Vatikán 10. decembra (RV) Vo Vatikáne dnes predstavili verejnosti pripravovaný 3. ročník Európskych katolíckych sociálnych dní, ktorý sa uskutoční v Bratislave od 17. do 20. marca 2022. V mene organizátorov a ako zástupca hostiteľského miesta vystúpil na tlačovej konferencii aj Mons. Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska.

Podujatie organizuje Komisia biskupských konferencií Európskej únie (COMECE), Rada európskych biskupských konferencií (CCEE) a Konferencia biskupov Slovenska (KBS). Uskutoční sa v spolupráci s vatikánskym Dikastériom pre integrálny ľudský rozvoj. Výberom témy organizátori reagujú na situáciu v Európe, zviechajúcej sa z pandémie. Názov podujatie znie: „Európa za hranicami pandémie: nový začiatok“ (Europe beyond the pandemic: a new beginning), s podtitulom „Európske spoločnosti v prechode: kresťanský príspevok k solidarite a sociálnej spravodlivosti“.

Ako na tlačovej konferencii vo Vatikánskom tlačovom stredisku uviedol Mons. Stanislav Zvolenský, program 3. ročníka Európskych katolíckych sociálnych dní sa začne 17. marca spoločným slávením v Katedrále sv. Martina a recepciou v priestoroch hotela Crowne Plaza, ktorý bude sídlom podujatia.

Počas ďalších dní bude okolo 300 účastníkov uvažovať a diskutovať o troch hlavných tranzíciách, čiže prechodoch, ktoré charakterizujú Európu v tomto historickom okamihu: prvým je demografický prechod súvisiaci s rodinným životom, druhým je technologický a digitálny prechod a do tretice je to prechod ekologický.

„Vyjadrujem vďačnosť za to, že Slovensko a naša biskupská konferencia budú mať možnosť podieľať sa na realizácii tohto podujatia; dúfame, že bude prijaté so záujmom, prezenčne alebo online, podľa okolností a možností, aké budú v marci 2022,“ uviedol predseda KBS.

V úvode tlačovej konferencie, ktorá sa konala s možnosťou spojenia novinárov na diaľku, vystúpil prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj kard. Peter Turkson. Poukázal na dôraz pápeža Františka na posilňovanie „sociálneho bratstva“, založeného na duchovných hodnotách, medzi ktorými je na prvom mieste láska. Toto je podmienka celostného rozvoja človeka, zdôraznil kard. Turkson.

Predseda CCEE, vilniuský arcibiskup Gintaras Grušas hovoril o súčasných výzvach pre Cirkev v Európe, prechádzajúcej premenami, na ktoré sa zameria aj reflexia na pripravovanom podujatí v Bratislave. Pripomeňme, že tradícia Európskych katolíckych sociálnych dní sa začala v roku 2009 v poľskom Gdaňsku so širokým tematickým záberom (solidarita ako základná hodnota EÚ, ľudská osoba a jej práva, rodiny v Európe, európsky sociálno-ekonomický model, globálne spoločné dobro, solidarita voči budúcim generáciám a úloha EÚ pri ochrane životného prostredia). V roku 2014 sa druhý ročník v Madride zameral na „Osud kresťanstva a budúcnosť Európy“.

Po Mons. Grušasovi vystúpil predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský. Predstavil program jednotlivých dní 17. - 20. marca 2022 v Bratislave a tiež logo podujatia, ktoré znázorňuje sv. Martina, ako sa delí s plášťom s chudobným, v ktorom je osobne prítomný Ježiš:

„Ikonografia loga pripomína postavu svätého Martina z Tours a stredoveký príbeh o jeho obrátení na kresťanstvo po stretnutí s polonahým žobrákom na okraji mesta Amiens v severnom Francúzsku. Martin rozrezal svoj plášť na polovicu, aby sa oň podelil so žobrákom, ktorý sa mu v tú noc zjavil vo sne, vo videní, ako samotný Kristus. Svätý Martin z Tours je patrónom Bratislavy a Dóm svätého Martina v Bratislave je najväčším a jedným z najstarších kostolov v Bratislave.“

Mons. Zvolenský stručne predstavil harmonogram a mená hlavných rečníkov. Ako uviedol, v piatok 18. marca dopoludnia je na programe úvodná analýza sociálnych výziev v súčasnej Európe a náčrt možnej cesty obnovy. Sociálno-ekonomický aspekt tejto analýzy predstaví profesorka Cécile Renouardová z Paríža a teologicko-antropologický aspekt prof. Miloš Lichner z bratislavskej Teologickej fakulty Trnavskej univerzity.

Popoludnie bude venované otázke demografických zmien a rodinného života: zámerom je diskutovať o demografickom poklese a rastúcich rozdieloch medzi vidieckymi a mestskými oblasťami v Európe, ako aj o mieste rodiny - základnej jednotky spoločnosti - v tomto kontexte.

Hlavný prejav prednesie chorvátska politička Dubravka Šuica, podpredsedníčka Európskej komisie a komisárka pre demokraciu a demografiu. Potom budú nasledovať okrúhle stoly a workshopy. Pracovné skupiny budú pozostávať z 10 až 30 účastníkov s moderátorom a tajomníkom. Večer toho istého dňa sa plánuje ekumenická modlitba s komunitou Sant'Egidio v bratislavskej katedrále.

V sobotu 19. marca sa program zameria na technologickú a digitálnu transformáciu a jej etické a antropologické dôsledky. Témou uvažovania bude i otázka, ako môže digitalizácia pomôcť pri hľadaní dôstojného života. Úvodný príhovor prednesie Mons. Paul Tighe, sekretár Pápežskej rady pre kultúru.

Popoludní bude program pokračovať témou ekologickej premeny: pozornosť sa sústredí na jej naliehavú potrebu a na výzvu viesť túto premenu v prospech všetkých ľudí podľa encykliky Laudato si'. Návrhy na túto tretiu časť diskusie predstaví profesorka Alessandra Smerilliová z dikastéria Svätej stolice pre integrálny ľudský rozvoj.

Rovnako ako v predchádzajúci deň, aj 19. marca budú oba bloky programu doplnené okrúhlymi stolmi a štruktúrovanými workshopmi.

„V posledný deň programu, v nedeľu 20. marca, spoločne zozbierame a vyhodnotíme výsledky jednotlivých seminárov a závery prediskutujeme v pléne,“ uzavrel predstavenie náplne 3. ročníka Európskych katolíckych sociálnych dní bratislavský arcibiskup. Mons. Zvolenský vyjadril nádej v zdarný priebeh podujatia, ktorého konkrétna podoba - prezenčná účasť alebo účasť na diaľku -, bude ešte závisieť od vývoja pandemickej situácie.

Predseda COMECE, luxemburský arcibiskup kard. Jean-Claude Hollerich na záver zdôraznil význam „sociálnych dní“ ako aktívneho príspevku kresťanov k vytváraniu a ďalšiemu smerovaniu Európy. Dôležitosť zodpovednosti v tomto smere podčiarkol aj vo svojej odpovedi na otázku novinárov ohľadom stanoviska, ktorým COMECE nedávno promptne reagovalo na kontroverzný návrh internej smernice Európskej komisie o nepoužívaní výrazov odkazujúcich na kresťanský náboženský kontext, ktorý však v skutočnosti tvorí historické a duchovné korene Európy.