Bratislava 13. marca (TK KBS) Pred ôsmimi rokmi bol kardinál Jorge Mario Bergoglio zvolený za rímskeho pápeža a prijal meno František. Ako povedal pre Tlačovú kanceláriu Konferencie biskupov Slovenska prorektor Trnavskej univerzity Miloš Lichner SJ, Svätý Otec spája v sebe františkánsku a jezuitskú spiritualitu v službe univerzálnej Cirkvi. “Tá je charakteristická túžbou po obnove Cirkvi – tak ako svätý František z Assisi, prepojenou s jezuitským rozlišovaním a vnútornou Kristovskou slobodou, ktorú možno cítiť z každého jeho gesta,” povedal s tým, že teologická analýza pápežových textov ukazuje na jeho skvelé poznanie a vernosť skutočnej katolíckej tradícii, ktorá je otvorená načúvaniu a otázkam súčasného sveta. “Ďakujem Bohu za jeho dar pre Cirkev a vyprosujem mu Božiu ochranu na príhovor našej Nebeskej Matky Panny Márie, aby nám, tak ako jeho predchodcovia, aj on, naďalej zjavoval milosrdnú tvár nášho Nebeského Otca, aby sme dokázali hlbšie vnikať to Božej dobrej zvesti – Evanjelia Ježiša Krista,” povedal Miloš Lichner.
Politológ Marián Sekerák z Vysokej školy AMBIS v Prahe upozornil, že z čisto štatistického hľadiska, v súčasnosti je už pontifikát pápeža Františka dlhší, ako jeho stále žijúceho predchodcu Benedikta XVI. A naopak, emeritný rímsky biskup strávil už viac rokov "na dôchodku" (teda v emeritúre), ako v aktívnej pápežskej službe. “Prakticky od samého začiatku je Františkov pontifikát charakteristický ľudskou bezprostrednosťou a dôrazom na pastoračný prístup pri správe univerzálnej cirkvi,” povedal pre Tlačovú kanceláriu KBS. Zároveň upozornil, že pápež František sa od začiatku stretáva s pomerne výraznou vnútornou opozíciou z prostredia samotnej cirkvi. Marián Sekerák vníma vo Františkom pontifikáte dôraz na milosrdenstvo, na starostlivosť o zvlášť zraniteľné skupiny osôb (starí a chorí, migranti, sociálne a inak marginalizované osoby) a na geografické či iné typy periférií. “To sa, okrem iného, jasne prejavuje aj v doterajšom výbere destinácií jeho apoštolských ciest, ako aj vo výbere nových členov kardinálskeho kolégia,” zdôraznil.
Pri príležitosti ôsmeho výročia jeho zvolenia za rímskeho biskupa je potrebné podľa Mariána Sekeráka zdôrazniť niektoré kľúčové aspekty doterajšieho pontifikátu. “Aktívne kroky na poli ekumenickej spolupráce, predovšetkým historické osobné stretnutie s pravoslávnym moskovským patriarchom Kirillom na Kube v roku 2016, rozvoj medzináboženského dialógu, čoho sme boli svedkami počas jeho nedávnej cesty v Iraku, prípadne tiež v priebehu stretnutia s veľkým imámom Mešity Al-Azhar, Ahmedom el-Tayebom, s ktorým spoločne vo februári 2019 František podpísal Dokument o ľudskom bratstve pre svetový mier a vzájomné spolužitie,” upozornil politológ, ktorý z hľadiska vnútorného života cirkvi považuje za mimoriadne dôležité najmä tri dokumenty: posynodálnu apoštolskú exhortáciu Evangelii gaudium, ktorá v roku 2013 načrtla akoby program jeho pontifikátu, a tiež najmä dve z troch jeho doterajších encyklík: Laudato Si a Fratelli tutti, ktoré sa obe okamžite a oprávnene zaradili do korpusu sociálneho učenia cirkvi.
