Ukrajina 17. augusta (TK KBS) Arcibiskup Kulbokas, ktorý bol menovaný za nuncia na Ukrajine, sa v rozhovore pre litovskú redakciu Vatikánskeho rozhlasu vyjadril k svojmu novému pôsobisku a náročnej službe, ktorá ho čaká.
Arcibiskup Visvaldas Kulbokas (1974) opisuje nečakané pozvanie na Pápežskú cirkevnú akadémiu, vatikánsku diplomatickú školu, a hovorí o svojom vstupe do diplomatických služieb Svätej stolice v roku 2004, keď pracoval najprv na nunciatúre v Libanone, potom v Holandsku a Rusku a následne na vatikánskom štátnom sekretariáte, následne bol vyslaný na nunciatúre v Keni.
Nový nuncius na Ukrajine pôsobil v minulých ôsmich rokoch (2012-2020) v druhej sekcii štátneho sekretariátu pre vzťahy so štátmi a jednou z jeho hlavných úloh boli práve vzťahy s Ukrajinou, čo bol jeden z rozhodujúcich dôvodov pre jeho menovanie za pápežského veľvyslanca v Kyjeve.
"Pretože som pracoval vo Vatikáne," hovorí arcibiskup Kulbokas, "viem, čo Svätý Otec chce. Jeho očakávaním je nepochybne predovšetkým mier, mier nie za každú cenu, ale vždy iba mier. Cirkev k tomu môže prispieť. Musí pracovať pre mier. Nemáme veľa politických nástrojov, ale musíme sa snažiť. Svätý Otec ma teda prirodzene posiela, aby som sa čo najviac usiloval o mier a tiež o jednotu Cirkvi, o vnútornú jednotu a dobré vzťahy s ostatnými kresťanskými cirkvami, aby tieto vzťahy boli čo najviac bratské. To sú dve hlavné hľadiská môjho budúceho poslania".
Boli ste menovaný za nuncia na Ukrajine, pretože vzťahy Svätej stolice s Ukrajinou boli súčasťou vašej doterajšej práce. Už ste navštívili Ukrajinu?
"Na Ukrajine som bol pred niekoľkými rokmi, v júni 2016, keď som sprevádzal štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina. Prekvapilo ma, ako je to krásna krajina, takže svoju službu na Ukrajine skutočne začínam s nadšením ... To, čo bolo doteraz povedané, je len jeden aspekt. Ale je tu ešte jeden aspekt, o ktorom rozprávam svojim priateľom. Áno, bol som menovaný za nuncia, bol som menovaný za biskupa a na prvý pohľad sa môže zdať, že je to rozdiel. Ale v skutočnosti sme stále rovnakí ľudia, tí istí priatelia, kňazi alebo laici. Novým postavením sa niečo mení, je nám zverená nejaká úloha, ale mojím želaním je, aby sa vzťahy menili čo najmenej. To je môj osobný sen a prianie. A hlavné je, že sa vždy navzájom podporíme v modlitbách. Preto o ne žiadam, za svoju prácu na Ukrajine, ktorá bude naozaj veľmi obtiažna, pretože bude vyžadovať veľa odvahy a múdrosti, kreativity a presných slov. A k tomu je potrebné veľa Ducha Svätého".
