[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 18. 01. 2022   Meniny má Bohdana       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  január  >>
poutstštpisone
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31      

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat

  Top témy
Všetky
Synoda 2021-23
Európske katolícke sociálne dni 2022
Pápež František na Cypre a v Grécku
SDM 2023 Lisabon
Rok Amoris Laetitia
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Mesiac december je môj najmilší mesiac v roku, hovorí Anna Kolková
P:3, 07. 12. 2021 11:00, DOM



Foto: Archiv Anny Kolkovej


Bratislava 7. decembra (TK KBS) „Mesiac december je môj najmilší mesiac v roku. A je to Adventom," hovorí Anna Kolková, ktorá vedie Vydavateľstvo LÚČ. „Neprekáža mi sychravé  počasie, krátke dni. Jednoducho sa začínam tešiť na Vianoce a je mi tak akosi teplo pri srdci,“ povedala v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS. 

Ako dieťa nemala možnosť prežívať Advent doma v rodine. Jej rodičia boli štátni zamestnaci, otec členom KSČ a bývali v malom meste, kde by si hneď všimli, že dcéra pani učiteľky chodí do kostola. „Ako som riešila svoju vieru v Boha už ako školáčka, by bolo na iný rozhovor,“ spomína Anna Kolková, už vtedy som však cítila v srdci to posvätno prípravy na príchod Spasiteľa na tento svet.

A práve z tejto skúsenosti z detstva a mladosti mali za následok, že keď sa vydala a narodili sa im štyri deti, tak od samého začiatku v advente „zaviedli“ určité rituály, ktoré v rodine žili až do dospelosti ich detí. Dodnes spomínajú napríklad na tzv. skutkovníček. Na výkres si urobili tabuľku, v ktorom každý večer zaznačovali „úspešnosť či neúspešnosť“ v modltbe, vo vykonaní dobrého skutku a v sebezaprení. 

„Deti  k tomu pristupovali s plnou vážnosťou a neraz sa aj jedno z nich rozplakalo, keď nedostalo červený bod, čo znamenolo úspešnosť. Vyplnené skutkovníčky sme  potom dali Ježiškovi ako darček pod vianočný stromček, ktorý u nás nenosili anjeli, ale my sme ho spoločne pripravili na oslavu Ježiškových narodenín,“ spomína Kolková. 

Neskôr, keď už boli väčšie, tak sme si na začiatku Adventu dali celá rodina - všetci šiesti - „verejné“ predsavzatie, ktoré sme mali plniť cez celý Advent. Pamätám sa na humorné predsavzatie dvanásťročného syna, ktorý si predsavzal nejesť druhú večeru. Možno aj toto aktívne prežívanie Adventu prispelo k tom, že nám bolo samozrejmosťou končiť deň spoločnou večernou modlitbou počas celého roka“, uviedla. 

Dnes, keď už ich deti majú vlastné rodiny a s manželom sa môžu tešiť z desiatich vnúčat, je to podľa jej slov iné, „ale nie až tak, lebo dcéra, ktorá má rodinu s piatimi deťmi, býva vedľa nás. Tak môžeme niektoré prvky z adventného prežívania naďalej realizovať s vnúčatami,“ pokračuje ďalej v rozhovore Anna Kolková. 

S manželom sú členmi neokatechumenátneho spoločenstva. V ňom prežívajú každý rok tzv. úvod do Adventu, ktorý im odovzdajú hlavní katechisti. „Zažívame katechézu upriamenu na príchod Spasiteľa a to ma dostáva do túžby nielen zmeny zmýšľania, dáva mi to aj silu a vôľu priniesť ovocie danej zmeny,“ hovorí Kolková. 

Takzvaný covidový Advent prežívajú podobné ako ostatní už druhý rok. Tento aktuálny je u nich doslova postcovidový, lebo dcérina celá rodina je tesne po prekonaní covidu, a keď už deti mohli ísť do školy, majú triedne karantény a uzátvára sa druhý stupeň ZŠ. „Takže tento Advent chcem naplniť výraznejšou pomocou v dcérinej rodine a prinášať radosť a pokoj do každého dňa Adventu,“ pokračuje. 

„Je ťažké žiť bez svätej omše, bez Eucharistie. Nedá sa však vyhovárať a ešte horšie – na niekoho nadávať, hlavne nie tu u nás v Bratislave. Je veľa príležitostí navštíviť otvorené kostoly a prijať tzv. esenciálny pokrm pre ducha (ako to trefne nazval náš pán farár): Božie slovo a Eucharistiu - za to som nesmierne vďačná,“ spomína. 

„Ako všetko v živote aj táto situácia má svoje plusy a mínusy. Napriek všetkému, čo mi osobne chýba v čase „adventného“ lockdownu, najmä stretanie sa v spoločenstve „naživo“, nielen online a taktiež stretanie sa našej i širšej rodiny, však prežívam neustále vďaku za všetko, čo mi Boh denne dáva a umožňuje; nič nie jsamozrejmosťou, všetko je dar nebies,“ dodáva pre TK KBS Anna Kolková. 



( TK KBS, ako, ml; pz ) 20211207018   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]