Čadca 20. decembra (TK KBS) Vo farskom kostole svätého Bartolomeja v Čadci sa v piatok 17. decembra konala posledná rozlúčka so zosnulým miestnym farárom Ladislavom Stromčekom.

Zomrel 14. decembra zaopatrený sviatosťami v kruhu svojich najbližších, po ťažkej a krátkej chorobe. Svedectvo jeho života je svedectvom úprimného a statočného kňaza, ktorý cítil s cirkvou, a zároveň slúžil pravde, v ktorej videl Krista. Smútočný obrad na Kysuciach celebroval žilinský biskup Tomáš Galis, so zosnulým dekanom sa prišli rozlúčiť príbuzní, kňazi aj široká verejnosť.

Z dôvodu platných protipandemických opatrení boli pohrebné obrady prístupné len pre jeho rodinu a blízkych priateľov.

Stovky veriacich, ktorí chceli obľúbenému kňazovi vyjadriť úctu a venovať spomienku mohli svätú omšu sledovať na troch veľkoplošných obrazovkách a v priamom prenose aj prostredníctvom internetu.

Dejinami nehýbu iba veľkí ľudia, ale aj jednotlivci, ktorí splnia svoju úlohu tej danej chvíle.

„Som mu povďačný za bratskú prítomnosť, oporu a rady. Lacko Stromček bol mojim vikárom. Keď sme začínali, štartovať novú diecézu bol jedným z tých, s ktorými sa vždy dalo počítať. Jednak preto, že tam už niekoľko rokov predtým pôsobil, poznal ľudí. Bol pre mňa vtedy veľkou oporou. Ak keď prišiel do Čadce, cítil sa ako ryba vo vode. Je za ním veľa dobrej práce a verím, že sa spolu stretneme v nebi. Ďakujem Pánovi za jeho 33 ročnú kňažskú službu. Tiež chcem poďakovať všetkým tým, ktorí sa o neho starali, keď bol hospitalizovaný v nemocnici v Trstenej,“ vyjadril sa žilinský diecézny biskup Tomáš Galis.

Veriaci prišli o obľúbeného kňaza

Mons. Ladislav mal iba 62 rokov. Jeho odchod na druhý svet je veľkou stratou nielen pre cirkev, ale veriaci z Čadce prišli o svojho obľúbeného kňaza. Správa o náhlom úmrtí zasiahla bolestne nielen miestnych farníkov, ale i časť obyvateľov Kysúc a Žiliny.

Išlo o významného predstaviteľa miestnej cirkvi, ktorého poznali mnohí Čadčania ako výborného kazateľa, ktorý sa venoval mladým ľudom, staral sa o kostol, ale predovšetkým mal na zreteli záchranu ľudských duší. Stál pri zrode a výstavbe pastoračného centra. Čadca si skutočne vážila svojho pána farára, veľa ľudí sa s ním prišlo rozlúčiť.

„Bol to dobrý kňaz. Zaujal nás kázňami aj prístupom, veľa nás naučil. Mal veľké srdce i pre všetky svoje ovečky. Spomínajme na neho preto nie so žiaľom, i keď ten v našich srdciach určite je, ale so spomienkami na všetko to dobré, čo šíril vôkol seba,“ spomína 35-ročná Zuzana.

„Je veľká škoda, že Pán Boh nám berie ľudí, ktorí nám držali chrbty v čase komunizmu a ktorí nám svojím svedectvom tiež uprostred týchto ťažkých pandemických čias dokázali, že božia milosť naozaj účinkuje v každom človeku, ktorý sa úprimne usiluje o statočný a poctivý život,“ vyjadril sa na pohrebe 59-ročný Ján.

Neprial si dlhý príhovor

Počas pohrebných obradov zazneli aj slová Ladislavovho dobrého priateľa a žiaka Martina Štofka, ktorý pôsobí ako nitriansky kňaz a diecézny ekonóm. Vo svojej reči uviedol, že sa spolu rozprávali v októbri.

„Asi dva týždne po našom stretnutí napísal závet, v ktorom uviedol, že si nepraje, aby na jeho rozlúčke odznel dlhý príhovor. Pohreb nech vyjadruje jeho radosť a vieru vo večný život a nekonečné Božie milosrdenstvo. Za každou štatistickou čiarkou z Lackovho života stojí silný príbeh. Spoločenstvo Fatima, sviečková manifestácia, rádio Slobodná Európa, tajný kňaz, disident. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi sme pravidelne cestovali do Dolného Kubína kvôli časopisu Zrno. Bol veľmi kreatívny, vždy niečo nové vymýšľal, niečo robil. Mnohí máme takú skúsenosť, že aj keď bol niekam poslaný, menovaný, nikdy nezabúdal na svojich bratov a priateľov. Keby sme mali čítať zoznam mien, ktorým zasiahol do života a ovplyvnil ho Ladislav Stromček, boli by sme tu veľmi dlho. Nech sa ho Pán ujme a dobre sa o neho postará. Nič lepšie mu my nemôžeme preukázať,“ povedal Martin Štofko.

Mal schopnosť priblížiť sa ku každému človeku

Po pohrebných obradoch bol podľa svojho želania uložený do hrobu v areáli kostola svätého Bartolomeja v Čadci.

S Ladislavom Stromčekom sa prišiel rozlúčiť aj nitriansky biskup Viliam Judák, ktorý povedal, že je dobré, ak si uvedomíme, z čoho pramenila dobrota, vážnosť i úcta, ktorá sprevádzala život nášho spolubrata Ladislava.

„Keď budem spomínať na Lacka Stromčeka, vybaví sa mi jeho usmievavá tvár, vyžarovala z neho dobrosrdečnosť, ochota obetovať sa pre šírenie dobra. To robil vždy. Aj keď ešte kňazom nebol. Usiloval sa, aby sa evanjelium dostalo naozaj ku každému, aby každý zakúsil niečo z Božej dobroty. Mal neuveriteľnú schopnosť priblížiť sa ku každému človeku, či už mladému alebo starému. Dokázal ihneď prelomiť bariéry, nadviazať kontakt a priateľstvo s tými, ktorých mu život poslal do cesty. Ďakujem mu za jeho kňazský príklad života,“ vyjadril sa Mons. Viliam Judák.

Statočný a aktívny

Na stretnutia spomína aj František Mikloško, bývalý predseda SNR a dlhoročný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. podľa jeho slov bol Lacko Stromček v „podzemnej“ cirkvi veľmi statočný a aktívny.

„Od druhej polovice 80. rokov až do Nežnej revolúcie telefonoval z telefónnych búdok Antonovi Hlinkovi do Mníchova správy o situácii cirkvi na Slovensku, ktoré potom on vysielal na Hlase Ameriky. On bol ten, kto ako účastník Sviečkovej manifestácie hneď telefonoval Hlinkovi správu, čo sa dialo na Hviezdoslavovom námestí, aby to o deviatej večer vedelo už celé Československo. Od roku 1987 spolupracoval so samizdatom Náboženstvo a súčasnosť, v roku 1989 sa stal šéfredaktorom samizdatového časopisu pre mládež Zrno,“ zaspomínal Mikloško.

O živote Ladislava Stromčeka sa dá toho povedať veľa. Najhlavnejšie je, že bol dobrý človek, dobrý kňaz, dobrý kresťan, a to je to najkrajšie, čo o ňom môžeme povedať. Preto si uvedomujeme, že odchádza spomedzi nás vzácny človek. Bol vzácnym darom pre všetkých, medzi ktorými žil, pracoval a pôsobil.

-

Kto bol Mons. Ladislav Sromček

Ing. ThLic. Ladislav Stromček sa narodil 3. 2.1960 v Dolnom Kubíne, do silne veriacej, katolíckej rodiny. Už v detstve premýšľal nad povolaním kňaza, ale kvôli katolíckemu presvedčeniu ho neprijali na gymnázium – podmienka pre vstup do kňazského seminára. Dopočul sa však o tzv. tajnej cirkvi, kde mohli kňazi pôsobiť popri civilnom zamestnaní. Rozhodol sa teda odísť do Bratislavy, kde ho prijali na Elektrotechnickú fakultu.

Práve v Bratislave získal kontakty na spomínanú tajnú cirkev. V treťom ročníku na fakulte sa začalo aj jeho tajné štúdium teológie a postupne sa zoznámil s ľuďmi ako boli biskup Ján Chryzostom Korec, Vladimír Jukl, Silvester Krčméry, František Mikloško a iní. Na podnet biskupa Korca sa dostal k podávaniu telefonických správ do zahraničia, konkrétne Antonovi Hlinkovi do Hlasu Ameriky a Slobodnej Európy.

Pri jednom z takýchto telefonátov bol pristihnutý, zatknutý a vypočúvaný ŠtB. Podieľal sa aj na vydávaní samizdatovej literatúry (časopis Náboženstvo a súčasnosť v spolupráci s F. Mikloškom a časopis pre mládež, Zrno). Štúdium na Elektrotechnickej fakulte ukončil v roku 1984 a na rok odišiel na vojenčinu.

Po návrate v roku 1985, si našiel civilné zamestnanie a tajne dokončil štúdium teológie. V roku 1988 ho biskup Ján Chryzostom Korec vo svojom byte tajne vysvätil za kňaza. Od roku 1990 pôsobil v Žiline, neskôr už ako generálny vikár Žilinskej diecézy. Od 1. júla 2016 pôsobil ako farár a dekan vo farnosti Čadca.

Zdroj: My Kysucké noviny / Pavol Stolárik (publikované so súhlasom redakcie)