Vatikán 15. novembra (RV) V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána v nedeľu 14. novembra 2021, 33. nedeľu cezročného obdobia liturgického cyklu B.
Drahí bratia a sestry dobrý deň!
Evanjeliový úryvok dnešnej liturgie sa začína Ježišovou vetou, ktorá nás necháva v úžase: «Slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba» (Mk 13,24-25). Nuž ako, vari sa aj Pán dáva na katastrofické reči? Nie, to určite nie je jeho úmysel. Chce, aby sme pochopili, že sa všetko na tomto svete skôr či neskôr pominie. Dokonca aj slnko, mesiac a hviezdy, ktoré tvoria „nebesia“ – to slovo označuje „pevnosť“, „stabilitu“ –, sú určené na pominutie.
Napokon však Ježiš hovorí o tom, čo sa nezrúti: «Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú» (v. 31) Pánove slová sa nepominú. On stanovuje rozlíšenie medzi predposlednými vecami, ktoré sa pomíňajú, a konečnými vecami, ktoré zostávajú. Je to posolstvo pre nás, aby nás viedlo pri našich dôležitých životných rozhodnutiach, aby nás zorientovalo v tom, do čoho je vhodné investovať život. Do toho, čo je pominuteľné, alebo stavať na slovách Pána, ktoré zostanú navždy?
Je zrejmé, že na nich. Nie je to však jednoduché. V skutočnosti nás priťahujú veci, ktoré spadajú pod naše zmysly a poskytujú nám okamžité uspokojenie, zatiaľ čo Pánove slová, hoci sú krásne, presahujú bezprostrednosť a vyžadujú si trpezlivosť. Sme v pokušení upnúť sa na to, čo vidíme, čoho sa dotýkame a čo sa nám zdá bezpečnejšie. Je to ľudské, a pokúša to. Je to však klamstvo, pretože «nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú».
Tu je teda povzbudenie: nestavajme svoj život na piesku. Keď sa stavia dom, treba kopať do hĺbky a položiť pevné základy. Iba hlúpy by povedal, že sú to zbytočne vyhodené peniaze na niečo, čo nie je vidieť. Verný učeník je pre Ježiša ten, kto zakladá svoj život na skale, ktorou je jeho slovo, ktoré sa nepominie (porov. Mt 7,24-27), na stálosti Ježišovho slova: to je ten základ života, ktorý od nás chce Ježiš a ktorý sa nepominie.
A teraz otázka – vždy, keď sa číta Božie slovo, kladú sa otázky –, spýtajme sa sami seba: čo je stredom, čo je bijúcim srdcom Božieho slova? Čo skrátka dáva životu stálosť a nikdy sa neskončí? Hovorí nám to svätý Pavol. Stredom, doslova tým bijúcim srdcom, tým, čo dáva stabilitu, je dobročinná láska: «Láska nikdy nezanikne» (1 Kor 13, 8), hovorí svätý Pavol.
Čiže dobročinná láska. Kto koná dobro, investuje pre večnosť. Keď vidíme človeka, ktorý je štedrý a ochotný, tichý, trpezlivý, ktorý nezávidí, neohovára, nechvastá sa, nenafukuje sa pýchou, nie je neúctivý (porov. 1 Kor 13,4-7), to je človek, ktorý buduje nebo na zemi. Možno sa nezviditeľní, možno neurobí kariéru, možno sa nedostane na titulné stránky novín, ale to, čo robí, sa nestratí. Pretože dobro sa nikdy nestráca, dobro zostáva navždy.
A my, bratia a sestry, sa pýtajme sami seba: do čoho investujeme život? Do vecí, ktoré sa pominú, ako peniaze, úspech, vzhľad, fyzická pohoda? Z týchto vecí si neodnesieme nič. Sme pripútaní k pozemským veciam, akoby sme tu mali žiť navždy? Kým sme mladí, pri zdraví, všetko je v poriadku, ale keď príde čas odchodu, musíme to všetko zanechať. Božie slovo nás dnes varuje: scéna tohto sveta sa pominie. A zostane len láska.
Založiť svoj život na Božom slove teda neznamená unikať z dejín, ale ponoriť sa do pozemských skutočností, aby sme ich spravili pevnými, aby sme ich premenili láskou, vtlačili do nich znamenie večnosti, znamenie Boha. Tu je teda rada ako robiť dôležité rozhodnutia. Keď neviem, čo mám urobiť, ako urobiť nejaké definitívne rozhodnutie, nejaké dôležité rozhodnutie, také, ktoré sa týka lásky z Ježišovi, čo mám spraviť?
Pred urobením rozhodnutia si predstavme, že stojíme pred Ježišom, ako na konci života: pred ním, ktorý je láska. A mysliac na seba tam, pred jeho očami, na prahu večnosti, urobme rozhodnutie pre dnešok. Takto sa máme rozhodovať: vždy hľadiac na večnosť, hľadiac na Ježiša. Možno to nebude to najľahšie, možno to nebude to najbezprostrednejšie, ale bude to to dobré, to je isté (porov. sv. Ignác z Loyoly, Duchovné cvičenia, 187).
Nech nám Panna Mária pomáha robiť dôležité rozhodnutia v živote tak, ako ich robila ona: podľa lásky, podľa Boha.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
