[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je streda 17. 08. 2022   Meniny má Milica      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  august  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pápež František sa stretol s diplomatickým zborom: Dialóg a bratstvo
P:3, 10. 01. 2022 12:32, ZAH



Pápež František sa stretol s diplomatickým zborom: Dialóg a bratstvo

Foto: SpC-Vatican


Vatikán 10. januára (RV) V pondelok 10. januára sa Svätý Otec František stretol s diplomatickým zborom akreditovaným pri Svätej stolici. Spoločná audiencia veľvyslancov sa tradične koná na začiatku kalendárneho roka a je príležitosťou k vzájomným blahoprianiam. Diplomatov, medzi ktorými nechýbal ani slovenský veľvyslanec pri Svätej stolici Marek Lisánsky, pápež prijal o 10.30 v Aule požehnaní nad priečelím Baziliky sv. Petra.

„Dialóg a bratstvo sú dva základné ohniskové body v našom úsilí na prekonanie súčasných kríz,“zdôraznil pri stretnutí pápež František. V rozsiahlom príhovore sa venoval viacerým témam: pandémia, apoštolské cesty uplynulého roka, akútne i vleklé humanitárne krízy, migrácia, oslabenie multilaterálnej diplomacie, formy ideologickej kolonizácie, čelenie klimatickým zmenám, nemorálnosť jadrového zbrojenia a potreba kontroly autonómnych zbraní. Svätý Otec pripomenul aj dva hlavné akcenty svojho posolstva k 55. svetovému dňu pokoja, ktorými sú výchova resp. vzdelávanie a práca.

V súvislosti so zápasom ľudstva s pandémiou pápež František zdôraznil morálnu povinnosť starostlivosti o zdravie a poukázal na škodlivosť ideológií, ktoré „rozlamujú spojenie ľudského rozumu s objektívnou realitou vecí“. Ako uviedol, pandémia „nás nabáda k tomu, aby sme si osvojili akýsi druh „terapie realitou“, ktorá si vyžaduje pozrieť sa problému do tváre a prijať vhodné prostriedky na jeho riešenie.  Vakcíny nie sú zázračným uzdravujúcim prostriedkom, ale určite predstavujú, popri liečebných postupoch, ktoré je potrebné vyvinúť, najrozumnejšie riešenie na prevenciu choroby.“

V úvode stretnutia v mene všetkých prítomných pozdravil Svätého Otca dekan diplomatického zboru, cyperský veľvyslanec George Paulides. Vo svojej pozdravnej reči okrem iného pripomenul, že pápež František vyzýva na budovanie spravodlivých a solidárnych spoločností založených na práci, „aby nikto nebol marginalizovaný a donútený zanechať rodinu a rodnú zem, aby hľadal lepšie príležitosti“. Citoval tým jeho slová z 13. septembra v Bratislave: „Ako bez chleba nie je obživa, tak bez práce nie je dôstojnosť.“

Pápež predniesol svoj 36-minútový príhovor postojačky, no tentoraz na záver neprijímal osobné gratulácie jednotlivých diplomatov. Novoročné stretnutie s diplomatickým zborom sa uzavrelo  v Sixtínskej kaplnke tradičnou spoločnou fotografiou Svätého Otca s vedúcimi zastupiteľstiev a predstavenými vatikánskeho Štátneho sekretariátu.

Ako pri tejto príležitosti informovalo vatikánske Tlačové stredisko, v súčasnosti má so Svätou stolicou diplomatické vzťahy 183 štátov, plus Európska únia a Zvrchovaný maltézsky rád. Z nich 87 má v Ríme aj kanceláriu veľvyslanectva. V Ríme sú navyše kancelárie Ligy arabských štátov, Medzinárodnej organizácie pre migráciu a Vysokého komisariátu OSN pre utečencov.

 

Komunikát Svätej stolice sumarizuje vývoj v oblasti medzištátnych zmlúv:

„V priebehu roka 2021 bola 10. februára ratifikovaná Siedma dodatková dohoda medzi Svätou stolicou a Rakúskou republikou k Dohovoru o úprave majetkových vzťahov z 23. júna 1960, podpísaná 12. novembra 2020. Svätá stolica 26. novembra 2021 odovzdala ratifikačný dokument Globálneho dohovoru o uznávaní kvalifikácií vo vysokoškolskom vzdelávaní, ktorý UNESCO prijalo 25. novembra 2019. Okrem toho bola 31. mája formalizovaná účasť Svätej stolice na práci Svetovej zdravotníckej organizácie ako pozorovateľa z nečlenského štátu.“

Z príhovoru Svätého Otca

Členom diplomatického zboru, 10. januára 2022

„Vaše excelencie, dámy a páni, 

včera sa skončilo liturgické obdobie Vianoc, doba priaznivá na pestovanie rodinných vzťahov, ktoré niekedy berieme s nesústredenosťou a odstupom, zaneprázdnení mnohými povinnosťami, ako to neraz býva počas roka. Dnes chceme pokračovať v tomto duchu, keď sa opäť schádzame ako veľká rodina, ktorá sa stretáva a vedie dialóg. Toto je napokon cieľom diplomacie: pomáhať riešiť nezhody v ľudskom spolužití, podporovať svornosť a zakúsiť, že keď prekonávame tekuté piesky konfliktnosti, môžeme znovuobjaviť zmysel pre hlbokú jednotu reality. (Porov. Apošt. exhortácia Evangelii gaudium, 24. nov. 2013, 226-230).

Po tomto úvode sa pápež František poďakoval dekanovi diplomatického zboru Georgeovi Poulidesovi, veľvyslancovi Cypru za jeho pozdravné slová na začiatku stretnutia. Privítal v sále rezidenčných veľvyslancov i tých, ktorí nemajú sídlo v Ríme a špeciálne pricestovali na toto stretnutie. Svätý Otec pripomenul, že v blízkej budúcnosti pribudne v Ríme aj sídlo švajčiarskeho veľvyslanectva.

Pandémia, vakcíny, ideológie

Ako prvej veľkej téme sa v príhovore pápež František venoval kríze pandémie, vyzývajúcej ľudstvo k zodpovednej odpovedi:

„Drahí veľvyslanci, v týchto dňoch si uvedomujeme, že boj proti pandémii si stále vyžaduje značné úsilie zo strany všetkých a aj nový rok sa v tomto ukazuje byť náročným.  Koronavírus stále spôsobuje sociálnu izoláciu a žne obete. Medzi tými, ktorí prišli o život, by som rád spomenul zosnulého apoštolského nuncia Mons. Alda Giordana, ktorý bol v diplomatickej komunite dobre známy a uznávaný. Zároveň sme mohli skonštatovať, že tam, kde sa uskutočnila účinná očkovacia kampaň, sa riziko vážnych následkov choroby znížilo.

Preto je dôležité, aby mohlo pokračovať v úsilí o čím širšiu zaočkovanosť obyvateľstva. To si vyžaduje mnohostrannú angažovanosť na osobnej, politickej a medzinárodnej úrovni.  Predovšetkým na úrovni osobnej.  Každý z nás je zodpovedný za starostlivosť o seba samého a svoje zdravie, čo sa premieta aj do úcty k zdraviu ľudí okolo nás. Starostlivosť o zdravie predstavuje morálnu povinnosť.  Žiaľ, čoraz viac zisťujeme, že žijeme vo svete silných ideologických kontrastov. Ľudia sa často nechávajú ovplyvniť momentálnou ideológiou, často vykonštruovanou z nepodložených správ alebo chabo zdokumentovaných faktov. Každé ideologické tvrdenie pretŕha spojenie ľudského rozumu s objektívnou realitou vecí. Avšak samotná pandémia nás nabáda k tomu, aby sme si osvojili akýsi druh „terapie realitou“, ktorá si vyžaduje pozrieť sa problému do tváre a prijať vhodné prostriedky na jeho riešenie.  Vakcíny nie sú zázračným uzdravujúcim prostriedkom, ale určite predstavujú, popri liečebných postupoch, ktoré je potrebné vyvinúť, najrozumnejšie riešenie na prevenciu choroby.

Ďalej tu musí byť politické nasadenie pre dobro obyvateľstva cez opatrenia prevencie a imunizácie, ktoré zaangažujú aj občanov, aby sa cítili spoluúčastní a zodpovední, prostredníctvom transparentnej komunikácie ohľadom problémov a opatrení vhodných na ich riešenie.  Nedostatok pevnosti v rozhodovaní a jasnosti v komunikácii vyvoláva zmätok, vytvára nedôveru a podkopáva sociálnu súdržnosť, živiac nové napätia.  Výsledkom je „sociálny relativizmus“, ktorý poškodzuje súlad a jednotu.
Napokon je potrebná komplexná angažovanosť medzinárodného spoločenstva, aby všetky národy sveta mali rovnaký prístup k základnej lekárskej starostlivosti a vakcínam.  Môžeme len s bolesťou konštatovať, že vo veľkých oblastiach sveta zostáva všeobecný prístup k zdravotnej starostlivosti fatamorgánou. V tomto tak vážnom momente života ľudstva opakujem svoju výzvu, aby vlády a zainteresované súkromné subjekty prejavili zmysel pre zodpovednosť a vypracovali koordinovanú odpoveď na všetkých úrovniach (miestnej, národnej, regionálnej, svetovej) prostredníctvom nových modelov solidarity a nástrojov na posilnenie kapacít krajín, ktoré to najviac potrebujú.
Zvlášť si dovolím vyzvať štáty, ktoré pracujú na ustanovení medzinárodného nástroja pripravenosti a reakcie na pandémie pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie, aby prijali politiku nezištného podelenia sa ako kľúčovú zásadu, ktorá zaručí všetkým prístup k diagnostickým nástrojom, vakcínam a liekom. Rovnako je žiadúce, aby inštitúcie ako Svetová obchodná organizácia a Svetová organizácia duševného vlastníctva prispôsobili svoje právne nástroje, aby monopolné pravidlá nevytvárali ďalšie prekážky výrobe a organizovanému a koherentnému prístupu k zdravotnej starostlivosti na celosvetovej úrovni.“

Apoštolské cesty, migrácia

Po týchto slovách pápež František vyjadril potešenie, že v uplynulom roku mohol aj napriek pandémii prijať vo Vatikáne návštevy viacerých hláv štátov, ako aj iných občianskych a cirkevných predstaviteľov. Pri pohľade na uplynulý rok Svätý Otec zvlášť pripomenul stretnutie modlitby a reflexie zamerané na Libanon, ktoré sa konalo 1. júla 2021 vo Vatikáne. Stručne zhrnul aj tri absolvované apoštolské cesty, z ktorých na prvom mieste spomenul marcovú návštevu Iraku. Ďalej prešiel k ceste, ktorá ho zaviedla aj na Slovensko:

„V septembri som navštívil Budapešť pri závere Medzinárodného eucharistického kongresu a potom Slovensko.  Bola to pre mňa príležitosť na stretnutie sa s katolíckymi veriacimi a kresťanmi iných vyznaní, ako aj na dialóg so Židmi.  Podobne apoštolská cesta na Cyprus a do Grécka, ktorá mi zostáva v živej pamäti, mi umožnila prehĺbiť vzťahy s pravoslávnymi bratmi a zakúsiť bratstvo medzi rôznymi kresťanskými vyznaniami.

Veľmi dojímavou súčasťou tejto cesty bola moja návšteva ostrova Lesbos, kde som mohol vidieť štedrosť toľkých, ktorí sa činne zapájajú do pohostinnosti a pomoci migrantom, ale predovšetkým som videl tváre mnohých detí a dospelých, ktorí sú hosťami týchto prijímacích stredísk. V ich očiach je únava z cesty, strach z neistej budúcnosti, žiaľ nad svojimi drahými, ktorých zanechali i nostalgia za vlasťou, ktorú boli nútení opustiť. Pred týmito tvárami nemôžeme zostať ľahostajnými, ani sa schovávať za múry a ostnaté drôty pod zámienkou obrany bezpečnosti alebo životného štýlu. Toto nemožno.

Preto ďakujem všetkým jednotlivcom i vládam, ktorí sa snažia zabezpečiť prijatie a ochranu migrantov a prevziať zodpovednosť aj za ich ľudskú podporu a integráciu v krajinách, ktoré ich prijali. Som si vedomý ťažkostí, s ktorými sa niektoré štáty stretávajú tvárou v tvár obrovskému prílevu ľudí. Od nikoho nemožno žiadať, aby robil to, čo je preňho nemožné, napriek tomu je jasný rozdiel medzi prijatím, hoci v obmedzenej miere, a úplným odmietnutím.

Je potrebné prekonať ľahostajnosť a odmietnuť myšlienku, že migranti sú problém iných. Výsledok takého prístupu je zjavný v samotnej dehumanizácii migrantov, sústredených do hotspotov, kde sa stávajú ľahkou korisťou organizovaného zločinu a obchodníkov s ľuďmi, alebo podstupujú zúfalé pokusy o útek, ktoré sa niekedy končia smrťou. Žiaľ, musíme tiež konštatovať, že samotní migranti sa často stávajú zbraňou politického vydierania, sú akýmsi druhom „tovaru na kupčenie“, čo človeka oberá o dôstojnosť.“

Výzva pre EÚ

Pápež vyslovil osobitné uznanie vláde Talianska za jej ústretovosť, vďaka ktorej mohol uskutočniť svoj zámer a priviesť so sebou do Ríma niekoľko žiadateľov o azyl zo záchytných centier na Cypre a v Grécku. V tejto súvislosti adresoval osobitnú výzvu krajinám EÚ:

„Zároveň považujem za zásadne dôležité, aby Európska únia dosiahla vnútornú súdržnosť pri riešení migračných pohybov, tak ako to dokázala pri čelení dôsedkom pandémie. Je potrebné vytvoriť koherentný a komplexný systém koordinácie migračnej a azylovej politiky takým spôsobom, aby sa zdieľali zodpovednosti za prijímanie migrantov, preskúmanie žiadostí o azyl a prerozdelenie a integráciu tých, ktorí môžu byť prijatí. Schopnosť vyjednávať a nachádzať spoločné riešenia je jednou zo silných stránok Európskej únie a predstavuje to hodnotný vzor prezieravého prístupu ku globálnym výzvam, ktoré sú pred nami.“

Medzi krajinami, ktoré boli v poslednom čase zvlášť zdrojom migrácie pre svoje krízové situácie, menoval pápež Sýriu, Afganistan a Haiti. 

Multilaterálna diplomacia

Ďalej Svätý Otec prešiel k problému úpadku multilateralizmu v diplomacii, pričom zdôraznil nevyhnutnosť medzinárodnej spolupráce pri čelení globálnym výzvam:

„Otázka migrácie spolu s pandémiou a klimatickými zmenami jasne ukázali, že nikto sa nemôže zachrániť sám, čiže všetky veľké výzvy našej doby sú globálne. Je preto znepokojujúce, že popri väčšej prepojenosti problémov sme svedkami rastúcej roztrieštenosti riešení. Nezriedka chýba ochota otvoriť okná dialógu a bratstva, čo vedie k živeniu ďalších napätí a rozdelení, ako aj k všeobecnému pocitu neistoty a nestability. Treba naopak obnoviť zmysel pre našu spoločnú identitu jednej ľudskej rodiny.  Alternatívou je len rastúca izolácia, poznačená vzájomným odmietaním a uzatváraním sa, čo je v skutočnosti ďalším ohrozením pre multilateralizmus, teda diplomatický štýl, ktorý charakterizuje medzinárodné vzťahy od konca druhej svetovej vojny až po súčasnosť.

Multilaterálna diplomacia už nejaký čas prechádza krízou dôvery, ktorá je spôsobená zníženou dôveryhodnosťou sociálnych, vládnych a medzivládnych systémov.  Dôležité rezolúcie, vyhlásenia a rozhodnutia sa často prijímajú bez skutočného rokovania, v ktorom by mali slovo všetky krajiny. Táto nerovnováha, ktorá je v súčasnosti dramaticky zjavná, vyvoláva nespokojnosť mnohých štátov s medzinárodnými organizáciami a oslabuje aj multilaterálny systém ako celok, čím sa stáva čoraz menej účinným pri riešení globálnych výziev.

Znížená účinnosť mnohých medzinárodných organizácií je spôsobená aj rozdielnymi predstavami medzi členmi o cieľoch, ktoré by sa mali sledovať. Nezriedka sa ťažisko záujmu presúva na záležitosti, ktoré svojou rozporuplnou povahou nepatria striktne k cieľom organizácie, pričom sa programy čoraz viac riadia určitým myslením, ktoré popiera prirodzené základy ľudstva a kultúrne korene, tvoriace identitu mnohých národov. Ako som už uviedol pri iných príležitostiach, považujem to za formu ideologickej kolonizácie, ktorá neponecháva priestor slobode prejavu a v súčasnosti stále viac nadobúda podobu tej „mentality vymazávania“ (cancel culture), ktorá invazívne preniká do mnohých oblastí a do verejných inštitúcií. Pod zámienkou obrany rozmanitosti sa nakoniec zruší zmysel pre akúkoľvek identitu, pričom hrozí, že sa budú umlčiavať pozície, ktoré obhajujú úctivé a vyvážene porozumenie pre rozličné vnímavosti. Formuje sa istý druh nebezpečného „jednokoľajného myslenia“ [pensée unique], ktoré núti popierať históriu, alebo ešte horšie, prepisovať ju v zmysle dnešných kategórií, zatiaľ čo každá historická situácia sa musí interpretovať vo svetle hermeneutiky danej doby, nie dneška.

Multilaterálna diplomacia je teda povolaná k tomu, aby bola skutočne inkluzívna, aby nezotierala, ale si vážila rozdiely a vnímavosti, ktoré historicky rozlišujú rozličné národy.“

Ďalej pápež František venoval niekoľko upresnení k téme dialógu. Ten podľa jeho slov nezostáva len záležitosťou príležitostného konsenzu, ale opiera sa o stále hodnoty:

„Nemali by sme nikdy zabúdať, že «existujú niektoré stále hodnoty» (Encykl. Fratelli tutti, 3. okt. 2020, č. 211). Tie nie je vždy ľahké rozoznať, ale ich akceptovanie «poskytuje sociálnej etike stabilitu a stálosť. Aj keď sme ich spoznali a prijali vďaka dialógu a konsenzu, vidíme, že tieto základné hodnoty presahujú každý konsenzus» (Tamže). Chcem tu obzvlášť spomenúť právo na život, od počatia až po jeho prirodzený koniec, a právo na náboženskú slobodu.“

Ako ďalšiu problematiku, ktorá si vyžaduje spoluprácu pápež uviedol otázku životného prostredia. Najprv spomenul potrebu spoločne reagovať na živelné humanitárne katastrofy, ako napr. po nedávnom tajfúne na Filipínach, alebo na krízové situácie ostrovných krajín v Tichom oceáne. Zároveň s tým pápež povzbudil k systematickému úsiliu o realizáciu cieľov klimatickej dohody z Paríža: po slabých výsledkoch samitu COP26 v Glasgowe sa črtá ďalšia šanca na COP27 v Egypte v novembri 2022.

Vojny, zbrane, odzbrojenie

Ďalšou témou príhovoru pápeža Františka boli zbrane, ich výroba, vývoj, kontrola a dohody o ich obmedzení či zákaze:

„Vaše excelencie, dámy a páni! Dialóg a bratstvo sú dva základné ohniskové body v našom úsilí na prekonanie súčasných kríz. Avšak «napriek mnohým snahám zameraným na konštruktívny dialóg medzi národmi sa ohlušujúci hluk vojen a konfliktov stupňuje». Celé medzinárodné spoločenstvo sa musí zaoberať naliehavou potrebou nájsť riešenia nekonečných konfliktov, ktoré sa niekedy javia ako skutočné zástupné vojny (proxy wars).

Svätý Otec uviedol ako konkrétne príklady Sýriu a Jemen. V tejto súvislosti poukázal aj na ďalšie napätia a konflikty vo svete, či už medzi Izraelom a Palestínou, v Líbyi, v krajinách Sahelu, ako aj v Sudáne, Južnom Sudáne a Etiópii.

„Prirodzene, tieto konflikty zhoršuje množstvo zbraní, ktoré sú k dispozícii, a bezohľadnosť tých, ktorí sa ich snažia dodať. (...) Dnes sa tieto obavy stali ešte reálnejšími kvôli dostupnosti a používaniu autonómnych zbraňových systémov, ktoré môžu mať hrozné a nepredvídateľné následky, zatiaľ čo by mali byť predmetom zodpovednosti medzinárodného spoločenstva.“

Ďalej sa pápež osobitne zameral na otázku jadrového odzbrojenia, keď okrem iného uviedol:

„Koncom decembra minulého roka bola z dôvodu pandémie opäť odložená 10. hodnotiaca konferencia zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktorá sa mala v týchto dňoch konať v New Yorku. Svet bez jadrových zbraní je možný a nevyhnutný. (...) Svätá stolica naďalej trvá na tom, že v 21. storočí sú jadrové zbrane neadekvátnym a nevhodným prostriedkom odpovede na bezpečnostné hrozby, a že ich vlastníctvo je nemorálne.“

Slovo nádeje

Vyše polhodinový príhovor zakončil Svätý Otec biblickým povzbudením k nádeji do budúcnosti:

„Prorok Jeremiáš nám pripomína, že Boh má s nami zámery «pokoja a nie súženia», dať nám «budúcnosť a nádej» (porov. 29,11).  Nemali by sme sa teda báť vytvoriť priestor pre pokoj v našich životoch tým, že budeme pestovať vzájomný dialóg a bratstvo. Dar pokoja je „nákazlivý“, keď vyžaruje zo sŕdc tých, ktorí po ňom túžia a usilujú sa ho vzájomne žiť a šíriť po celom svete.  Každému z vás, vašim rodinám a národom, ktoré zastupujete, obnovujem svoje požehnanie a zo srdca vám želám rok pokoja a mieru.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) 



( TK KBS, mh, jb, rp; pz ) 20220110020   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]

  Kontakty


Kонтакти для духовної допомоги та підтримки


  Top témy
Všetky

Pápež František v Kanade

Stretnutie mládeže T22

Vojna na Ukrajine

Synoda 2021-23

Rok Amoris Laetitia
Koronavírus