Ľutina 14. júna (TK KBS) V mariánskej bazilike Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľutine sa v nedeľu 13. júna uskutočnili kňazské vysviacky. Presbyterské rady Prešovskej archieparchie sa rozšírili o piatich novokňazov Martina Grošíka, Jakuba Jasika, Dávida Ryboviča, Petra Ščerbu a Dávida Zimovčáka. Archijerejskú svätú liturgiu slávil a sväté tajomstvo kňazstva udelil vladyka Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup metropolita.
V homílii vladyka Ján poukázal na uplynulé sviatky, ktoré slávila Cirkev – sviatok Najsvätejšej Eucharistie a sviatok Ježiša Krista, milujúceho ľudí a na odkaz týchto dvoch sviatkov. Pripomenul význam Božej lásky, ktorá sa stotožnila s prebodnutým Ježišovým srdcom, na ktoré v tieto dni duchovne upierame svoj zrak, ale najmä ktorému z celého srdca ďakujeme za vykúpenie. „A je to práve Božia láska, ktorá v starostlivosti o ľudské nesmrteľné duše vzbudzuje v mladých mužoch povolanie, ohlasovať Krista milujúceho človeka. Aj dnes pri tejto svätej liturgii, tu v Bazilike minor v Ľutine, budeme svedkami kňazských svätení piatich novokňazov. Teším sa tomu a mám nádej, že sa z nich stanú horliví a zodpovední kňazi,“ povedal v homílii arcibiskup.
Veriacim ďalej pripomenul, aký veľký význam v duchovnom živote má poslanie kňaza. Kňaz je ten, ktorý vysvetľuje Božie slovo, vysluhuje sviatosti, sprostredkúva Božie milosrdenstvo vo svätej spovedi, slávi sväté liturgie a sýti ľudské duše Eucharistiou, duchovne sprevádza zomierajúcich, vnáša nádej do sŕdc pozostalých a prináša radosť do sŕdc zarmútených. V závere homílie pozval veriacich, aby sa aj naďalej modlili za nové kňazské povolania a svojimi modlitbami sprevádzali duchovných služobníkov Cirkvi.
Kňazská vysviacka má v archijerejskej svätej liturgii miesto po veľkom vchode, teda po prenesení darov chleba a vína na prestol. Svätenci boli najprv predstavení svätiteľovi a po pozdrave s ním trikrát obišli oltár. Nasledovalo vyznanie viery a zloženie prísahy vernosti a poslušnosti Svätému Otcovi a arcibiskupovi. Potom arcibiskup kládol jednotlivo ruky na hlavy svätencov a zvolával na nich Božiu milosť, ktorá „ustanovuje nehodných diakonov na kňazov.“
Po svätení si ľahli na zem v znamení kríža a po následnej modlitbe vladyku nad nimi prijali za spevu „Axios“ – „je hodný“ vonkajšie znaky kňazstva – všetky časti kňazského liturgického rúcha a liturgikon. Potom už novokňazi vstúpili do svätyne cárskymi dverami a zapojili sa do slávenia svojej prvej svätej liturgie v kňazskej službe, v spoločenstve so svojím arcibiskupom a spolubratmi kňazmi.
Na konci slávnosti poďakoval arcibiskupovi, rodičom a manželkám svätencov, ako aj všetkým prítomným, novokňaz Jakub Jasik. Svätenci v závere udelili všetkým prítomným novokňazské požehnanie a po skončení slávnosti, pri spoločnom obede, si z rúk arcibiskupa Jána Babjaka prevzali svoje prvé menovacie dekréty, ktorými ich ustanovil za kaplánov v jednotlivých farnostiach Prešovskej archieparchie.
