Rím 3. marca (TK KBS) Presne pred 1700 rokmi, 3. marca 321, urobil rímsky cisár Konštantín Veľký nedeľu dňom pracovného voľna. „V úctyhodnú nedeľu (venerabilis dies solis) budú odpočívať všetci sudcovia, obyvateľstvo mesta a pracovníci všetkých odvetví. Roľníci nech slobodne a bez prekážok pracujú na poli, pretože sa často stáva, že nie je lepší deň na siatie obilia alebo na sadenie viniča, pretože úžitok, ktorý dala nebeská Prozreteľnosť by nemala byť ovplyvňovaná časom,“ vyhlásil cisársky edikt adresovaný prefektovi mesta Rím Helpidiovi.
Konštantínov dokument, ktorý sa zachoval do dnes, pokrýval celú ríšu a zostáva v platnosti do dnes. To, či a do akej miery sa cisár pri svojom rozhodovaní riadil kresťanskými úvahami, je predmetom sporov historikov. Samotný dekrét nič nenaznačuje.
Možno cisár jednoducho videl židovský koncept dňa odpočinku ako správny. Sedemdňový týždeň praktikovaný v judaizme bol prijatý v Rímskej ríši ešte pred Konštantínom, aj keď s iným počítacím systémom. Zatiaľ čo Židia dni počítali postupne: prvý deň, druhý deň atď. ... siedmy deň - šabat, Rimania venovali dni planétam a ich bohom: od Saturnovho dňa - soboty do nedele (Dňa Slnka) a od Dňa Mesiaca (Dies Lunae), teda od pondelka, do Dňa Venuše (Dies Veneris) - piatok.
Cisár v každom prípade chcel, aby bola nedeľa pravidelným sviatkom. O štyri mesiace neskôr, v júli 321, vydal k svojmu ediktu akýsi výkonný predpis, ktorý okrem iného v ten deň povolil oslobodenie otrokov.
Kresťania nechceli prijať výraz „deň boha slnka“. Pre nich to bol „Deň Pána“ (grécky [hemera] kyriaké, latinsky [Dies] Dominica) - deň, keď Kristus, Pán (Kyrios / Dominus) vstal z mŕtvych. Ale čo je najdôležitejšie, štátom nariadený deň odpočinku nakoniec umožnil väčšiu slobodu na slávenie večere Pána v deň, ktorý bol Jemu zasvätený.
V slovanských jazykoch, okrem ruštiny, slová pre nedeľu označujú jej slávnostný charakter, keď sa „nedelá“ (nerobí), preto je nedeľa, neděle v češtine, niadzla v bieloruštine, nedila v ukrajinčine, nedela v bulharčine, nedelja v chorvátčine a srbčine, nedeľa v slovenčine. Iba ruský názov odkazuje na Zmŕtvychvstanie - woskriesienije. V časoch komunistického boja proti náboženstvu zmenili boľševici pravopis tohto slova, aby zmazali jeho spojitosť s najväčším kresťanským sviatkom, a pridali po -n-, takzvaný mäkký znak, ktorý síce zásadným spôsobom nezmenil význam slova, ale graficky trochu „vzdialil“ meno od svojich kresťanských koreňov.
