Košice 2. mája (RV) Vo farskom chráme Zostúpenia Svätého Ducha v Slanskom Novom Meste sa v piatok 30. apríla konala posledná rozlúčka so zosnulým miestnym farárom Dávidom Zorvanom. Otec Dávid zomrel 27. apríla zaopatrený sviatosťami v kruhu svojej manželky a detí, po ťažkej a krátkej chorobe. Z dôvodu platných protipandemických opatrení boli pohrebné obrady rozdelené do dvoch dní.
Vo štvrtok večer slávil archijerejskú sv. liturgiu v miestnom chráme vladyka Cyril Vasiľ SJ, apoštolský administrátor Košickej eparchie. Spolu s ním ďakovalo za život otca Dávida aj množstvo kňazov z celej gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi, ktorí sa spojili po liturgii aj v modlitbe Parastasu. Všetkým prítomným sa v ten večer prihovoril v mene kňazov Maroš Riník, farár farnosti Trhovište. Zároveň sa postupne pri jeho truhle vystriedali v modlitbe aj mladí, ktorým Dávid zasvätil veľkú časť svojho kňazského života a členovia Neokatechumenátnej cesty, ktorá prispela k jeho ľudskej a kňazskej formácii.
V piatok dopoludnia posledná rozlúčka so zosnulým kňazom vyvrcholila archijerejskou sv. liturgiou spojenou s kňazským pohrebom. Spolu s vladykom Cyrilom Vasiľom SJ viedol pohrebné obrady vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparchiálny biskup. Ten sa všetkým prítomným aj prihovoril. Hneď v úvode svojho príhovoru zdôraznil, že Cirkev nemá inú odpoveď na to všetko, čo človeka trápi, len vyznanie, ktoré opakujeme v týchto dňoch po Pasche-Veľkej Noci – Christos Voskrese (Kristus vstal zmŕtvych). Možno tieto veľa krát opakujúce slová už znejú ako lacná fráza, možno nezaplatia náš nájom, ani nevyliečia naše choroby, ale vyjadrujú presvedčenie, že smrť je už porazená. Boh neodstránil veľké utrpenie Dávida, ale bol spolu s ním v jeho utrpení. A on si toho bol vedomý, lebo toto utrpenie prijal, nesťažoval sa, nechal sa ním premieňať a pripodobnil sa ním Kristovi.
Po sv. liturgii sa prítomným prihovoril vladyka Cyril. Poukázal na to, že rodina otca Dávida bola medzi prvými, ktorú navštívil už v úrade apoštolského administrátora. Zároveň patrí medzi prvé rodiny, ktoré preložil na inú farnosť a dnes je nebohý Dávid prvý kňaz, ktorého ukladá ako apoštolský administrátor do hrobu. Tak ako celý život ohlasoval Dávid Ježiša Krista svojim slovom, dnes jeho rodina ohlasuje Krista svojím postojom viery k smrti svojho otca.
Po kňazskom pohrebe kňazi-spolužiaci vyniesli truhlu s pozostatkami zosnulého na jeho poslednú cestu. Podľa starobylej tradície s ním naposledy obišli chrám za spevu radostného hymnu „Anhelskyj sobor.“ Je to spev z nedeľnej utierne a ospevuje tajomstvo Vzkriesenia. Následne bolo telo zosnulého kňaza uložené na posledný odpočinok do hrobu.
Pohrebné obrady spevom doprevádzal Kňazský zbor Košickej eparchie.
