral, aby sa svadobná hostina slávila až do konca s tým najlepším vínom. „Nech nám ona, Matka, ktorá je tak ako v Káne vždy pozorná, pomáha vážiť si Božie znamenia v našom živote,“ vyzval k modlitbe veriacich, ktorí v chladnom, ale slnečnom počasí prišli na Námestie sv. Petra v hojnom počte.
Po udelení požehnania pápež František vyjadril solidaritu Brazílii, zasiahnutej záplavami v dôsledku silných dažďov:
„Vyjadrujem blízkosť ľuďom, ktorých v posledných týždňoch postihli silné dažde a záplavy v rôznych regiónoch Brazílie. Modlím sa najmä za obete a ich rodiny a za tých, ktorí prišli o strechu nad hlavou. Nech Boh podporuje úsilie tých, ktorí prinášajú pomoc.“
Svätý Otec pozval k účasti na týždni modlitby za jednotu kresťanov, ktorá sa začne v utorok 18. januára a tému tento rok vybrali kresťania Blízkeho východu: „Videli sme na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť“ (Mt 2,2):
„Od 18. do 25. januára sa bude konať Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý tento rok chce odzrkadliť skúsenosť mudrcov, ktorí prišli z Východu do Betlehema, aby si uctili Mesiáša-Kráľa. Aj my kresťania, v rozmanitosti našich konfesií a tradícií, sme pútnikmi na ceste k plnej jednote a k cieľu sa približujeme tým viac, ako upierame svoj pohľad na Ježiša, nášho jediného Pána. Počas Týždňa modlitieb obetujeme za jednotu kresťanov aj svoje námahy a utrpenia.“
Príhovor pred modlitbou Anjel Pána
2. cezročná nedeľa, 16. januára 2022
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjelium dnešnej liturgie rozpráva o svadobnej hostine v Káne Galilejskej, kde Ježiš premieňa vodu na víno pre radosť novomanželov. A uzatvára sa takto: «Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho» (Jn 2,11). Všimnime si, že evanjelista Ján nehovorí o zázraku, teda o silnej a mimoriadnej udalosti, ktorá vyvoláva údiv. Píše, že v Káne sa stalo znamenie, ktoré vzbudzuje vieru učeníkov. Môžeme si teda položiť otázku: Čo je to „znamenie“ podľa evanjelia?
Znamenie je indícia zjavujúca Božiu lásku, teda, že neupozorňuje na silu gesta, ale na lásku, ktorá ho vyvolala. Učí nás niečo o Božej láske, ktorá je vždy blízka, nežná a súcitná. Prvé znamenie sa objaví, keď majú dvaja novomanželia ťažkosti v najdôležitejší deň ich života. Uprostred hostiny chýba podstatný prvok, víno, a hrozí, že radosť pohasne uprostred kritiky a nespokojnosti hostí. Predstavme si, čo by to bolo za svadobnú hostinu, keby pokračovala len s vodou! Niečo strašné, bol by to trapas pre novomanželov.
Tento problém si všimne Panna Mária, ktorá naň diskrétne upozorní Ježiša. A on zasahuje bez hluku, takmer bez toho, aby to bolo zjavné. Všetko sa odohráva v ústraní, „v zákulisí“: Ježiš hovorí sluhom, aby naplnili nádoby vodou, z ktorej sa stane víno. Takto koná Boh, s blízkosťou a diskrétnosťou. Ježišovi učeníci si to všimnú: vidia, že vďaka nemu sa svadobná hostina stala ešte krajšou. A vidia aj Ježišov spôsob konania, túto jeho službu v skrytosti. Takýto je Ježiš: pomáha nám, slúži nám v tej chvíli v skrytosti. A to až tak, že pochvaly za dobré víno potom smerujú k ženíchovi, nikto si to nevšimne, len obsluhujúci. Tak sa v nich začína rozvíjať semienko viery, čiže veria, že v Ježišovi je prítomný Boh, Božia láska.
Je krásne myslieť na to, že prvé znamenie, ktoré Ježiš vykonáva, nie je mimoriadne uzdravenie alebo zázrak v jeruzalemskom chráme, ale gesto, ktoré vychádza v ústrety jednoduchej a konkrétnej potrebe obyčajných ľudí. Je to gesto domácke, je to - nazvime to tak - zázrak „potichučky“, kráčajúc po špičkách, diskrétny, nehlučný. On je pripravený nám pomôcť, pozdvihnúť nás. A tak, ak sme pozorní na tieto „znamenia“, jeho láska si nás podmaní a stávame sa jeho učeníkmi.
Avšak znamenie v Káne má ešte jednu charakteristickú črtu. Víno, ktoré sa podávalo na konci hostiny, bolo zvyčajne to menej kvalitné. Aj dnes sa to tak robí, ľudia už v tej chvíli tak dobre nerozlišuje, či je to dobré víno, alebo víno trochu zriedené. Ježiš sa naopak postará o to, aby sa hostina skončila tým najlepším vínom. Symbolicky nám to hovorí, že Boh chce pre nás to najlepšie, chce, aby sme boli šťastní. Nekladie nám žiadne hranice a nežiada od nás žiadny bakšiš. V Ježišovom znamení nie je miesto pre postranné motívy, pre nárokovanie si niečoho zo strany manželského páru. Nie, radosť, ktorú Ježiš zanecháva v srdci, je radosť plná a nezištná. Nie je to akási rozriedená radosť!
Preto vám navrhujem cvičenie, ktoré nám môže veľmi pomôcť. Skúsme sa dnes pohrabať v spomienkach a vyhľadať znamenia, ktoré Pán vykonal v našom živote. Každý nech si povie: Aké znamenia vykonal Pán v mojom živote? Aké signály jeho prítomnosti, znamenia, ktoré vykonal, aby nám ukázal, že nás miluje. Pomyslime na tú ťažkú chvíľu, v ktorej nám Boh dal zakúsiť svoju lásku... A pýtajme sa sami seba: akými znameniami - diskrétnymi a starostlivými - mi dal pocítiť svoju nehu? Kedy som bližšie pocítil Pána, kedy som pocítil je nežnosť, jeho spolucítenie?
Každý z nás má vo svojich dejinách tieto momenty. Poďme si vyhľadať tieto znamenia, zaspomínajme si: Ako som objavil jeho blízkosť? Ako to v mojom srdci zanechalo veľkú radosť? Znovu prežime chvíle, v ktorých sme zakúsili jeho prítomnosť a Máriin príhovor. Nech nám ona, Matka, ktorá je tak ako v Káne vždy pozorná, pomáha vážiť si Božie znamenia v našom živote.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
