[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je pondelok 10. 05. 2021   Meniny má Viktória       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  máj  >>
poutstštpisone
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31      

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Už druhé sviatky Paschy boli poznačené pandémiou Covid-19
P:3, 06. 04. 2021 08:53, DOM



Slávenie Paschy v Košiciach.

Foto: David Serbincik


Košice 6. apríla (TK KBS) Už druhé sviatky Paschy boli poznačené pandémiou Covid-19. Po minuloročných čiastočných obmedzeniach boli z tohtoročného spoločného prežívania najdôležitejších sviatkov roka úplne vylúčení veriaci a všetky bohoslužby sa museli slúžiť bez účasti verejnosti. Napriek tomu, že veriaci sú na Slovensku už tri  mesiace odkázaní na sledovanie bohoslužieb len prostredníctvom televízie či sociálnych sietí, v košickom katedrálnom chráme Narodenia presvätej Bohorodičky bol zabezpečený plnohodnotný prenos všetkých bohoslužieb, aby radostné posolstvo sviatkov Kristovej Paschy mohlo zaznieť vo všetkých rodinách.

Veľkonočné obrady otvoril vo štvrtok podvečer vladyka Cyril Vasiľ SJ, apoštolský administrátor Košickej eparchie, slávením liturgie sv. Bazila Veľkého s večierňou. Táto večerná liturgia sa slávi na pamiatku Ježišovej poslednej večere, ustanovenia kňazstva, umytia nôh apoštolom a Judášovej zrady. Liturgické spevy ako aj liturgické čítania upriamili veriacich na tajomstvo ustanovenia Eucharistie – tela a krvi Ježiša Krista, ktoré pod spôsobom chleba a vína majú pripomínať apoštolom a všetkým kresťanom tajomstvo Božej lásky, ktorá sa obetuje na dreve kríža. Vo svojej homílii vladyka upriamil pozornosť na dôležitosť modlitby, ktorá pomohla Ježišovi prijať vôľu svojho nebeského Otca.

V piatok sa ráno vladyka Cyril pomodlil Utiereň Veľkého piatku. Celá bohoslužba Veľkého Piatku bola zasvätená spomienke na Ježišove utrpenie a jeho smrť na kríži. Preto neodmysliteľnou súčasťou tejto utierne sú strasti – 12 evanjelií o utrpení a smrti Ježiša Krista. Keďže vo Veľký piatok sa Eucharistia neslávi – nakoľko Eucharistia je nielen obetou, ale predovšetkým oslavou Vzkrieseného Krista – namiesto liturgie sa slávia tzv. Cárske časy-Kráľovské hodinky. Tieto modlitby obsahujú žalmy, čítania zo Starého Zákona z listov sv. apoštolov a z Evanjelií, tropáre a stichiry tematicky zamerané na smrť Ježiša Krista na kríži. Keďže sa na týchto modlitbách zúčastňoval aj cisár, odtiaľ dostali aj názov cárske časy.

Vo večerných hodinách vladyka Cyril predsedal sláveniu Veľkej večierni s liturgiou sv. Bazila Veľkého, počas ktorej sa liturgicky prechádza z tmavých do svetlých farieb bohoslužobných rúch a zaznieva evanjelium nádeje o prázdnom hrobe. Býva príhodným zvykom, že v noc, kedy Kristus porazil temnotu a smrť bola porazená životom, sa počas svätej liturgie vysluhuje krst. Avšak za situácie pandémie, všetky plánované krsty boli odložené.

V popoludňajších hodinách, počas modlitby večierne s uložením plaščenice do hrobu, malý sprievod na čele s vladykom Cyrilom obišiel katedrálu, aby následne uložili nesúcu plaščenicu – symbol Ježišovho mŕtveho tela, do hrobu pripraveného uprostred katedrály. Vladyka Cyril upriamil pozornosť veriacich na skúsenosť apoštolov s udalosťou Veľkého piatka. Táto skúsenosť sa neskôr pretransformovala do liturgie Cirkvi, ktorá dodnes sprítomňuje cez svoje obrady túto najdôležitejšiu udalosť našej spásy. Vo večerných hodinách sa ešte uskutočnil priamy prenos z bdenia pri Božom hrobe. V rámci tzv. Apoštolátu modlitby, modlitbových večerov v prvý a tretí piatok mesiaca, vladyka Cyril rozjímal na udalosťami Veľkého piatku cez postoje jednotlivých postáv, ktoré v ten deň stáli pod krížom.

Veľká sobota je dňom odpočinku. Tak ako Boh na siedmy deň odpočíval, aj Kristus leží v hrobe. Jeho odpočinok však nie je pasívny, ale zostupuje do predpeklia, ničí vládu smrti a vyslobodzuje jej zajatcov. Tým už poukazuje na nastávajúce dielo Vzkriesenia. V tento deň, ktorý je plný protikladov a zdanlivého napätia medzi zármutkom a potešením, slzami a radosťou, sa vladyka Milan Chautur pomodlil tzv. Nadhrobnú alebo Jeruzalemskú utiereň v michalovskej Bazilike minor, kam zavítal v rámci pravidelného slávenia Fatimských sobôt. V košickej katedrále modlitbe utierne predsedal archimandrita Jaroslav Lajčiak, protosynkel (generálny vikár) Košickej eparchie. V hymnách Jeruzalemskej utierne už zaznievalo očakávanie Vzkriesenia. Asi najkrajším vyjadrením tejto modlitby a celého tajomstva Veľkej soboty je hymnus „Neplač nado mnou, Matka, keď ma vidíš v hrobe. Panensky si ma počala, pod srdcom si ma chovala. Vstanem zas a preslávim sa. Ako večný Boh slávne vzkriesim všetkých, ktorí ťa s láskou a vierou uctievajú.“ Ježiš sa v ňom prihovára Márii, utešuje ju a vysvetľuje jej zmysel svojej smrti.

Vo večerných hodinách vladyka Cyril predsedal sláveniu Veľkej večierne s liturgiou sv. Bazila Veľkého, počas ktorej sa liturgicky prechádza z tmavých do svetlých farieb bohoslužobných rúch a zaznieva evanjelium nádeje o prázdnom hrobe. Býva príhodným zvykom, že v noc, kedy Kristus porazil temnotu a smrť bola porazená životom, sa počas svätej liturgie vysluhuje krst. Avšak za situácie pandémie, všetky plánované krsty boli odložené. Počas bohoslužby sa prihovoril Martin Mráz, tajomník biskupa a hovorca Košickej eparchie. Pripomenul, že počas voľných sobôt býva zvykom, že ich ľudia využívajú na oddych. V túto sobotu sa zdá, že aj Boh oddychuje. V skutočnosti však plieni podsvetie a vyslobodzuje ľudí z pút Zlého. Túto pravdu plasticky vyjadruje práve ikona s názvom Zostúpenie Krista do podsvetia (cirkevnoslovansky Sošestvije vo Ad).

V samotnú Svätú a veľkú nedeľu Paschy vladyka Cyril slúžil v skorých ranných hodinách Utiereň Vzkriesenia. V tme, so sviecou v rukách, spolu s nevyhnutnou asistenciou obišiel katedrálny chrám, aby pri jeho dverách prvýkrát zaspieval za zvuku všetkých zvonov radostné Christos Voskrese – Kristus vstal zmŕtvych. Po utierni nasledovalo posvätenie paschálnych (veľkonočných) pokrmov.

Na archijerejskej svätej liturgii vladyka Cyril rozobral udalosť Vzkriesenia. Táto historická a ničím neopakovateľná udalosť sa pri porovnávaní svedectiev jednotlivých aktérov zdá byť v niekoľkých momentoch rozporuplná. Avšak práve zdanlivé nezrovnalosti detailov pritom môžeme chápať ako ďalší dôkaz pravdivosti opisovaných veľkonočných dejov. Apoštoli hľadajúc v to nedeľné ráno akési slovo istoty dospeli až k istote vteleného Slova. Preto sa v nedeľu Paschy číta Prológ z Jánovho evanjelia, aby zaznelo Slovo, ktoré je Bohom a ktoré jediné môže poskytnúť zmysel, vysvetliť pôvod, dôvod i cieľ našej existencie.

Počas archijerejskej sv. liturgie slávenej na Svetlý pondelok zaznel pastiersky list košických gréckokatolíckych biskupov k tohtoročným sviatkom Paschy. 



( TK KBS, ts ke, rp; pz ) 20210406046   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]