Bratislava 26. marca (TK KBS) Konfederácia politických väzňov Slovenska si 25. marca 2021 pripomenula 33. výročie Sviečkovej manifestácie vzhľadom na opatrenia pri neverejnej svätej omši v priamom prenose v Kapucínskom kostole sv. Štefana v Bratislave, ktorej celebrantom bol br. Jozef Konc OFMCap, kňaz – kapucín, ktorý bol za účasť na Sviečkovej manifestácii prepustený zo zamestnania.
Liturgické čítania prečítali členovia KPVS Peter Sandtner (predseda), Branislav Borovský (podpredseda) a František Mikloško (organizátor Sviečkovej manifestácie). Po svätej omši predniesli svoje spomienky na Sviečkovú manifestáciu sr. Bonaventúra Terézia Šmidová z Kongregácie školských sestier sv. Františka a br. Jozef Konc z Rádu menších bratov kapucínov.
Odkaz na záznam priameho prenosu
Svedectvo o sviečkovej manifestácii
Ďakujem Pánovi a mojim bratom i sestrám, že stáli pri mne aj v čase existencie podzemnej Cirkvi na Slovensku. Sviečkovou manifestáciou sme my, veriaci dostali prvýkrát príležitosť sa takto verejne pred štátom i svetom prihlásiť ku svojej viere. Aj keď sa jej mnohí, zvlášť hlavní aktéri z dôvodu zadržiavania napr. na pracovisku – ako v prípade môjho brata františkána, nemohli zúčastniť. Už počas dňa som v okolí môjho zamestnania stretala pánov v čiernych kožených bundách, ktorí robili dojem KGB. Osobne som mala problém dostať sa vôbec na námestie, pretože takmer všetky uličky boli obsadené policajtmi, až som našla štrbinu – a dostala sa ku kostolu Notre Dame, kde stála aj jedna starenka so sviečkou v ruke. Viem, že som sa zastavila po ceste z Trnávky v meste u rodičov a môj nebohý otec povedal mame, Ty sa modli a my ideme.
Z celej sviečkovej manifestácie mi utkvel nepríjemný pocit strachu a deptania, ktorý sa snažili navodiť pustené sirény a autá, ktoré lietali po chodníkoch, či osobné urážky, ktorých sa mne ušlo v slovách „Čo to nezhasneš, ty, hlupaňa.“ Ja som hneď pre hluk nerozumela a tak som sa slušne opýtala, čo si uvedený pán praje.
Neviem z akého dôvodu, iste i z obáv, som sa pred koncom rozbehla do hotela Carlton a potom som bez ujmy po manifestácii išla na trolejbus, kde sme sa poznávali podľa dostatočne namočených šiat, lebo polievacie autá vtedy s vodou na ľudí nešetrili. Potom som zase zažila veľkú radosť z dôkazu, že spoločná modlitba veriacich dokáže zlomiť sily zla.
Moje spomienky sa viažu aj na náš dom na Trnávke, ktorý bol dosť sledovaný a zažili sme v ňom akciu Vír v r. 1983. Práve tam sme na noc po manifestácii poskytli viacerým prístrešie. Spalo sa všade, aj na stole. Našťastie v okamihu, keď nám zrejme ako pomsta za účasť vybuchla pod oknom nálož, tam nik nebol, pretože okno vyrazilo aj napriek železným hákom na spodnej časti, ktoré sa zlomili a okno padlo rovno na stôl. Ešte jedným dozvukom bolo, že vzali od nás jednu sestru na výsluch a ona sa s úsmevom, ako vždy k ničomu nepriznala a naplnila našu predtuchu, že ju jedinú z manifestácie odvezú.
Viem, že toto všetko sme mohli prežiť len vďaka dôvere v Božiu pomoc a ochranu. Preto si veľmi prajem, aby sa táto živá viera, ktorú nám odovzdali i za cenu prenasledovania naši rodičia u nás silnela a prebudila sa aj v srdciach dnešnej mládeže a aby sa v nich vôbec prebudil záujem o to, čo je Božie a sväté. Potom obete tých, čo znášali počas sviečkovej manifestácie aj údery obuškami, nebudú zbytočné.
Sr. Bonaventúra Terézia Šmidová z Kongregácie školských sestier sv. Františka
-
Zdroj: Konfederácia politických väzňov Slovenska / Peter Sandtner
