Bratislava/Košice 1. apríla (TK KBS) Biskupi začali sláviť veľkonočné trojdnie. Slávenia začali vo štvrtok na omšiach svätenia olejov. Večer ich čakajú omše na pamiatku Pánovej večere. Počas Veľkého piatku budú predsedať obradom i krížovým cestám, záver patrí veľkonočným vigíliam a nedeľným slávnostiam. Prinášame spravodajstvo z niektorých diecéz.
-----------------------------------------------------------------
ZELENÝ ŠTVRTOK
Košická arcidiecéza
Košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober slávil na Zelený štvrtok omšu svätenia olejov. Vyjadril túžbu zjednotiť v modlitbe pri slávení Eucharistie, požehnať oleje, posvätiť krizmu a obnoviť vzájomnú jednotu i kňazské sľuby.
„Milí bratia kňazi! Kríza odhalila naše charaktery i nedostatky, ale tiež nás prinútila, aby sme boli vynaliezavejší, kreatívnejší, aby sme sa viac snažili nájsť si cestu k ľuďom, ktorí sa dožadujú, prosia a žiadajú si živého Ježiša vo sviatostiach, Eucharistii i Božom slove. Situácia bola naozaj zlá, a my sme ju nijako nechceli komplikovať. Opatrenia sme zachovali, z mnohých situácií sme sa aj poučili, a hlavne – presvedčili sme sa, že nie naše plány a aktivity, ale predovšetkým pokora a odovzdanosť Božiemu vedeniu i riadeniu nás môžu posunúť ďalej. Vždy majme na pamäti slová žalmu: I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou (Ž 23, 4). Pred očami nás všetkých sa ukázalo, že formalizmus v prežívaní viery utŕžil silnú ranu. Už si nevystačíme s presne overenými postupmi a nemennou tvrdosťou prístupu. Už nemôžeme povedať, že pastoráciu budeme najlepšie robiť tak, ako ju robili naši predchodcovia. Naopak, my sami sme boli teraz nútení vyjsť zo seba, zo zabehnutých postupov, a ponúknuť všetok svoj voľný čas, objaviť silu osobného stretnutia s človekom, ktorý túži po Kristovi," prihovoril sa prítomným kňazom arcibiskup Bober.
Plné znenie homílie košického arcibiskupa metropolitu Mons. Bernarda Bobera:
Milý spolubrat v biskupskej službe – biskup Marek, bratia kňazi a diakoni, seminaristi, drahí bratia a sestry v Kristovi, predovšetkým vy, ktorí nás spolu s mnohými našimi kňazmi vo farnostiach sledujete dnes cez vysielanie Rádia Lumen a televízie Telke!
Aj keď s obmedzeniami a na diaľku, predsa sa túžime dnes zjednotiť v modlitbe pri slávení Eucharistie, požehnať oleje, posvätiť krizmu a obnoviť našu vzájomnú jednotu i naše kňazské sľuby. S veľkým odhodlaním a nasadením chceme prekonať všetky prekážky, ktoré nám spôsobuje súčasná pandémia.
Ťažké obdobie, kedy boli naše kostoly prázdne, bez ľudí, sa pomaly ale isto chýli ku koncu. Veľmi sme si priali a modlili sa za to, aby tento čas skúšky už skončil. Celé tie mesiace sme cítili neistotu, strach, smútok zo straty blízkych, korí podľahli nákaze. Prenikala nás bezmocnosť a pocit opustenosti. Toho negatívneho bolo veľa. No na druhej strane, ešte viac sme sa v týchto ťažkých podmienkach mohli stotožniť s trpiacim Ježišom Kristom, ktorý v totálnej odovzdanosti do Otcovej vôle, zakúsil opustenosť a samotu, no nezľakol sa, prijal kríž a obetoval svoj život za všetkých ľudí, tak ako chcel jeho Otec.
Po všetkom tom konštatovaní o hrôzach a trápeniach posledných týždňov a mesiacov, predsa môžeme povedať, že pandémia nás niečo aj naučila. Popri iných veciach ukázala aj to, že kňazi sú potrební a užitoční, a že sa dá na nich spoľahnúť.
Milí bratia kňazi! Kríza odhalila naše charaktery i nedostatky, ale tiež nás prinútila, aby sme boli vynaliezavejší, kreatívnejší, aby sme sa viac snažili nájsť si cestu k ľuďom, ktorí sa dožadujú, prosia a žiadajú si živého Ježiša vo sviatostiach, Eucharistii i Božom slove.
Situácia bola naozaj zlá, a my sme ju nijako nechceli komplikovať. Opatrenia sme zachovali, z mnohých situácií sme sa aj poučili, a hlavne – presvedčili sme sa, že nie naše plány a aktivity, ale predovšetkým pokora a odovzdanosť Božiemu vedeniu i riadeniu nás môžu posunúť ďalej. Vždy majme na pamäti slová žalmu: I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou (Ž 23, 4).
Pred očami nás všetkých sa ukázalo, že formalizmus v prežívaní viery utŕžil silnú ranu. Už si nevystačíme s presne overenými postupmi a nemennou tvrdosťou prístupu. Už nemôžeme povedať, že pastoráciu budeme najlepšie robiť tak, ako ju robili naši predchodcovia. Naopak, my sami sme boli teraz nútení vyjsť zo seba, zo zabehnutých postupov, a ponúknuť všetok svoj voľný čas, objaviť silu osobného stretnutia s človekom, ktorý túži po Kristovi.
V dnešný kňazský deň, keď si pripomíname ako Kristus ustanovil Eucharistiu i sviatosť kňazstva, chcem sa zo srdca poďakovať vám, naši obetaví bratia kňazi, za vaše nasadenie vo farnostiach, za každý rozhovor, spoveď, Eucharistiu, pomazanie chorých, adorácie, pobožnosti, streamované sväté omše, katechézy, za každý prejav útechy a podpory, dobré slovo a povzbudenie. Toto potrebovali naši ľudia počuť a precítiť vo všetkom tom strachu a chaose, ktorý na nich doliehal. Slová proroka Izaiáša, o ktoré sa oprel aj sám Ježiš v dnešnom evanjeliu, sú nám hlasným mementom o náplni našej služby: Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. (Lk 4, 16-21).
Vďaka za vašu odvahu navštíviť týchto chudobných duchom, navštíviť chorých v ich príbytkoch, vďaka za sprevádzanie i vyprevádzanie na večnosť pri početných pohrebných obradoch, kde ste tiež neváhali nasadiť vlastné zdravie. Mnohí z vás sa pritom sami nakazili a prešli si ťažkým priebehom ochorenia. Prežívali ste akoby chvíle ukrižovania, nevládnosti a samoty. Dvaja starší kňazi na toto ochorenie aj zomreli. Jeden z nás, hoci v mladších rokoch, ešte stále bojuje o život v košickej nemocnici. Myslite naňho v modlitbe.
Veľmi som vďačný našim nemocničným kaplánom a kňazom, ktorí už v prvej vlne pandémie slúžili denno-denne v našich nemocniciach. Zvládli to vynikajúco a boli oporou pre pacientov i personál.
No najviac som bol doslova dojatý z našich 77 mladých kňazov, a ďalších 15 rehoľných kňazov, ktorí sa počas druhej vlny rozhodli nastúpiť do deviatich okresných nemocníc na východe Slovenska v rámci Košickej arcidiecézy. Slúžili tam tri mesiace bezodplatne. A Boh si cez nich a cez ich službu našiel cestu k chorým, ale aj k lekárom a zamestnancom nemocníc. Z kňazov, ktorí boli po novom roku paralyzovaní tvrdým lockdownom a reštrikciami, sa zrazu stali živé a účinné nástroje Božej milosti.
Vďaka vám bratia za Covid pozitívnych pacientov, ktorých ste kŕmili, umývali, sprevádzali a často aj odprevádzali z tohto sveta na večnosť. Ďakujem za vašu odvahu ponúknuť svoj život. Ste pre nás veľkým povzbudením. Ukázali ste všetkým, v čom môže byť kňazský celibát výhodou a darom, a že to nie je premárnený či nezmyselný spôsob života. Dali ste sa naplno k dispozícii. Tie príbehy ľudí, pacientov i lekárov, ktorí mi píšu a ďakujú za vašu službu, ma neraz privádzajú k slzám vďačnosti i hrdosti na to, že vás máme.
Ďakujem všetkým kňazom dobrovoľníkom, ktorí pomohli v administratíve, v DSS-kách, na bránach nemocníc, v očkovacích centrách, v skladoch, a na všetkých iných nemocničných oddeleniach. Urobili ste kus poctivej manuálnej práce a neoceniteľnej duchovnej služby. Stretli ste veľké množstvo ľudí, ubiedených i hľadajúcich. Nazvali vás anjelmi. Zdravotníkom ste boli oporou a mnohých ste po rokoch priviedli naspäť ku Kristovi. Boli ste svedkami ako sa Božia milosť dokáže rozmnožiť aj tam, kde má na svojej ceste k človeku kopec prekážok. Toto vaše nasadenie vďačne ocenil aj Svätý Otec František.
Bratia, sami sme sa presvedčili, že kríza je vždy aj na niečo dobrá. A je dobré, ak sa počas nej dokážeme niečo naučiť. Tá aktuálna nás preverila v našom poslaní i vernosti Kristovi, dokonca aj v ochote obetovať vlastný život. Chválabohu, nezaváhali sme a zostali sme pri našich veriacich, neschovali sme sa, ale ukázali sme jasnú tvár v tejto pochmúrnej dobe. Priniesli sme Ježišovo svetlo na miesta najväčšej tmy a ľudského utrpenia.
Po duchovné príklady sme nemuseli chodiť ďaleko, veď sme duchovnými deťmi svätej Alžbety, patrónky tejto katedrály a mučeníka svätého apoštola Ondreja, patróna diecézy. Iba prednedávnom sme si pripomenuli príbehy blahoslavenej mučenice Anky Kolesárovej a Sáry Šalkaháziovej, ako aj našich svätých Košických mučeníkov. Všetko sú to príbehy, ktoré nás v posledných rokoch duchovne formovali, motivovali a podľa všetkého aj pripravovali, aby sme mohli teraz pred našou spoločnosťou i svetom vydať svedectvo obetavej lásky a nezištnej kňazskej služby.
Drahí bratia a sestry! Veľa ste sa za našich kňazov modlili. Potrebovali to, a cítili to. Svojimi modlitbami a obetami ste vytvorili zázemie a centrum duchovnej posily pre ich službu a obetu. Dokonca aj kňazi na dôchodku v Diecéznom kňazskom domove vo Veľkom Šariši pripojili svoje obety a modlitby za našich kňazov v teréne. Vďaka za váš modlitbový zápas, ktorý nesmie skončiť. Potrebujeme vás.
Ťažké časy nás spojili, stmelili a prinútili viac sa spoliehať na Božiu pomoc. Ježiš nám ponúka liek na rany, ktoré nám spôsobila pandémia. Ponúka samého seba, svoje utrpenie, zmŕtvychvstanie i milosrdenstvo, a pozýva nás, aby sme ho nasledovali. Nebojme sa obety a kríža, len ich vždy spájajme s Ježišovou obetu a jeho krížom. Iba s ním môžeme v každej skúške aj niečo získať. Pred sviatkami sa zjednoťme medzi sebou navzájom, odpustime si neprávosti a previnenia a prosme aj o Božie odpustenie a jeho milosrdenstvo, aby sme po skončení krušných mesiacov tejto pandémie mohli zo srdca zvolať: Tvoje milosrdenstvo, Pane, ospevovať budem naveky! Amen.
Video svätej omše svätenia olejov (YouTube kanál)
Zdroj: Košická arcidiecéza / Jaroslav Fabian
-
Nitrianska diecéza
Na Zelený štvrtok 1. apríla 2021 sa v katedrále – Bazilike sv. Emeráma na Nitrianskom hrade ešte stále bez účasti Božieho ľudu zišlo na tradičnej Missa Chrismatis – Omši svätenia olejov niekoľko kňazov, aby so svojim diecéznym biskupom Viliamom Judákom koncelebrovali sv. omšu, ktorá len raz v roku a je venovaná práve im.
Žiaľ vďaka aktuálnej situácie spôsobenej koronavírusovou pandémiou namiesto 340 kňazov z celej Nitrianskej diecézy prišli do Nitry ako symbolickí zástupcovia len dekani z jednotlivých dekanátov. Prítomní boli aj generálny vikár Peter Brodek, novovyvolený pomocný nitriansky biskup Peter Beňo, kanonici Katedrálnej kapituly sv. Emeráma na čele s veľprepoštom Štefanom Vallom a niekoľko kňazov pôsobiacich v biskupskej kúrii. Spoločne tak začali sláviť veľkonočné trojdnie a chýbajúci diecézni kňazi sa k sláveniu duchovne pripojili sledovaním priameho prenosu prostredníctvom televízneho vysielania.
Biskup Judák už v úvode slávnosti poukázal na dôvod jej slávenia, na význam povolania ku sviatosti kňazstva a kňazskej službe, na povinnosť kňazov obnovovať sa v horlivosti a zasvätení, na povinnosť ďakovať Bohu za tento nezaslúžený dar a povinnosť horlivo kráčať za Kristom ako kňazom a niesť s ním aj kríž, ak je to potrebné. V tomto duchu biskup Judák pokračoval aj vo svojej homílii adresovanej kňazom diecézy.
Spomenul koronavírusovú pandémiu, ktorá už druhý rok poznačuje život Cirkvi, diecézy, vyprázdnila chrámy, ale poznačila už aj zdravie ľudí, aj 60-kňazov kňazov, či vzala už aj životy mnohých blízkych, vrátane 4 kňazov, ktorých Nitrianska diecéza vďaka tomu už stratila. Kriticky sa vyjadril aj k ignorantskému postoju zodpovedných zo strany štátu k riešeniu obmedzeného života Cirkvi v tejto situácii, či zlej ekonomickej situácii.
Naproti tejto zúfalej, neradostnej a bezútešnej situácii však kňazom predostrel povinnosť sláviť Veľkú noc a radostnú nádej, ktorá z nej pramení. Povzbudil ich, aby nesklamali dôveru Boha, ktorú do nich vložil, aby chceli žiť a žili svoje zasvätené kňazstvo, verne slúžili Bohu a Božiemu ľudu a ponúkli túto nádej a prostriedky k jej prehĺbeniu a uchovaniu v týchto ťažkých časoch aj tým, ktorí sú im zverený.
Podľa slov biskupa Judáka kňazi nie sú úradníci, neuchovávajú len nejakú tradíciu, ale je to živý Boh, ktorý je v ich rukách, ktorí ich vyzval, aby podľa jeho Božského srdca formovali svoje srdcia aj srdcia iných. Ako povedal: „Kríž veľkého piatka sa ani vo veľkonočné ráno nepominul. Zmŕtvychvstalý nesie na sebe jazvy a stopy mučenia na svojom oslávenom tele, ale už nebolia a nesužujú. Toto je posolstvo veľkonočného rána. Kríž Božieho syna svieti zvnútra a osvecuje všetku tmu a smrť, lebo sám Boh vo svojom Synovi rozdrvil smrť zvnútra a postavil ho do svetla svojho života. Takto svetlo osvecuje tmu, život je silnejší ako smrť, láska prekoná nenávisť a zmysel prevalcuje každý nezmysel. Máme teda dôvod oslavovať, ďakovať, a plní radosti sa vysmievať smrti. Stretnutie so Zmŕtvychvstalým je stretnutím vo viere a z viery. Je to začiatok nového života, čo presahuje naše predstavy.“
A na záver svojej homílie dodal vyzval kňazov k prosbe z Knihy proroka Daniela: „Prijmi nás skrúšených srdcom a ponížených duchom; nech je dnes pred tebou naša obeta ako zápalné obety a zdokonaľuj tých, čo ťa nasledujú, lebo nebudú zahanbení tí, čo dúfajú v tebe. Lebo teraz ťa chceme nasledovať celým srdcom a s bázňou hľadáme tvoju tvár. Amen.“
V rámci liturgickej slávnosti si kňazi obnovili svoje kňazské sľuby a biskup Judák spolu s nimi posvätil oleje na pomazávanie chorých a katechumenov, ako aj krizmu používanú pri vysluhovaní sviatostí krstu, birmovania, či kňazských a biskupských vysviackach, alebo posviackach chrámov. Dekani ich prevzali aj pre kňazov svojich dekanátov, aby mohli plniť účel, na ktorý sú určené.
Večernú svätú omšu na pamiatku Pánovej večere opäť ako hlavný celebrant celebroval diecézny biskup Viliam Judák spolu s veľprepoštom kapituly Štefanom Vallom a kapitulnými kanonikmi. Veľprepošt Vallo sa počas slávnosti vložil do úlohy slávnostného kazateľa a prihovoril sa prítomným, ako aj veriacim pri televíznych obrazovkách slovami, v ktorých rezonovali myšlienky o službe lásky podľa vzoru Ježiša Krista umývajúceho apoštolom nohy. Veľprepošt Vallo vo svojej homílii ďalej uvažoval práve nad týmto príkladom, ale aj príkladmi iných, ktorí podľa tohto vzoru prejavili službu lásky vo svojich životoch.
Obrátil pozornosť veriacich aj na sv. Jozefa a jeho službu a príklad. Ako povedal: „Nechajme sa objať Ježišovou láskou, nechajme ju, aby vstúpila do nášho života, aby sme ju priniesli aj v malých skutkoch, lebo nezáleží na tom, aký veľký skutok spravíme, ale záleží na veľkej láske, lebo aj to najmenšie ak robíme z veľkej lásky, má úžasnú cenu.“ Veľprepošt Vallo nakoniec svoju homíliu uzavrel Ježišovými slovami: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som ja robil vám“.
V závere večernej slávnosti Najsvätejšiu Sviatosť preniesli do Pribinovej kaplnky, v ktorej bude zriadený symbolický Boží hrob, ktorý bude môcť od Veľkého piatku až do Veľkonočnej vigílie navštíviť aj široká verejnosť. Bohoslužbami na Zelený štvrtok vstúpili do slávenia Veľkonočného trojdnia vo všetkých farských chrámoch Nitrianskej diecézy žiaľ bez účasti verejnosti. Veriaci však majú zaručené aspoň otvorené chrámy k individuálnej modlitbe pri ich návšteve a pri návšteve Božieho hrobu, ako aj možnosť poskytnutia individuálnej duchovnej služby podľa potreby pre duchovné prežitie Veľkonočných sviatkov.
TK KBS informoval Tibor Ujlacký
-----------------------------------------------------------------
Poznámka: Údaje sú aktualizované po ich dodaní.
