Budúcnosť je v Božích rukách, hovoria Moufida a Mousa zo Sýrie P:3, 06. 12. 2021 09:52, DOM
Bratislava 6. decembra (TK KBS) Pápežská nadácia ACN - Pomoc trpiacej Cirkvi upozornila na situáciu kresťanov v Sýrii, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy počas dlhej a ťažkej vojny. Mnohí sa do nich už nikdy nebudú môcť vrátiť.
Vojna zničí aj celkom bežné očakávanie - po celoživotnej práci si budeme na dôchodku v pokoji užívať vnúčatá. Tráviť čas na záhradke. Cestovať. Asi podobnú predstavu mali aj manželia Moufida a Mousa Jalloufovci zo Sýrie. Potom však prišla vojna a islamistické skupiny vnikli do ich dediny. „Zaviedli islamské právo šaria. Nemilosrdne nás pripravili o živobytie, peniaze i dom. Keď sme išli von, museli sme nosiť oblečenie, ktoré nás zahaľovalo od hlavy po päty," spomína Moufida. V priebehu desiatich rokov vojny musela až polovica obyvateľov Sýrie opustiť svoje domovy. To je 23 miliónov ľudí.
Po dlhom trápení sa napokon aj manželom Jalloufovcom podarilo dostať humanitárnym koridorom do mesta Aleppo, aby unikli stále zúriacim bojom. Po príchode sa im výrazne zhoršilo zdravie. Stratili všetko. Stali sa vyhnancami – utečencami vo vlastnej krajine, tzv. vnútornými vysídlencami. V Aleppe našli príbytok vo farnosti Zvestovania Panne Márii. Otec Hugo Alaniz je misionárom Inštitútu vteleného Slova a pôsobí tu štyri roky. V rozhovore pre pápežskú nadáciu ACN - Pomoc trpiacej Cirkvi vysvetľuje: „Teraz po vojne najviac trpia starí a chorí ľudia. Sú veľmi osamelí. Navštevujeme ich a zisťujeme, čo najviac potrebujú. Najčastejšie ide o lieky a plienky. Máme aj spoločnú kuchyňu, v ktorej istá skupina varí, a to tak, aby sme im mohli doniesť domov niečo na jedenie trikrát v týždni.“
Misionár vidí v súčasnej pomoci veľkú úlohu:
„Prví kresťania pochádzali z tohto regiónu – zo Sýrie, Palestíny, Jordánska, dnešného Izraela… Pomôcť kresťanom na Blízkom východe je podľa môjho názoru záväzok pre nás ako Cirkev. Nielen kvôli dôležitosti Svätej zeme, ale aj preto, že im vďačíme za to, že sme spoznali posolstvo evanjelia.“
Moufida je vďačná. Nemôžu si dovoliť niektoré životne dôležité veci, ale Cirkev im stále pomáha. Môžu sa v pokoji modliť aj zúčastňovať sa na svätej omši. Starí manželia majú na Vianoce jediné prianie. „Prajeme si, aby tieto Vianoce boli dobré a priniesli radosť a pokoj ľuďom na celom svete. Ale budúcnosť je v Božích rukách a nikto nevie, čo sa stane, iba On.“ Otec Hugo dodáva: „Vďaka Bohu, že môžeme pomáhať mnohým rodinám! Prosíme dobrodincov ACN, aby nezabúdali na nás a tunajšie komunity. Každá podpora tu má veľkú hodnotu.“