[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je nedeľa 05. 12. 2021   Meniny má Oto       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  december  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat

  Top témy
Všetky
Synoda 2021-23
Pápež František na Cypre a v Grécku
SDM 2023 Lisabon
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Audiencia na vatikánskom nádvorí: Ježiš je vzorom a dušou každej modlitby
P:3, 02. 06. 2021 12:53, ZAH



Generálna audiencia

Foto: SpC-Vatican


Vatikán 2. júna (RV) Generálna audiencia v stredu 2. júna sa opäť niesla v radostnej a bezprostrednej atmosfére stretnutia Svätého Otca so stovkami pútnikov na Nádvorí sv. Damaza. V cykle katechéz o modlitbe sa tentoraz zameral na samotného Ježiša, ktorý je „vzorom a dušou každej modlitby“.

V katechéze pápež František vysvetlil, že Ježiš neustále stojí v modlitbe po našom boku a neprestáva za nás prosiť Nebeského Otca. Toto vedomie je pre kresťana veľkým zdrojom radosti a oporou v skúškach i vtedy, keď cítime, že sa sami nedokážeme modliť, zdôraznil Svätý Otec:
„Aj keby naše modlitby boli iba zajakávaním, aj keby boli kompromitované kolísavou vierou, nikdy nesmieme prestať dôverovať v neho; ja sa neviem modliť, ale on sa modlí za mňa.
Podopierané Ježišovou modlitbou spočívajú naše nesmelé modlitby na krídlach orla a vystupujú až do neba. Nezabúdajte: Ježiš sa za mňa modlí. – Teraz? – Teraz. Vo chvíli skúšky, v čase hriechu, aj v tej chvíli, Ježiš sa s toľkou láskou modlí za mňa.“
Pri stretnutí s veriacimi pápež František pripomenul aj zajtrajší sviatok:
„Drahí bratia a sestry, zajtra sa slávi slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, ktorá bola v Taliansku i iných krajinách presunutá na nedeľu. Kiež nájdete v Eucharistii, tajomstve lásky a slávy, ten zdroj milosti a svetla, ktorý osvetľuje cesty života. ...
Kristovo telo a krv nech sú pre každého z vás prítomnosťou a oporou uprostred ťažkostí, najvyššou útechou v utrpení každého dňa a zárukou večného vzkriesenia.“

Ježiš je vzorom a dušou každej modlitby
36. pokračovanie cyklu katechéz o modlitbe
[Ježiš pri poslednej večeri povedal učeníkom:] «Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach a ja vám dám kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne […]. Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.» (Lk 22, 28-29. 31-32).
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjeliá nám ukazujú, ako veľmi bola modlitba podstatnou vo vzťahu Ježiša s jeho učeníkmi. A toto sa vyjavuje už pri výbere tých, ktorí sa neskôr stanú apoštolmi. Lukáš umiestňuje ich voľbu do presného kontextu modlitby a hovorí takto: «V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi:» (Lk 6,12-13). Ježiš si vyvolil apoštolov po noci v modlitbe. Zdá sa, že pri tomto výbere nebolo iné kritérium ako modlitba, Ježišov dialóg s Otcom.

Podľa posúdenia, ako sa títo muži budú potom správať, by sa zdalo, že výber nebol najlepší, pretože všetci zutekali, pred umučením ho nechali samého; ale je to práve toto, osobitne prítomnosť Judáša, budúceho zradcu, čo dokazuje, že tieto mená boli zapísané v Božom pláne.
Neustále sa v Ježišovom živote objavujú modlitby za jeho priateľov. Apoštoli sa niekedy stávajú pre neho dôvodom na obavy, ale Ježiš, tak ako ich prijal od Otca, po modlitbe, tak ich nosí vo svojom srdci, aj v ich chybovaní, aj v ich pádoch. V tomto všetkom objavujeme, že Ježiš bol učiteľom a priateľom, vždy ochotný trpezlivo čakať na obrátenie učeníka. Najvyšším vrcholom tohto trpezlivého čakania je to „plátno“ lásky, ktoré Ježiš tká okolo Petra. Pri poslednej večeri mu hovorí: «Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov» (Lk 22,31-32). Je pôsobivé vedieť, že v čase zlyhania, v tej chvíli, Ježišova láska nepoľavuje, – „Ale otče, ak som ja v smrteľnom hriechu, je tu tiež Ježišova láska? -Áno. - A Ježiš sa stále za mňa modlí? – Áno. – Ale ak som urobil najnepeknejšie veci a mnoho hriechov, Ježiš ma stále miluje? – Áno. – Ježišova láska a modlitba za každého z nás neprestávajú, dokonca sa stávajú intenzívnejšími, a my sme v centre jeho modlitby! Toto si musíme vždy pamätať: Ježiš sa modlí za mňa, modlí sa teraz pred Otcom a ukazuje mu rany, ktoré so sebou priniesol, aby ukázal Otcovi cenu našej spásy - to je láska, ktorú voči nám prechováva. Avšak v tejto chvíli si môže každý z nás pomyslieť: v tomto okamihu sa Ježiš modlí za mňa? Áno. Toto je veľká istota, ktorá musíme mať.  
Ježišova modlitba sa vracia presne v kľúčovom okamihu jeho cesty, keď sa preveruje viera učeníkov. Znova si vypočujme evanjelistu Lukáša: «Keď sa raz osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: „Za koho ma pokladajú zástupy?“ Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“ „A vy ma za koho pokladáte?“ opýtal sa ich. Odpovedal Peter: „Za Božieho Mesiáša.“ Ale on im dôrazne prikázal, že to nesmú nikomu povedať» (Lk 9,18-21). Zlomové chvíle Ježišovho poslania vždy predchádza modlitba, ale nie modlitba taká „mimochodom“, ale modlitba intenzívna a dlhotrvajúca. Vždy je tu, v tých chvíľach, modlitba. Táto previerka viery sa javí ako cieľ, avšak je to obnovený východiskový bod pre učeníkov, pretože od tej chvíle už ďalej Ježiš akoby o stupeň pozdvihol tón svojho poslania, keď im otvorene hovorí o svojom umučení, smrti a zmŕtvychvstaní.
V tejto perspektíve, ktorá inštinktívne budí odmietanie, či u učeníkov, tak aj u nás, ktorí čítame evanjelium, je modlitba jediným zdrojom svetla a sily. Zakaždým, keď cesta vedie do kopca, je potrebné sa modliť intenzívnejšie.
A vskutku, potom, keď oznámil učeníkom, čo ho čaká v Jeruzaleme, odohráva sa príbeh premenenia: «Asi o osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia – boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme» (Lk 9, 28-31), čiže o umučení. Takže tento prejav predchádzajúci Ježišovu slávu sa uskutočnil v modlitbe, zatiaľ čo Syn bol ponorený do spoločenstva s Otcom a plne prijímal jeho vôľu lásky, jeho plán spásy. A z tejto modlitby vychádza jasné slovo pre všetkých troch učeníkov: «Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!» (Lk 9,35). Z modlitby pochádza pozvanie načúvať Ježišovi, vždy z modlitby.
Z tohto prebehnutia evanjeliom sa dozvedáme, že Ježiš nielenže chce, aby sme sa modlili ako sa on modlí, ale uisťuje nás, že aj keď by boli naše pokusy o modlitbu úplne bezúspešné a neúčinné, vždy môžeme počítať s jeho modlitbou. Musíme si uvedomiť: Ježiš sa modlí za mňa. Raz mi jeden statočný biskup rozprával, ako vo veľmi zlej chvíli svojho života a veľkej skúšky, vo chvíli temnoty, uprel v Bazilike pohľad do výšky a videl napísanú túto vetu: „Peter, ja sa za teba budem modliť“. A toto mu dalo silu a útechu. A toto sa stáva zakaždým, keď každý z nás vie, že Ježiš sa za neho modlí. Ježiš sa modlí za nás. V tejto chvíli, v tomto okamihu. Urobte toto cvičenie pamäti a opakujte si to. Keď je tu nejaká ťažkosť, keď ste na obežnej dráhe roztržitostí: Ježiš sa modlí za mňa. Ale otče, je to pravda? Je to pravda, povedal to on sám. Nezabudnime, že to, čo v živote podopiera každého z nás, je Ježišova modlitba za každého z nás, s menom, priezviskom, pred Otcom ukazujúc rany, ktoré sú cenou za našu spásu.
Katechizmus hovorí: «Ježišova modlitba robí z kresťanskej modlitby účinnú prosbu. Ježiš je jej vzorom. Modlí sa v nás a s nami.» (KKC, 2740). A o niečo ďalej dodáva: «Ježiš sa modlí aj za nás, namiesto nás a v náš prospech. Všetky naše prosby boli raz navždy pojaté do jeho výkriku na kríži a Otec ich vypočul v jeho vzkriesení. Preto sa za nás neprestáva prihovárať u Otca» (KKC, 2741).
Aj keby naše modlitby boli iba zajakávaním, aj keby boli kompromitované kolísavou vierou, nikdy nesmieme prestať dôverovať v neho; ja sa neviem modliť, ale on sa modlí za mňa. Podopierané Ježišovou modlitbou spočívajú naše nesmelé modlitby na krídlach orla a vystupujú až do neba. Nezabúdajte: Ježiš sa za mňa modlí. – Teraz? – Teraz. Vo chvíli skúšky, v čase hriechu, aj v tej chvíli, Ježiš sa s toľkou láskou modlí za mňa.


(Preklad: Slovenská redakcia VR)



( TK KBS, RV, mh, jb; rp ) 20210602030   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]