[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je streda 01. 12. 2021   Meniny má Edmund       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  december  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat

  Top témy
Všetky
Synoda 2021-23
Pápež František na Cypre a v Grécku
SDM 2023 Lisabon
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Spomínali na biskupa Kojnoka a oslávili výročie posviacky katedrály
P:3, 27. 10. 2021 20:25, DOM



Foto: Archiv diecezy


Rožňava 27. októbra (TK KBS) V stredu 27. októbra 2021 sa v rožňavskej Katedrále Nanebovzatia Panny Márie konal kňazský deň za účasti približne 70 kňazov diecézy, ktorí sa práve v tento deň stretli, aby spolu oslávili výročie posviacky katedrálneho chrámu a pripomenuli si 10. výročie od smrti rožňavského biskupa Eduarda Kojnoka. Hlavným celebrantom svätej omše bol rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik. 

V úvode privítal všetkých prítomných kňazov, ako aj tých, ktorí nemohli prísť, ale sú spojení so slávením prostredníctvom Rádia LUMEN, ktoré prinieslo priamy prenos slávenia. Taktiež pozdravil ostatných poslucháčov rádia , „.. aj tých, ktorí a iste je ich veľa, ktorí poznali otca biskupa Eduarda Kojnoka. Poznali sme – aj z vás, drvivá väčšina- jeho dobrotivé, láskavé srdce; srdce, ktoré hľadalo značnú ústretovosť voči každému prosiacemu. A tak sa niet čo diviť, že niekedy to dobrotivé srdce bolo aj zneužité. A keďže tieto slová idú na celé Slovensko, a počúvajú ich mnohí, ktorí ho poznali a možno sa ich týka, čo bolo povedané, teraz v rámci úkonu pokánia je čas konať pokánie. Je čas  nápravy. Každému z nás sa kráti čas a je treba predstúpiť pred Pána. Aj pri tejto svätej omši, aj raz pred spravodlivého Sudcu. Zjednocujeme sa v spoločnej modlitbe prosiac za jeho večnú dušu alebo naše modlitby, ak Pán – veríme, že ho už oslávil, že na jeho príhovor aj silou týchto modlitieb a tohto dnešného slávenia svätej omše vyprosí potrebné hojné Božie požehnanie pre našu diecézu.“ 

Homíliu predniesol generálny vikár Mons. Michal Jenča. Rozprával o Božom zámere, ktorý mal Pán so životom malého Eduarda, ktorý sa narodil 14.8. 1933 vo Veľkej Suchej. Chronologicky prešiel hlavné míľniky jeho života, cez štúdium, kňazskú vysviacku (1956), po ktorej absolvoval základnú vojenskú službu, potom pôsobil ako kaplán vo viacerých farnostiach diecézy, potom bol spirituálom kňazského seminára v Bratislave. Po skončení tejto služby bol kaplánom v Jaklovciach a od roku 1977 do roku 1990 správcom farností najprv v Dolnej Strehovej a potom v Gemerskej Polome. Za administrátora Rožňavskej diecézy bol Svätým Otcom Jánom Pavlom II. menovaný 14. 2. 1990. Úradu sa ujal 18. 2. 1990 a na biskupa bol konsekrovaný 18. 3. 1990 v Rožňave J.Em. Jozefom kardinálom Tomkom. 28.12. 2008 Svätý Otec Benedikt XVI. prijal jeho rezignáciu z dôvodu dosiahnutého veku. Zomrel náhle 27. októbra 2011. Pochovaný je v rodisku v Hrnčiarskej Vsi. 

Jeho činnosť, pastoračnú službu Mons. Jenča charakterizoval ako duchovné otcovstvo voči kňazom, bol duchovným otcom jemu zvereným „ovečkám“, bol človekom úsmevu, ktorý spolu s jednotou a pokojom vnášal tam, kde prišiel. Nebol vždy pochopený či už od kňazov alebo veriacich. Veľmi výrazná a významná bola jeho eucharistická úcta. Láska k Eucharistii sa prejavila aj jeho aktivitami – farskými adoráciami a keď sa stal biskupom, v diecéze sa zaviedli denné adorácie prostredníctvom jednotlivých farností, čo sa praktizuje v diecéze stále. Mons. Jenča oslovil kňazov s poukázaním na nevyhnutnú dennú potrebu každého kňaza – adorovať, modliť sa. Mať osobný vzťah k Ježišovi, ktorý ich povolal do svojej služby a ktorého tvár nosia na sebe a ktorému sa chcú podobať. Mnohé naše farnosti sa podobajú farnosti Ars, do ktorej prišiel farár Ján Mária Vianney. Farnosť ožila, keď sa za svojich farníkov modlil, keď pritiahol ľudí k Eucharistii. Kňaz nikdy nemá povedať, že nemá čas na modlitbu. Nikdy tak nemá povedať žiadny človek, lebo vieme, že ak niekoho máme radi, nájdeme si na neho čas. Ďalej kňazov upozornil na nebezpečenstvo len vonkajších aktivít, pri ktorých sa hľadá uznanie a vonkajšia sláva, ale zanedbá sa vzťah s Pánom. Tu hrozí aj odchod z kňazstva, ako uviedol na príklade. Ježiš má byť centrom života kňaza, z neho má čerpať duchovné sily a pamätať, že vzrast všetkému, čo robí človek, aj kňaz, keď zasieva a polieva, vzrast tomu dáva jedine Boh. Svoju homíliu zakončil upriamením pozornosti na Pannu Máriu, ktorá kráča s každým z nás, veď kto patrí Ježišovi, patrí Márii a ona kráča s každým, kto sa jej zasvätí.

V závere slávenia sa biskup Stanislav obrátil na kňazov: „Milovaní bratia kňazi, využívam príležitosť, aby som vám poďakoval za doterajšiu tohoročnú službu vo farnostiach, v ktorých pôsobíte. Podmienky služby sa stávajú akoby náročnejšími. Takto to aj vy vnímate. A javí sa, že aj prichádzajúce zimné mesiace budú ešte náročnejšie pre veriacich, ale aj pre nás všetkých. Možnože práve príklad otca biskupa Mons. Eduarda Kojnoka je dobre mať pred sebou a v tej takej otvorenosti prijímať núdznych, ktorí budú vystavení rôznym skúškam. Ďakujem otcovi vikárovi za jeho slová. Myslím, že keď ste sa do nich započúvali a si tak premietli postavu otca biskupa Eduarda, mohli ste si na chvíľu myslieť, že sa prihovára on sám, pretože tieto slová a myšlienky boli vlastne jeho. Iste aj mnohé ďalšie veci, ktoré zanechal ako diecézny biskup, boli implantované do života vás – každého jedného – a do života farností a do života diecézy. Je treba za to ďakovať, lebo kto ešte nosí v sebe „zrnká“ ekleziológie, tak vie, že biskup bude súdený za to, čo ponúkne diecéze a kňazi budú súdení za to, ako ponuky biskupa prijímajú. To je náuka Cirkvi. Pretože táto postupnosť daná Ježišom Kristom, raz daná, vždy platí. Ďakujeme mu aj za príklad – ako bolo zvýraznené – vzťahu k Eucharistii. Ďakujem vám, bratia kňazi, ktorí zvlášť farské, ale aj iné adorácie zachovávate a povzbudzujete či voláte, pozývate ľudí, aby na ne prichádzali. Niektorí mi hovoríte, že ste niekedy v kostole aj sami. Ale Pán Boh to požehná. Ja vám ďakujem za toto svedectvo viery. To je to, čo žil otec Eduard a prečo tak zdôrazňoval eucharistické adorácie iste aj v tej súvislosti, ako dnes spomenul kazateľ, lebo takto robil sv. Ján Vianney, ktorému sme v našej diecéze zverili tento Rok Eucharistie a kňazstva, ako hlavnému patrónovi. Milovaní bratia kňazi, zaneste toto požehnanie zo stretnutia do svojich farností, nechajte sa naplniť znova láskou, dobrotou a duchom otca bsv.iskupa Eduarda a aj pri tejto záverečnej eucharistickej pobožnosti ďakujme za jeho službu a vyprosujme pre diecézu i pre nás každého osobne potrebné dary Božej milosti.“

Zdroj: Rožňavská diecéza / Snímka: Ilustračná 



( TK KBS, rd; ml ) 20211027033   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]