Vatikán 16. apríla (RV) „My, kresťania a moslimovia, sme povolaní byť nositeľmi nádeje pre súčasný i budúci život a svedkami, budovateľmi a obnovovateľmi tejto nádeje, osobitne pre tých, ktorí prežívajú ťažkosti a zúfalstvo.“ Takto píše Pápežská rada pre medzináboženský dialóg v tradičnom posolstve moslimom k mesiacu ramadán, ktorý sa začal v uplynulých dňoch.

To, čo najviac potrebujeme v týchto časoch pandémie a lockdownu, je nádej – píšu predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg Miguel Ángel Ayuso Guixot a jej sekretár. Ako vysvetľujú v posolstve s názvom „Kresťania a moslimovia: svedkovia nádeje“, (datovanom 29. marca), nádej v sebe síce obsahuje optimizmus, je však niečím viac, má náboženský koreň:

„Boh nás miluje, a preto sa o nás stará so svojou prozreteľnosťou, prostredníctvom jeho tajomných spôsobov, ktoré z našej strany nie sú vždy pochopiteľné. V týchto situáciách sme ako deti, ktoré, aj keď sú si isté láskavou starostlivosťou rodičov, ešte nie sú schopné plne chápať jej dosah.

Nádej pramení z nášho presvedčenia, že problémy a skúšky majú zmysel, hodnotu a účel, akokoľvek ťažké či nemožné by pre nás bolo pochopiť ich dôvod alebo nájsť z nich východisko.

Nádej so sebou nesie presvedčenie o dobre prítomnom v srdci každej osoby. Častokrát v ťažkých či zúfalých situáciách, pomoc a nádej, ktorú so sebou prináša, prichádzajú odtiaľ, odkiaľ by sme ich najmenej očakávali. Ľudské bratstvo s jeho početnými prejavmi, sa tak stáva zdrojom nádeje pre všetkých, osobitne pre núdznych“.

Ako sa ďalej píše v posolstve, ľudia dobrej vôle, ktorí veľkodušne pomáhajú druhým v čase núdze sú znamením, „že duch bratskosti je univerzálny a prekonáva všetky etnické, náboženské, spoločenské a ekonomické hranice“. „Osvojujúc si tohto ducha napodobňujeme Boha, ktorý láskavo hľadí na ľudstvo, ktoré stvoril, na všetky iné stvorenia a na celý vesmír“. Preto, ako pripomína pápež František, je „starostlivosť o planétu ďalším znamením nádeje“.

V posolstve moslimom sa spomínajú aj faktory, ktoré sú pre nádej škodlivé a proti ktorým treba rázne bojovať. Sú nimi: „nedostatok viery v lásku a starostlivosť Boha; strata dôvery v našich bratov a sestry; pesimizmus; zúfalstvo i jeho neopodstatnený opak – trúfalosť; nespravodlivé zovšeobecňovanie založené na vlastných negatívnych skúsenostiach, a tak ďalej“.

Predseda i sekretár Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg citujú z pápežovej encykliky Fratelli tutti, kde všetkých pozýva „kráčať v nádeji“ a na záver moslimom prajú pokojný ramadán a jeho radostné vyvrcholenie na sviatok ´Id al-Fitr.