Cyprus 2. decembra (RV) Prvým stretnutím pápeža Františka po jeho prílete na Cyprus vo štvrtok 2. decembra bolo o štvrtej popoludní miestneho času stretnutie s kňazmi, rehoľníkmi, diakonmi, katechétmi a cirkevnými hnutiami v Maronitskej katedrále Našej Panej od milostí v Nikózii.
V chráme zaznievali tradičné spevy maronitského rítu pochádzajúceho z Libanonu. Maronitský patriarcha Antiochie kardinál Raï v úvode stretnutia pripomenul bohatú históriu kresťanov na ostrove i skutočnosť, že maroniti z Libanonu sa tu objavili už v 8. storočí, ešte pred križiackymi výpravami.
Dve svedectvá rehoľníčok svedčili o tom, že Cirkev je tu prostredníctvom štyroch ženských reholí naporúdzi migrantom, neraz vykorisťovaným v práci, tiež seniorom a venuje sa i vzdelávaniu detí a mládeže. Momentálne sa na ostrove nachádzajú už len tri katolícke školy otvorené pre príslušníkov každej národnosti a vierovyznania, ďalšie tri ležiace v severnej časti ostrova museli rehoľníci po rozdelení opustiť.
Pápež v prítomnosti maronitského patriarchu z Libanonu a maronitských veriacich v príhovore spomenul utrpenie neďalekej Zeme cédrov:
„Keď si pomyslím na Libanon, pociťujem veľké znepokojenie kvôli kríze, v ktorej sa nachádza a cítim utrpenie ľudu unaveného a skúšaného násilím a bolesťou. Vo svojej modlitbe nesiem túžbu po pokoji, ktorá vychádza zo srdca tej krajiny. Ďakujem vám za to, čo robíte tu na Cypre. Libanonské cédre sa mnohokrát citujú v Písme ako vzor krásy a veľkosti. Ale aj veľký céder začína od koreňov a pomaly klíči. Vy ste týmito koreňmi, zasadenými na Cypre, aby ste šírili vôňu a krásu evanjelia. Vďaka!“
Svätý Otec vystríhal pred rozdeleniami v Cirkvi na základe príslušnosti k rozličným rítom či skupinám i pred prozelytizmom. „Prosím vás nech v Katolíckej cirkvi nie sú a ani nebudú múry! Je to spoločný domov, miesto vzťahov, je to spolužitie v rozličnosti“, povedal pápež.Cyperským katolíkom i celej Cirkvi dal Svätý Otec za vzor dve cnosti ich rodáka sv. Barnabáša: hovoril o jeho trpezlivosti a bratstve vo vzťahu k druhým.
„Cirkev, ktorá sa nedáva šokovať a znepokojiť zmenami, ale pokojne prijíma to, čo je nové, a rozlišuje situácie vo svetle evanjelia. Na tomto ostrove je drahocenná tá práca, ktorú konáte pri prijímaní nových bratov a sestier, ktorí prichádzajú od iných brehov sveta. ...
Cirkev na Cypre má túto otvorenú náruč: prijíma, integruje, sprevádza. Je to dôležité posolstvo aj pre Cirkev v celej Európe, poznačenej krízou viery: neosoží byť impulzívnymi a násilníckymi, nostalgickými alebo horekujúcimi, ale je dobré ísť vpred čítajúc znamenia čias a aj znamenia krízy...
V bohatej rozmanitosti vášho ľudu trpezlivosť znamená aj mať uši a srdce pre rozličné duchovné cítenie, rôzne spôsoby vyjadrovania viery, rôzne kultúry. Cirkev nechce uniformovať, ale trpezlivo integrovať. To je to, čo chceme s Božou milosťou robiť pri synodálnom putovaní: trpezlivá modlitba a trpezlivé počúvanie, pre Cirkev poslušnú Bohu a otvorenú človeku.“
Ako povedal Petrov nástupca, potrebná je „materská trpezlivosť, lebo Cirkev je Matkou“. Zároveň je potrebné mať srdce podľa vzoru milosrdného otca z Ježišovho podobenstva o márnotratnom synovi, pripomenul pápež.
Druhým kľúčovým odkazom Svätého Otca Cirkvi na Cypre je bratstvo:
„...Ujať sa príbehu toho druhého, venovať mu čas, aby sme ho spoznali bez nálepkovania, niesť ho na pleciach, keď je unavený alebo zranený, ako to robí milosrdný Samaritán (porov. Lk 10,25-37). Tomu sa hovorí bratstvo.
Toto je bratstvo v Cirkvi: môžeme diskutovať o víziách, ... odlišných vnímaniach a ideách. A v niektorých prípadoch pomáha povedať si veci úprimne do očí. ... Je to príležitosť pre rast a zmenu. Vždy však pamätajme: nediskutujeme preto, aby sme viedli vojnu, aby sme si presadili svoje, ale aby sme vyjadrovali a žili tú vitalitu Ducha, ktorou je láska a spoločenstvo. Diskutujeme, ale zostávame bratmi.
Drahí bratia a sestry, potrebujeme bratskú Cirkev, ktorá je nástrojom bratstva pre svet. Tu na Cypre je veľa duchovných a cirkevných špecifík, rôzne dejinné korene, rôzne ríty a tradície. Nesmieme však vnímať rozmanitosť ako ohrozenie identity, ani nesmieme žiarliť a obávať sa o svoje priestory. Ak podľahneme tomuto pokušeniu, rastie strach, strach plodí nedôveru, nedôvera vedie k podozrievaniu a skôr či neskôr k vojne. Sme bratia, milovaní jedným Otcom.
Ste v obklopení Stredozemného mora: mora rôznych dejinných príbehov, mora, ktoré bolo kolískou mnohých civilizácií, mora, z ktorého sa i dnes vyloďujú ľudia, národy a kultúry z celého sveta. Svojím bratstvom môžete pripomenúť všetkým, celej Európe, že na vybudovanie budúcnosti hodnej človeka treba spolupracovať, prekonávať rozdelenia, búrať múry a pestovať sen o jednote. Potrebujeme sa navzájom prijímať a integrovať, kráčať spolu, byť všetci bratmi!
Prajem vám, aby ste boli vždy trpezlivou Cirkvou, ktorá rozlišuje a nikdy sa nevystraší, ktorá sprevádza a integruje, a bratskou Cirkvou, ktorá dáva priestor druhým, diskutuje, ale zostáva jednotná.“
(Plné znenie príhovoru bude publikované samostatne)
Fotogaléria
