[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je nedeľa 28. 11. 2021   Meniny má Henrieta       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  november  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
2930     

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat

  Top témy
Všetky
Synoda 2021-23
Pápež František na Slovensku
SDM 2023 Lisabon
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Katolícka cirkev oslávi v utorok slávnosť apoštolov svätých Petra a Pavla
P:3, 28. 06. 2021 09:20, DOM



Bratislava 28. júna (TK KBS) Katolícka cirkev oslávi v utorok slávnosť apoštolov sv. Petra a Pavla. Úcta k svätým vychádza nielen z obdivu ich čnostného a hrdinského života, ale aj z presvedčenia založeného na biblických textoch (Lk 16, 24), že svätci sú vyvolení Boží obľúbenci v nebesiach. Môžu vyprosiť milosti a pomoc žijúcim na zemi. Výrečné svedectvo úcty k mučeníkom a ich relikviám možno nájsť už v opise mučeníckej smrti biskupa Polykarpa zo Smyrny Martyrium Polykarpi, ktorý zomrel mučeníckou smrťou v roku 155 za prenasledovania cisára Marka Aurélia.

V treťom storočí sa osobitnej smrti tešili hroby mučeníkov v katakombách, kde sa zhromažďovali veriaci na slávenie Eucharistie. Hromadné vzývanie svätých (ktoré možno pokladať za prvotnú formu dnešných litánií k svätým) sa na Východe konalo už za života sv. Bazila Veľkého (330-339). Neskoršie sa k svätcom popri mučeníkoch začali pridávať aj vyznávači (prvý svätec, ktorý nebol mučeník, je sv. Martin z Tours), pustovníci – ako sv. Anton Egyptský, učitelia Cirkvi ako sv. Augustín, ktorý bol uctievaný ako svätec v Kartágu. O ich úcte svedčia kostoly zasvätené ich pamiatke, vzývanie ich pomoci pri rozličných potrebách a prejavy vďaky za vypočutie prosieb.

V roku 590 pápež Gregor I. Veľký nariadil odriekanie litánií k svätým pri ďakovnej procesii z príležitosti skončenia morovej epidémie. Prvým pokusom o systematické zachytenie životopisných údajov o uznaných a verejne uctievaných svätcoch Katolíckej cirkvi bolo Martyrologium Romanum, ktorého prvé vydanie zostavil C. Baronius v roku 1584. Odvtedy bolo dielo niekoľkokrát prepracované a doplnené, takže v roku 1960 obsahovalo asi 6 000 krátkych životopisov mužov a žien, ktorých Katolícka cirkev verejne vyhlásila za blahoslavených alebo svätých a ktorých si veriaci uctievali alebo uctievajú v rozličnom čase na rozličných miestach.

Medzi najstaršie formy úcty svätých patrí kult apoštolov. Pomerne najobšírnejšie historické údaje (v evanjeliách, v Skutkoch apoštolov a v spisoch cirkevných Otcov a apologétov) sa zachovali o živote a činnosti sv. Petra a Pavla. Obaja títo apoštoli boli umučení v Ríme za cisára Nera v roku 67 (alebo v roku 64). Peter bol ukrižovaný dole hlavou na Vatikánskom vŕšku, Pavol – ako rímsky občan – bol sťatý pri Ostijskej bráne. Ich pozostatky sa hneď stali predmetom osobitnej úcty. V roku 258 ich kresťania ukryli v katakombách sv. Sebastiána, odtiaľ ich v 4. storočí slávnostne preniesli do baziliky, ktorú dal na mieste Petrovho umučenia postaviť cisár Konštantín. O úcte týchto apoštolov svedčí aj fakt, že v liturgickom kalendári platnom do roku 1969 bolo 8 sviatkov zasvätených ich pamiatke. V súčasnosti z nich zostali iba 25. január – sviatok Obrátenia sv. Pavla apoštola, 22. február – Katedra sv. Petra apoštola a 29. jún - sviatok apoštolov sv. Petra a Pavla.

Všeobecne sa dá predpokladať, že od polovice 4. storočia bol kult apoštolov už značne rozšírený na Východe i na Západe. Vyplýva to z martyrológia, ktoré nemecký historik Mommsen nazval Chronographer von A. D. 354 (neznámy kronikár zo 4. storočia) a v ktorom sú záznamy o svätení chrámov, stavaných tesne nad telesnými pozostatkami apoštolov a iných mučeníkov.

Svätý Peter – pôvodným menom Šimon – sa narodil v Palestíne, v mestečku Betsaida na severnom brehu Genezaretského jazera. V dospelom veku býval v meste Kafarnaume. Bol bratom apoštola Andreja. Keď ho Ježiš povolal za apoštola, zmenil mu meno na Peter, tj. Skala, na ktorej založil svoju Cirkev a Petrovi dal „kľúče od nebeského kráľovstva“. Peter najprv hlásal evanjelium v Palestíne, potom v Antiochii, v Korinte a napokon v Ríme, kde bol aj ukrižovaný dolu hlavou roku 67 alebo už roku 64.

Svätý Pavol sa narodil okolo roku 10 v Tarze, ktorý bol dôležitým kultúrnym a obchodným strediskom v Malej Ázii. Pôvodne sa menoval Šavol. Študoval v Jeruzaleme a stal sa tu veľkým prenasledovateľom kresťanov. Na ceste do Damasku okolo roku 33-35 sa mu zjavil Ježiš Kristus. Pavol sa stal kresťanom a veľkým misionárom medzi pohanmi. Pôsobil na Cypre, v Malej Ázii, v Macedónii, v Grécku aj v Ríme. Pavol bol sťatý v Ríme roku 67 za cisára Nerona. Pochovaný je v bazilike sv. Pavla v Ríme postavenej v 4. storočí.

_
Zdroje:
Vnuk, F.: Príručný slovník kresťanstva. Smaragd. Bratislava. 2003
Liptovská. M: Celý rok so svätými I. diel. Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda. Rím. 1998



( TK KBS, tk, ml; rp ) 20210628031   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]