Nitra 17. marca (TK KBS) Saleziánska rodina, ako aj rodáci vo Valaskej Belej si 26. marca 2021 pripomenú 10. výročie odchodu do večnosti kňaza, publicistu, spisovateľa, teológa, filozofa a prekladateľa dona Antona Hlinku SDB, ktorý v tento deň v roku 2011 vo veku 85 rokov po dlhej a ťažkej chorobe opustil tento svet.
Pri tejto príležitosti sa v jeho rodnej obci vo Valaskej Belej pripravuje aj odhalenie a požehnanie pamätnej tabule, ktorá bude umiestnená na Kostole sv. Michala, archanjela a bude pripomínať kňazskú osobnosť a dielo Antona Hlinku zvlášť pre budúce generácie, ako už pripomína nedávno inštalovaná pamätná tabuľa ďalšieho zosnulého známeho kňaza a rodáka z Valaskej Belej P. Šebastiána Laba SJ.
Anton Hlinka sa narodil 31. októbra 1926 vo Valaskej Belej v okrese Prievidza. Detstvo prežil v Považskej Bystrici, kde navštevoval aj základnú školu. Po jej skončení sa dostal na saleziánske gymnázium do Šaštína. Prvých sedem tried gymnázia absolvoval v Trnave. Po piatej triede gymnázia, v roku 1944, vstúpil v Hronskom Beňadiku (vtedy Svätom Beňadiku) do saleziánskeho noviciátu. Po roku formácie zložil 23. augusta 1945 svoje prvé rehoľné sľuby. V roku 1948 zavŕšil gymnaziálne štúdiá maturitou a pokračoval v saleziánskej formácii.
Barbarská noc z 13. na 14. apríla 1950 ho zastihla na pedagogickej praxi na saleziánskom gymnáziu v Šaštíne. V septembri musel s ďalšími spolubratmi nastúpiť na vojenskú službu v PTP (pomocné technické prápory) vo Svätej Dobrotivej v západných Čechách pri Plzni. V marci 1951 dostal v tomto tábore nečakanú dovolenku. U rodičov v Považskej Bystrici ho zastihol odkaz od jeho vtedajšieho predstaveného dona Ernesta Macáka, aby ušiel do Rakúska. V apríli 1951 bol jedným z členov výpravy pod vedením dona Titusa Zemana, ktorej sa nepodarilo prejsť rieku Moravu.
Anton Hlinka bol asi prvý z celej výpravy, kto pochopil, že sa to nepodarí a pobral sa od hraničnej rieky preč. Bol tým, kto potajme telefonoval donovi Štefanovi Sandtnerovi hospitalizovanému v štátnej nemocnici v Bratislave, a informoval ho o neúspechu výpravy a vrátil sa do služby v PTP. Asi po mesiaci dostal telegram dohodnutého znenia, aby odtiaľ ušiel. Druhý raz tak odchádzal za hranice 8. augusta 1951, ale už úspešne. Teológiu vyštudoval v talianskom Turíne. Počas tohto obdobia sa pripravil na doživotnú rehoľnú profesiu, ktorú zložil 30. júna 1952 a po skončení bohosloveckých štúdií bol 1. júla 1955 vysvätený za kňaza.
Ďalšie štúdiá filozofie a psychológie absolvoval v Turíne, v Ríme a vo Viedni. V Ríme v roku 1961 získal doktorát z filozofie. V rokoch 1958 až 1967 prednášal teológiu v saleziánskych seminároch vo Viedni, v Kolíne nad Rýnom a v Katánii. Ďalšie štyri roky pôsobil v talianskom Miláne medzi študentmi. V roku 1971 nastúpil do Rádia Slobodná Európa v Mníchove na miesto redaktora nábožensko-kultúrnych programov, neskôr z vlastnej iniciatívy prevzal aj vysielanie v Hlase Ameriky a Radiu Stefanus. Pôsobil aj ako člen Európskeho výboru Svetového kongresu Slovákov. V roku 1980 založil vlastné nakladateľstvo, v ktorom počas desiatich rokov vyšlo 29 kníh. Rozličnými utajenými spôsobmi organizoval doručovanie tejto náboženskej literatúry na Slovensko.
V roku 1991 sa vrátil na Slovensko, kde zriadil Slovenskú katolícku tlačovú službu (Skates), ktorá však po 14 mesiacoch prestala vychádzať. Saleziánski predstavení ho uvoľnili na spoluprácu s Konferenciou biskupov Slovenska v oblasti masmédií. V roku 1993 založil Slovenskú katolícku akadémiu a bol zvolený za jej rektora. Na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského bol v roku 1995 habilitovaný na docenta teológie a po nostrifikácii akademických titulov ho vymenoval v roku 1997 vtedajší prezident SR Michal Kováč za profesora systematickej filozofie na Univerzite sv. Cyrila a sv. Metoda v Trnave.
Anton Hlinka bol autorom množstva teologických, filozofických a cirkevno-politických štúdií, úvah a esejí. Literárnu činnosť začal publikovaním časopiseckých článkov v roku 1964. Publikoval aj čiastkové štúdie v časopisoch v zahraničí, ako aj v rozhlase. Okrem vlastných kníh preložil, vydal či spracoval vyše 30 kníh, ktoré vychádzali v zahraničí za podpory rôznych sponzorov. Za celoživotné dielo udelil Antonovi Hlinkovi prezident SR Michal Kováč 1. januára 1997 Rad Andreja Hlinku I. triedy a 28. októbra 1998 Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
-
Zdroje: TASR / Biskupstvo Nitra
