Prešov 4. novembra (TK KBS) Pred dvadsiatimi rokmi, 4. novembra 2001 boli v Ríme na Námestí sv. Petra vyhlásení za blahoslavených dvaja gréckokatolícki trpitelia za vieru – prešovský biskup Pavel Peter Gojdič OSBM a rehoľný kňaz Metod Dominik Trčka CSsR. Ich beatifikáciou sa zavŕšila niekoľkoročná snaha o povýšenie týchto mučeníkov na oltár. Počas septembrovej návštevy pápeža Františka v Prešove boli ostatky blahoslavených uložené na oltári a tým sa ešte viac umocnil význam ich mučeníckej smrti práve pre vernosť Svätému Otcovi. Dnešné výročie si pripomenie aj Prešovská archieparchia slávením archijerejskej svätej liturgie, ktorú bude v prešovskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa o 16:30 sláviť vladyka Ján Babjak SJ.

História beatifikačného procesu

Prvé snahy o beatifikáciu Pavla Petra Gojdiča boli začaté za „veľkou mlákou“ keďže v Československu vládol totalitný režim, ktorý bránil slobode Cirkvi. Kauzu vladyku Gojdiča iniciovala Pittsburská metropolia v Spojených štátoch amerických, ktorá v roku 1983 adresovala do Ríma podnet na proces beatifikácie biskupov Pavla Petra Gojdiča OSBM, Teodora Romžu a Vasiľa Hopka. Kongregácia pre kauzy svätých vydala na žiadosť Pittsburskej metropolie Nihil obstat (niet námietok) na započatie procesu ich beatifikácie. Postupne získané poznatky a materiály v tejto kauze neskôr z Pittsburghu odstúpili Prešovskej eparchii.

V deň 110. výročia narodenia biskupa Pavla Petra Gojdiča 17. júla 1998 v kaplnke biskupskej rezidencie v Prešove bola oficiálne otvorená eparchiálna fáza procesu blahorečenia otca biskupa. Pre práce v tejto kauze bol vymenovaný postulátor, gréckokatolícky kňaz Ján Krehlík a taktiež boli zriadené aj tri komisie – právnická, historická a teologická. Komisia historická sústredila a vyhodnotila všetky materiály, ktoré sa zachovali o osobe vladyku Pavla. Komisia teológov ich preskúmala z teologického pohľadu, či sa v nich nenachádza niečo proti viere. Komisia právnická vypočula všetkých svedkov a ich výpovede zaznamenala podľa predpisov kánonického práva.

Zavŕšenie všetkých námah práce jednotlivých komisií a modlitieb veriacich sa udialo slávnostnou beatifikáciou a to 4. novembra 2001 v Ríme, kedy Svätý Otec Ján Pavol II. vyhlásil biskupa Pavla Petra Gojdiča OSBM za blahoslaveného a spolu s ním aj rehoľného kňaza-redemptoristu Metoda Dominika Trčku CSsR. Prešlo viac ako 40 rokov od ich smrti, keď po dôkladnom preskúmaní čností ich životov a potvrdení mučeníckej smrti bol proces blahorečenia ukončený.

Na beatifikáciu do Ríma prišlo zo Slovenska približne 5 000 veriacich. Oficiálny program púte začal už deň predtým 3. novembra v sobotu popoludní v bazilike svätého Klimenta (v nej bol Pavel Gojdič 25. marca 1927 konsekrovaný za biskupa) svätou liturgiou. Samotná slávnosť blahorečenia sa konala už spomínaného 4. novembra v nedeľu na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne. Svätý Otec Ján Pavol II. vo svojej homílii okrem iného o dvoch gréckokatolíckych blahoslavených zo Slovenska povedal: „Obaja v obetavej a hrdinskej službe Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, prešli tými istými trápeniami v dôsledku svojej vernosti Evanjeliu a Petrovmu nástupcovi, a teraz im spolu prináleží koruna slávy. ... Po tom, čo komunistický režim postavil gréckokatolícku cirkev mimo zákon, bol zatknutý a uväznený. Tak začalo preňho obdobie kalvárie, utrpenia, zlého zaobchádzania, a ponižovania, až po smrť vo vernosti Kristovi a láske k Cirkvi a pápežovi.“

Slávenie eucharistie koncelebrovalo so Svätým Otcom 50 biskupov. V ten istý deň popoludní o 16:00 sa uskutočnila svätá liturgia v cirkevno-slovanskom jazyku v bazilike svätej Praxedy. V pondelok dopoludnia čakala pútnikov audiencia so Svätým Otcom na Námestí sv. Petra. Záver púte patril ďakovnej archijerejskej svätej liturgii v bazilike Santa Maria Maggiore, kde boli pápežom Hadriánom II. r. 868 schválené staroslovienske cirkevné knihy.

————

Peter Gojdič sa narodil 17. júla 1888 v Ruských Pekľanoch v okrese Prešov v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Sviatosť kňazstva prijal z rúk prešovského biskupa Jána Vályiho 27. augusta 1911. 20. júla 1922 vstúpil do Rádu sv. Bazila Veľkého na Černečej Hore pri Mukačeve a následne po obliečke prijal meno Pavel. Vysvätený za biskupa bol v Bazilike sv. Klimenta v Ríme 25. marca 1927. V rokoch 1950 až 1960 bol však za svoju vernosť Bohu, Cirkvi, Svätému Otcovi a svojmu svedomiu totalitným komunistickým režimom väznený a mučený. Odsúdený bol na doživotie. Zomrel 17. júla 1960 vo väzení v Leopoldove. 27. januára 2008 mu bol in memoriam udelený titul Spravodlivý medzi národmi za záchranu židovských spoluobčanov počas holokaustu. Blahoslavený biskup Pavel Peter Gojdič je jednou z najvýznamnejších osobností gréckokatolíckej cirkvi nielen na Slovensku, ale veľká úcta je mu prejavovaná aj v zahraničí.

————

Dominik Trčka sa narodil 6. júla 1886 v českom Frýdlante nad Ostrovicí pri Frýdku-Místku. Rozhodol sa pre zasvätený život a v r. 1902 vstúpil do rehole redemptoristov (Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa), kde po noviciáte 25. augusta 1904 zložil sľuby. Po štúdiách teológie bol v Prahe 17. júla 1910 arcibiskupom Levom Skrbenským vysvätený za kňaza.  V decembri 1921 je poslaný do Stropkova na východe Slovenska, kde zakladá so spolubratmi prvú komunitu redemptoristov byzantského rítu. V roku 1924 sa stáva predstaveným komunity a začína rozvíjať misionársku činnosť v eparchiách v Prešove, Užhorode a Križevci. V roku 1931 sa spoločenstvo presťahovalo do nového domu v Michalovciach, kde bol P.  Metod predstaveným až do júla 1932.V roku 1949 bola michalovská viceprovincia zrušená a počas noci z 13. na 14. apríla 1950 boli všetci rehoľníci prevezení do zhromažďovacích táborov. P. Metod, ktorý sa v tom čase nachádzal v Sabinove, bol prevezený najprv do Podolínca a odtiaľ viackrát do neslávne známeho „leopoldovského mlyna“. Výpovede spoluväzňov svedčia, že pre ochranu svojich spolubratov bol ochotný si pripísať každú vinu a zodpovednosť, plniac si verne svoju službu. Počas procesu, 12. apríla 1952, bol obvinený zo spolupráce s biskupom Pavlom Gojdičom, z rozširovania pastoračných listov a zo zasielania informácií cez pražskú provinciu do Ríma. Toto bolo posúdené ako špionáž a ako hrubý priestupok proti štátu. Pod tlakom týchto argumentov, na dôvažok ešte za pokus o útek za hranice, bol P. Metod odsúdený na 12 rokov väzenia. Svoje posledné roky života prežil vo väzniciach v Ilave, Mírove a Leopoldove. V roku 1958 bol preložený do väznice Leopoldov, ktorá sa považovala za najhoršie väzenie. Počas Vianoc dozorca začul, ako si spieva jednu z vianočných piesní. V momente bol preložený do „korekcie“, kde následkom drsného a nezdravého prostredia dostáva tuberkulózu. Ako neskôr bolo potvrdené: po krátkom čase v tamojšej cele 23. marca o deviatej hodine ráno roku 1959 posledný krát vydýchol. Pochovaný bol na cintoríne väznice. Po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi spolubratia v roku 1969 pozostatky preniesli do Michaloviec do chrámu Ducha Svätého.