Vatikán 15. mája (RV) „Spoločnosť, ktorá neprijíma život, prestáva žiť“ – to sú slová pápeža Františka, ktoré vyslovil v piatok 14. mája počas stretnutia na tému demografickej krízy v Taliansku. Stretnutie sa uskutočnilo v bezprostrednej blízkosti Medzinárodného dňa rodiny, ktorý OSN vyhlásilo na 15. mája.

Podujatie s názvom „Všeobecný stav pôrodnosti“ (Stati generali di natalità), organizované talianskym Fórom združení zameraných na rodinu, sa konalo neďaleko Vatikánu, v Auditóriu na Via della Conciliazione. Okrem pápeža na ňom vystúpil i taliansky premiér Mario Draghi a ďalšie osobnosti.

Podujatie malo za cieľ vyslať apel na spoluzodpovednosť, aby sa krajina po pandémii oživila naliehavo potrebným zvýšením 

pôrodnosti. Taliansko podľa posledných štatistík v roku 2020 dosiahlo 30-percentný pokles pôrodnosti, zatiaľ historicky najnižší vo svojej histórii. Na jednu ženu pripadá v prepočte 1,24 detí, čo je hlboko pod minimálnou hranicou 2,1 pri ktorej ešte funguje zabezpečenie výmeny generácií.

Medzi relátormi vystúpili viacerí talianski politici – okrem premiéra Draghiho to bola ministerka rodiny Elena Bonettiová, minister školstva Patrizio Bianchi či predseda Regiónu Lácio Nicola Zingaretti. Predseda talianskeho Národného štatistického úradu predstavil neradostné údaje a prognózy o pôrodnosti v Taliansku pre nasledujúce desaťročia. Program bol tematicky rozdelený do troch častí: jedna bola zameraná na svet podnikania, ďalšia na  svet bánk a poisťovní a tretia na svet médií, športu a šoubiznisu.

V Talianku pôrodnosť za minulý rok klesla o 30%
Taliansko bez detí je odsúdené na postupné starnutie a zánik, uviedol taliansky premiér Draghi. Nedávne uzákonenie jednotného príspevku na dieťa v Taliansku, o ktoré sa pričinilo práve Fórum združení za rodinu, označil  za „jednu z epochálnych transformácii“. Do platnosti vstúpi v júli, no zatiaľ len pre živnostníkov a nezamestnaných, ktorí v súčasnosti nemajú prístup k rodinným prídavkom. Od roku 2022 sa príspevok rozšíri aj na všetkých ďalších pracovníkov, ktorým sa rozšíria už existujúce prídavky. Nové opatrenia pripravené vládou na podporu rodín sa budú týkať aj oblasti zamestnania.
Premiér Draghi poukázal na škodlivú mentalitu, keď sa v minulosti „na ženy, ktoré sa rozhodli mať deti hľadelo ako na zlyhanie a naopak, individualizmus sa považoval za víťazstvo“. „Uvedomovanie si dôležitosti mať deti je výsledkom zlepšovania podmienok ženy, a nie protikladom k jej emancipácii“, avšak štát musí sprevádzať toto nové vedomie, uviedol Draghi.

Pápež: Ako je možné, že sa žena musí hanbiť za ten najkrajší dar, ktorý život môže ponúknuť?
Svätý Otec citoval talianske štatistiky, podľa ktorých až 80% Talianov túži po najmenej dvoch deťoch. Realita je však iná.
„Údaje hovoria, že väčšia časť mladých túži mať deti. Avšak ich sny o života, zárodky znovuzrodenia krajiny sa zrážajú s ešte stále chladnou a tmavou demografickou zimou: len polovica mladých verí, že dokáže mať v priebehu života dve deti.“
Taliansko je v rámci Európy krajinou s najnižšou pôrodnosťou a v roku 2020 dosiahlo zatiaľ najnižšie číslo, smutne skonštatoval Svätý Otec. Ako zdôraznil, je to akoby každý rok zmizlo jedno celé 200-tisícové mesto. Ide o čoraz tvrdšiu zimu -o progresívnu tendenciu znižovania pôrodnosti.
„A predsa, toto všetko zdá sa, ešte stále nepritiahlo všeobecnú pozornosť, ktorá je zameraná na prítomnosť a na bezprostrednú chvíľu.“
„Preto, aby bola budúcnosť dobrá, je treba starať sa o rodiny, osobitne o tie mladé, zasiahnuté obavami, ktoré môžu ochromiť životné plány. Myslím na zmätok kvôli neistote práce, myslím na strachy vyvolávané čoraz menej udržateľnými nákladmi na výchovu detí: sú to strachy, ktoré môžu pohltiť budúcnosť. Sú to pohyblivé piesky, do ktorých sa môže prepadnúť spoločnosť.
So smútkom myslím aj na ženy, ktoré sú v práci odrádzané od toho, aby mali deti alebo musia ukrývať tehotenské bruško. Ako je možné, že sa žena musí hanbiť za ten najkrajší dar, ktorý život môže ponúknuť? Nie žena, ale spoločnosť by sa mala hanbiť, pretože spoločnosť, ktorá neprijíma život, prestáva žiť. Deti sú nádejou, ktorá dáva národu znovuzrodenie!
Konečne sa v Taliansku rozhodlo, uzákoniť príspevok na každé narodené dieťa, definovaný ako jednotný a univerzálny. Vyjadrujem ocenenie autoritám a verím, že táto podpora vyjde v ústrety konkrétnym potrebám rodín, ktoré urobili a robia množstvo sebazaprení a že je znamením začiatku sociálnych reforiem, ktoré by do centra postavili deti a rodinu. Ak rodiny nie sú v centre súčasnosti, nebude budúcnosti, no ak sa rodiny znovu naštartujú, všetko sa naštartuje.“

Zabudli sme na primát daru. Čo nás priťahuje – rodina, či tržby?
Pápež ponúkol tri myšlienky, ako uskutočniť spomínané naštartovanie. Prvým kľúčovým slovom je dar. Nový život je prijatým darom, ktorý má prednosť pred všetkým, vysvetlil Svätý Otec:
„Tak ako je každé dieťa očakávané a milované ešte pred tým, než príde na svetlo, tak musíme dať deťom prednosť pred všetkým, ak chceme znovu vidieť svetlo po dlhej zime. Naopak, «nedostatok detí zapríčiňujúci starnutie populácie i odkázanosť starých ľudí na bolestnú samotu implicitne vyjadruje, že všetko sa končí nami, že sa rátajú len naše individuálne záujmy» (Enc. Fratelli tutti, 19).
Zabudli sme na primát daru, na zdrojový kód spoločného života. Došlo k tomu najmä v tých najzámožnejších, najkonzumistickejších spoločnostiach. Vidíme, že tam, kde je viac vecí, je častokrát viac ľahostajnosti a menej solidarity, viac uzavretosti a menej veľkodušnosti. Pomôžme si nestratiť sa vo veciach života, aby sme znovuobjavili život ako zmysel vecí.“
Pápež vyzval prítomných k odvahe rozhodnúť sa pre život. A ako pomôcku odhaľujúcu smerovanie osobných i spoločných rozhodnutí všetkým ponúkol známu evanjeliovú zásadu:
„Ježiš hovorí: «Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce» (Mt 6,21). Kde je náš poklad, poklad našich spoločností? V deťoch, či vo financiách? Čo nás priťahuje – rodina, či tržby? Musí tu byť odvaha zvoliť si, čo je prvoradé, pretože na to sa upne srdce.“

Reštart spoločnosti cez zvýšenie pôrodnosti
Druhým slovom, ktoré ponúkol Svätý Otec pre naštartovanie spoločnosti prostredníctvom zvýšenia pôrodnosti, je udržateľnosť – „kľúčové slovo pre lepší svet“:
„Častokrát sa hovorí o ekonomickej, technologickej a ekologickej udržateľnosti. Treba však hovoriť aj o generačnej udržateľnosti. Nebudeme schopní živiť produkciu a chrániť životné prostredie, ak nebudeme pozorní na rodiny a deti. Udržateľný rast prechádza tadiaľto. Učia to dejiny. Počas obnovných fáz po vojnách, ktoré v predošlých storočiach zdevastovali Európu a svet, neexistovalo znovunaštartovanie bez explózie pôrodnosti, bez schopnosti vlievať dôveru a nádej mladým generáciám.
Aj dnes sa nachádzame v situácii reštartu, tak ťažkej, ako aj plnej očakávaní: nemôžeme sa dať viesť krátkozrakými modelmi rastu, akoby na prípravu zajtrajška bolo treba iba nejakú unáhlenú úpravu. Nie, dramatické cifry pôrodnosti a desivé čísla pandémie si vyžadujú zmenu a zodpovednosť.“
Udržateľnosť ide ruka v ruke so zodpovednosťou, skonštatoval pápež a poukázal nielen na primárnu dôležitosť rodiny, ale aj na podstatnú rolu školy ako času ľudského rastu:
„Pre mladých je nevyhnutné prísť do kontaktu s vysokými vzormi, ktoré by okrem myslí formovali srdcia. Pri vzdelávaní robí veľa príklad, myslím na oblasti šoubiznisu a športu. Je smutné vidieť vzory, ktorým záleží len na vzhľade, aby boli vždy pekní, mladí a vo forme.“
Mladí dozrievajú, ak sú priťahovaní tými, čo majú „odvahu nasledovať veľké sny, obetovať sa pre druhých, konať dobro“, zdôraznil pápež a dodal, že udržať sa mladými znamená „môcť sa raz zrkadliť v očiach vlastných detí“. V súčasnosti akoby panoval názor, že deti rozptyľujú od sebarealizácie, za ktorú sa považuje zarábanie peňazí a úspech. „Takáto mentalita je skazou pre spoločnosť a robí budúcnosť neudržateľnou“, skonštatoval Svätý Otec.

Dušou udržateľnosti je solidarita
„Udržateľnosť potrebuje dušu a touto dušou – tretím slovom, ktoré vám ponúkam – je solidarita. Aj k nej pripájam jedno prídavné meno: tak ako je treba generačnú udržateľnosť, tak je treba štrukturálnu solidaritu. Spontánna a veľkodušná solidarita mnohých dovolila mnohým rodinám v tomto tvrdom období ísť vpred a čeliť vzrastajúcej chudobe.
Nie je však možné zostávať v urgentnosti a dočasnosti, je nevyhnutné zabezpečiť stabilitu štruktúr podporujúcich rodiny a pôrodnosť. Nevyhnutná je taká politika, ekonómia, oblasť informovania a kultúra, ktoré by odvážne šírili pôrodnosť.“

Politika, svet informácií, kultúra i šport v službe rodinám
Pápež vyzval k vytváraniu ďalekozrakých rodinných politík so širokým záberom:
„Tu spočíva rozdiel medzi tým, čo znamená spravovať verejné veci a byť dobrými politikmi. Vyzýva nás ponúknuť mladým garancie dostatočne stabilného zamestnania, istoty pre bývanie, príťažlivosť pre to, aby neopustili krajinu. ... Je to výzva nielen pre Taliansko, ale pre mnoho krajín, častokrát bohatých na zdroje, no chudobných na nádej.“
Svätý Otec sa pristavil aj pri svete informovania. Ako povedal, „kritériom pre formáciu prostredníctvom informovania nie je publicita, nie je to polemika, ale ľudský rast“:
„Je treba informovanie v rodinnom formáte, kde by sa hovorilo o druhých s úctou a jemnocitom, akoby to boli vlastní príbuzní. A zároveň také, ktoré by vynášalo na svetlo záujmy a intrigy, ktoré poškodzujú spoločné dobro, manévre, ktoré sa točia okolo peňazí, obetujúc rodiny a osoby.“
Aj šport a šoubiznis majú doceňovať pôrodnosť, zdôraznil pápež a dodal: „Je urgentná kultúra, ktorá by pestovala „chémiu“ celku, krásu daru, hodnotu sebazaprenia.“
Svätý Otec sa napokon poďakoval všetkým, ktorí „veria v život a v budúcnosť“ a povzbudil ich nasledujúcimi slovami:
„Niekedy sa vám bude zdať, akoby ste kričali v púšti, akoby ste bojovali proti veterným mlynom. Choďte však vpred, nevzdávajte sa, pretože je krásne snívať o dobre a budovať budúcnosť. A bez pôrodnosti niet budúcnosti.“