Vatikán 16. mája (RV) V nedeľu 16. mája sa pri poludňajšej modlitbe Raduj sa Nebies kráľovná pápež František zameral vo svojom príhovore na význam Ježišovho nanebovstúpenia ako zdroj radosti pre Cirkev a každého kresťana.
Po udelení požehnania vyzval pápež František k modlitbe za Svätú zem, kde sa opäť rozhorela nenávisť a vzájomné ozbrojené útoky medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. apeloval za dialóg a nestupňovanie konfliktu.
Pri poludňajšom stretnutí spomenul Svätý Otec aj začínajúci Týždeň Laudato si‘, ktorého cieľom je prehlbovať si vnímavosť na volanie Zeme a volanie chudobných.
Ako zvyčajne v prípade blahorečení, aj tentoraz dal Svätý Otec zatlieskať novému blahoslavenému, ktorým je zakladateľ salvatoriánov a salvatoriánok bl. František Mária od Kríža, vlastným menom Johanna Baptistu Jordana (1848-1918). Na Námestie sv. Petra dnes priniesli jeho veľkú podobizeň.
Slávnostnému aktu blahorečenia predsedal v sobotu 15. mája v Lateránskej bazilike rímsky vikár kard. Angelo De Donatis. V nedeľu popoludní bola v Bazilike sv. Petra ďakovaná svätá omša celebrovaná vatikánskym štátnym sekretárom kardinárom Parolinom za účasti salvatoriánskej rehoľnej rodiny.
Príhovor pred modlitbou Regina caeli
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes sa v Taliansku i v iných krajinách slávi slávnosť Nanebovstúpenia Pána. Evanjeliové čítanie (Mk 16,15-20) – ukončenie Markovho Evanjelia – nám predstavuje posledné stretnutie Vzkrieseného s učeníkmi pred jeho vystúpením po pravici Otca. Obyčajne, ako vieme, sú rozlúčkové scény smutné, spôsobujú v tom, ktorý zostáva, pocit straty, opustenosti; avšak nič z toho sa neudialo učeníkom. Napriek odlúčenosti od Pána neprejavujú bezútešnosť, práve naopak, radujú sa a sú pripravení vydať sa na cestu do sveta ako misionári.
Prečo nie sú učeníci smutní? Prečo sa aj my máme radovať z toho, že Ježiš vystupuje do neba?
Vystúpením sa završuje Ježišovo poslanie medzi nami. Totiž ak Ježiš zostúpil z neba pre nás, tak teraz rovnako pre nás zas vystupuje naspäť do neba. Po tom, ako zostúpil medzi ľudí a zachránil ich – Boh, Syn Boží, zostupuje, stáva sa človekom, berie na seba ľudskú prirodzenosť a vykupuje ju –, teraz vystupuje do neba prinášajúc so sebou naše ľudské telo. Je to prvý človek, ktorý vstupuje do neba, lebo Ježiš je človek, pravý človek, je Boh, pravý Boh; naše ľudské telo je v nebi a to nám dáva radosť.
Po pravici Otca už sedí ľudské telo, po prvýkrát, telo Ježiša, a v tomto tajomstve každý z nás kontempluje svoj budúci cieľ cesty. Vôbec teda nejde o opustenie, Ježiš navždy zostáva s učeníkmi, s nami. Zostáva v modlitbe, lebo on, ako človek, sa modlí k Otcovi, a ako Boh, človek a Boh, ukazuje Otcovi svoje rany, rany, ktorými nás spasil. Ježišova modlitba je tam, s naším telom: je jedným z nás, Bohočlovek, a modlí sa za nás. Toto nám dáva istotu, ba radosť, veľkú radosť!
Druhým motívom radosti je Ježišov prísľub. Povedal nám: „Pošlem vám Ducha Svätého“. A tam, s Duchom Svätým, ustanovuje príkaz, ktorý dáva práve pri rozlúčke: „Choďte do sveta, ohlasujte Evanjelium“. A bude to sila Ducha Svätého, ktorá nás povedie do sveta, aby sme prinášali Evanjelium. Ten istý Duch Svätý, ktorého Ježiš sľubuje v deň rozlúčky, potom po deviatich dňoch príde počas slávenia Turíc. Je to práve Duch Svätý, ktorý umožnil, že my všetci sme tu dnes takto.
Máme veľkú radosť! Ježiš odišiel do neba: je prvým človekom pri Otcovi. Odišiel tam s ranami, ktoré boli cenou našej spásy, a modlí sa za nás. Potom nám pošle Ducha Svätého, sľubuje nám Ducha Svätého, aby sme mohli ísť evanjelizovať. Toto je dôvod dnešnej radosti, kvôli tomuto máme v dnešný deň Nanebovstúpenia Pána radosť.
Bratia a sestry, v tejto slávnosti Nanebovstúpenia Pána, zatiaľ čo kontemplujeme nebo, kam Kristus vystúpil a sedí po pravici Otca, prosme Máriu, Kráľovnú neba, aby nám pomohla stať sa vo svete odvážnymi svedkami Vzkrieseného v konkrétnych životných situáciách.
(Preklad: Slovenská redakcia VR, Martina Korytiaková)
