Vatikán 13. júna (RV) Pri príležitosti tradičnej talianskej pešej púte mladých z mesta Macerata do Loreta im Svätý Otec v sobotu 12. júna večer telefonoval, aby ich povzbudil v kráčaní „s pohľadom na horizont nádeje, a nikdy nie sami“. Tohtoročná púť sa kvôli zdravotným opatreniam proti pandémii koná virtuálne, ale ako povedal pápež František, aj takáto cesta je „reflexiou života“.

Miestneho emeritného biskupa, 80-ročného Mons. Giancarla Vecerricu, ktorý nočné putovania inicioval a vedie už od roku 1978, pápež František telefonicky  uistil, že je mladým pútnikom nablízku. Biskup sa pápeža v mene mladých ľudí opýtal, ako „nepremrhať drámu, ktorú dnes prežívame vo svete“, na čo mu Svätý Otec odpovedal:

„Vy ste dnes na ceste, na virtuálnej ceste, ale na ceste, ktorá je vždy kráčaním a je reflexiou života... A každý z nás sa môže opýtať: Je môj život cestou k horizontu – čiže s nádejou –, alebo je môj život nejakou prechádzkou, ktorá neviem kam smeruje? Alebo je môj život v labyrinte, ktorý sa krúti, a nedá sa napredovať? Kráčanie k horizontu: to je nádej. A nádej nesklame, nikdy; ale vždy smeruj k horizontu! Avšak v čom spočíva tajomstvo vedieť dobre kráčať? Hľadieť k horizontu, áno, ale nekráčať sami: kráčať s druhými, a pomáhať druhým, a v ťažkých chvíľach dodávať nádej: že ju mám, a keď ju stratím, že je tu niekto iný, kto mi pomôže ju nájsť.“

Každému z mladých pútnikov pápež František cez biskupa Vecerricu napokon odkázal:

„Kráčaj dnes, drahý brat, drahá sestra, len kráčaj, pozeraj na horizont: nádej je tam, nádej nesklame! Kráčaj! A prichádza mi na myseľ, čo som už povedal inokedy, čo povedal svätý Augustín: „Spievaj a kráčaj!“ Ak si schopný spievať, je to preto, že máš radosť vo svojom srdci, a keď máš radosť vo svojom srdci, vtedy sa kráča k nádeji. Nech vás všetkých Boh žehná! Všetkým vám dávam svoje požehnanie!“