[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je štvrtok 09. 12. 2021   Meniny má Izabela       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  december  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat

  Top témy
Všetky
Synoda 2021-23
Pápež František na Cypre a v Grécku
SDM 2023 Lisabon
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Rozhovor: Talianski biskupi pripravujú synodálnu cestu
P:3, 04. 06. 2021 10:08, ZAH



Talianski biskupi začali svoje zhromaždenie za účasti pápeža Františka.

Foto: SpC-Vatican


Rím 4. júna (RV) Na tému synodálnej cesty, na ktorú sa vydáva Cirkev v Taliansku, priniesol v pondelok 31. mája rozhovor Vatikánsky denník L´Osservatore Romano. Šéfredaktor Andrea Monda v ňom kladie otázky Mons. Eriovi Castelluccimu, novozvolenému podpredsedovi Konferencie biskupov Talianska pre severný región krajiny.

Mons. Erio Castellucci, 60-ročný taliansky teológ s hlavnou špecializáciou na ekleziológiu je arcibiskupom-opátom Modeny-Nonantoly a zároveň aj biskupm Carpi. Je tiež poradcom vatikánskej Kongregácie pre klerikov.

„Hovoriť o synodálnej ceste si vyžaduje kapilárnu schopnosť načúvania zdola“, uviedol Mons. Castellucci v rozhovore, ktorý publikoval vatikánsky denník po skončení 74. generálneho zhromaždenia Konferencie biskupov Talianska.

Viac než 200 biskupov sa zišlo v Ríme od 24. do 27. mája, na úvod sa im prihovoril pápež František. Biskupi sa rozdelili na diskusiu do 20 skupín, čo dalo každému široký priestor na vyjadrenie. Synodalita bola jednou z troch nosných tém zasadania, ďalšími boli cirkevné súdy a semináre.

Diskutovalo sa o evanjelizácii v kontexte pandémie a „na povrch vyšla nevyhnutnosť obnoviť základnú pastoráciu“. „Na synodalitu netreba hľadieť ako na udalosť samú o sebe, ale treba ju urobiť neustálym štýlom Cirkvi“, uviedol v rozhovore s Andreom Mondom Mons. Erio Castellucci. Z rozhovoru vyberáme:

„Takže ste sa rozhodli hovoriť nie o synode, ale o synodálnej ceste“, nadväzuje po úvodných slovách rozhovor šéfredaktor Andrea Monda. Arcibiskup Erio Castellucci odpovedá:

„Presne tak. Pápež o tom hovoril už pri stretnutí s Katolíckou akciou. Zorganizovať synodu by bolo v celku dosť ľahké: menujú sa delegáti, dá sa program dňa, urobí sa nejaké to zhromaždenie... Naopak synodálna cesta je komplexnejšou otázkou. Aj preto, že tu sa musia stretnúť dva pohyby – pohyb zhora a zdola. Ten prvý sa odvoláva na skúsenosť z Florencie, kde sa v roku 2015 uskutočnilo stretnutie pápeža Františka s talianskou Cirkvou. Z tejto skúsenosti už existuje vypracovaný materiál pre istý druh talianskeho magistéria so všetkými obsahmi. Teraz ide o postupovanie „zdola“, pápež na tom veľmi trval: na uskutočnení ozajstnej konzultácie Božieho ľudu, toto je výzva.“

Čo znamená synodálna cesta zdola?

„Znamená urobiť synodalitu kapilárnou, dať prehovoriť všetkým, ktorí si to želajú, dať príležitosť všetkým, vytvárajúc miesta a časy pre načúvanie. Toto je dôležité: my všetci biskupi si myslíme, že aspoň prvý rok by mal byť rokom hlbokého načúvania. Predovšetkým po tomto roku a pol veľkého utrpenia spôsobeného pandémiou, neraz potlačených trápení, myslíme na to, čo prežívali dospievajúci a mladí ľudia. Myslím, že začať cestu zdola znamená stanoviť si prostriedky a dať ich do činnosti počnúc jeseňou, hľadiac predovšetkým na hlboké načúvanie ľuďom, s nádejou, že sa dostaneme nielen k tým praktizujúcim. Istotne spoločenstvá a prednostne farnosti by mali byť hnacím motorom a veľmi dôležitými zbernými bodmi, pretože prostredníctvom našich komunít chceme dôjsť aj tam, kde sa bežne nezachádza, aby sme načúvali v domoch, na pracoviskách, v školách... Kúsok po kúsku pôjde o to, aby sa tieto dva pohyby zdola a zhora stretli. Koniec koncov všetci sa bojíme dať novú formu ohlasovaniu Evanjelia, čo bolo zámerom, ktorý už takmer pred 60 rokmi pápež sv. Ján XXIII. dal koncilu, ktorý zvolal, aby sa dostali do kontaktu oživujúce energie Evanjelia so súčasným svetom.“

Talianski biskupi sa sústredili na tri aspekty, ktoré spomína aj pápež František v Evangelii gaudium: na kerygmu, centrálnosť Božieho slova a duchovný život. Svätý Otec už v roku 2015 pri spomínanom stretnutí s talianskou Cirkvou vo Florencii žiadal o začatie synodálnej cesty vychádzajúc zdola.

Ďalšou témou diskusie talianskych biskupov bola otázka tzv. „zoštíhľujúcej kúry“ pre Cirkev. Mons. Castellucci vysvetľuje, že tu sa hovorilo o štruktúrach, avšak nie len v materiálnom zmysle – ako nehnuteľností, ale aj v pastoračnom a duchovnom zmysle:

„Zoštíhľujúca kúra je nevyhnutná a bude prechádzať aj cez nepopulárne rozhodnutia, no bude viesť k obnoveniu štíhlosti a ľahkosti vyvierajúcich z toho, že dáme hlásanie Evanjelia na prvé miesto. A s ním aj centrálnosť vzťahov, životodarné tkanivo Božieho ľudu. Predovšetkým v období ... pandémie ... sa ešte viac zdôraznilo riziko, že budeme tak trochu sedavou Cirkvou. Naopak, teraz je viac než kedykoľvek  potrebné väčšie prorokovanie a toto sa nemôže uskutočniť udržiavajúc celú tú karavánu toho, čo existuje, treba urobiť rozhodnutia, pravdepodobne je treba zadovážiť si batohy skôr než karavány a stať sa tak okrem iného aj hodnovernejšími.“

„Zasiahne to aj vonkajšie formy. Možno sú to tak trochu kultúrne aspekty, ako sú odevy, tituly, pompéznosť, ktoré ťaháme za sebou, ktoré však nie sú viac reálne..., pretože každodenný život našich inštitúcií pozostáva z činorodej lásky, pozornosti, návštevy rodín, prijímania ľudí, katechéz, duchovného sprevádzania. Možno ten, kto nemá živú skúsenosť Cirkvi, upadol do predstavy o Cirkvi poznačenej tou alianciou s mocou, ktorá je ťažkým dedičstvom, ktoré si nesieme za sebou, čo však nekorešponduje s realitou. Takže urobiť zoštíhľovaciu kúru znamená práve zosúladiť zdanie so skutočnosťou.“

Pápež František má záujem dostať do popredia tzv. sensus fidei, zmysel pre vieru, prítomný v Božom ľude, čo je primárne teologická kategória, pripomenul ďalej arcibiskup:

„Tento sensus fidei je možné zachytiť nie prostredníctvom sociologických výskumov, ktoré zdôraznia vonkajšie aspekty (koľko je praktizujúcich a koľko nepraktizujúcich veriacich...), ale prostredníctvom hlbokého načúvania skúseností utrpenia, radosti, skutočností spojených s láskou k blížnemu, praktizovaním modlitby... Musíme dokázať zachytiť toto všetko tak, že sa vybavíme vhodnými nástrojmi. Vtedy, ako verím, sa bude synoda skutočne môcť stať skúsenosťou rastu.“

Spomínané zoštíhľovanie ovplyvní aj reflexiu o farnosti. Mons. Castellucci spomenul klesajúci počet kňazov, ktorý zdá sa v budúcnosti neustane.

„To vedie aj k prehodnoteniu farských štruktúr, napríklad o spájaní a formách užšej spolupráce, o sprevádzajúcich alebo referenčných osobách ministeriálnej služby vo farnostiach, ktorými by neboli výlučne len farári. Ovplyvní to aj roly katechétov... lektorov, akolytov a diakonov. Celá téma ministeriálnosti je zahrnutá do tohto procesu. Aj tu máme nejaký ten oporný bod a prvým je Evangelii gaudium, bod č. 28, kde pápež hovorí, že farnosť je vždy hodnotná, pokiaľ je misionárska.“ 

Zoštíhľovanie farností sa týka najmä hromadiacich sa byrokratických a administratívnych povinností pohlcujúcich farárov, pokračuje Mons. Catellucci:

„Uvediem príklad: zákony o ochrane osobných údajov už len pre organizáciu detského výletu, spravovanie štruktúrovanej farnosti, fary, športového ihriska, materskej školy, centra pre dôchodcov... Takže farnosti sa stávajú skutočne podnikmi, a tak je tu treba aj právnu podporu a nielen kánonickú, aby tu bola skutočná spoluzodpovednosť. Toto všetko nesmie byť záťažou, nemôže to všetko závisieť len na farárovi. Je tu čas doceniť kompetencie mnohých laikov.“

Jedna z otázok Andreu Mondu sa týkala aj Synody o Amazónii a istej podobnosti tejto periférie s centrom Katolíckej cirkvi. Mons. Castellucci v tomto zmysle uviedol:

„Realita roztrúsených komunít, ktoré nemajú stabilnú pastoračnú starostlivosť jedného kňaza, to je niečo, čo sa bude čoskoro týkať aj nášho kontinentu. Takže ľahkosť a pružnosť sa stanú nie akousi možnosťou, ale nevyhnutnosťou. ... Duchovne sa budeme musieť pripraviť na pružnejšie odovzdávanie viery, skutočne misionárske.“

V rozhovore zaznelo i to, že predseda Konferencie biskupov Talianska, kardinál Bassetti na generálnom zhromaždení hovoril o štvorakej vytrvalosti prvej kresťanskej komunity, ktorú spomínajú Skutky apoštolov v 2. kapitole: Bratia sa vytrvalo zúčastňovali na učení apoštolov, na lámaní chleba, na modlitbách a na živote bratského spoločenstva. Hovorí Mons. Castellucci: 

„Toto všetko... Pápež František chce podniknúť synodálnu cestu, aby dal vyniknúť tejto originálnej, nevyhnutnej skutočnosti. Nebude to ľahké: jedna z obáv, ktoré neustále vychádzali na povrch takmer vo všetkých skupinách je, že synodálna cesta sa stane akousi parlamentnou ba dokonca odborárskou cestou. Podľa mňa tieto mesiace budú nevyhnutné na to, aby sme sa vybavili nástrojmi, ktoré uľahčia konfrontáciu a nepodporia rozdelenie či nárokovanie si na vlastný priestor. A bude kľúčové v tomto prvom roku zharmonizovať sa so Synodou biskupov, ktorá sa začína v októbri 2021 a skončí sa na jeseň roku 2023 a ako je známe, má za tému synodalitu a ako metódu synodálnu konzultáciu celého Božieho ľudu. ... Opakujem, nebude to ľahké, popri ideálnom rámci zo Skutkov apoštolov 2 musíme čítať aj Pavlove listy, ktoré hovoria o žiarlivostiach, závistiach, rozdeleniach, korupcii...“.

„Koniec koncov veľkým a jediným kritériom vzťahu, to, čo dáva prejsť od „ja“ k „my, je láska k blížnemu, ... skutočné prežívanie koinonie, bratskej jednoty. ... Cesta vedie cez znovuobnovenie toho, čo je esenciálne (podstatné), to je slovo, ktoré vyšlo na povrch vo všetkých skupinách. Tým esenciálnym je vrátiť sa k „ingredienciám“ Cirkvi počiatkov, ktoré prirodzene treba vždy aktualizovať, no pokiaľ možno nie ich zaťažiť.“



( TK KBS, RV, zk, jb; rp ) 20210604017   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]