Irak 3. marca (TK KBS) Františkova historická cesta do Iraku pripomenie kresťanom tejto krajiny, že nie sú ponechaní napospas osudu, ale sú jadrom Cirkvi. „Po rokoch prenasledovania a obrovskom preliatí krvi túto injekciu nádeje veľmi potrebujeme,“ hovorí sestra Narjis Henti pre Vatikánsky rozhlas.

Iracká rehoľná sestra zdôrazňuje, že svedectvo viery, ktoré vydávajú obyvatelia tejto krajiny, môže byť pre západných kresťanov posilnením. Ukazuje to veľkú oddanosť, s akou sa v tejto krajine pestuje viera v Ježiša. Pripomína tiež, že počas prenasledovania kňazi a rehoľné sestry zostali so svojimi ľuďmi a rovnako ako oni, často za to platili svojimi životmi. „Ani najväčšia represia zo strany islamistov nebola schopná vykoreniť kresťanstvo, ktoré bolo pevne zakorenené na irackej pôde,“ zdôrazňuje sestra Henti.

„Rehoľníci, najmä po roku 2003, priniesli v Iraku veľkú obetu, dokonca preliali pre Ježiša krv. Je to obrovské svedectvo. Zavraždená bola aj jedna sestra z mojej kongregácie. Bola priateľkou všetkých. Podporovala tiež moslimov, najmä matky v núdzi. Toto je obrovská rana, ale zároveň zdroj veľkej nádeje, že z ich obety bude plynúť požehnanie pre túto zem,“ hovorí sestra Narjis Henti. „Môj duchovný otec zomrel v Mosule a brutálnym spôsobom bol zavraždený známy arcibiskup Faraj Raho. Boli to ľudia, ktorí svedčili o svojej viere s radosťou a odvahou. Ich obeta života je svedectvom, ktoré dnes hovorí nielen o kresťanoch, ale aj o všetkých Iračanoch. Pápež nám už len svojou prítomnosťou dáva injekciu nádeje a sily napredovať napriek pretrvávajúcim ťažkostiam,“ dodala.