[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je streda 14. 04. 2021   Meniny má Justína       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  apríl  >>
poutstštpisone
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
2627282930  

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Skúsme sa postiť od klebiet a ohovárania, pozval Svätý Otec na 2. pôstnu nedeľu
P:3, 28. 02. 2021 19:32, ZAH



Vatikán 28. februára (RV) Pri poludňajšom stretnutí s veriacimi v nedeľu 28. februára dal pápež František všetkým veriacim radu ako prežívať Veľký pôst: zdržať sa klebetenia a ohovárania. Modlil za vyslobodenie vyše troch stoviek unesených študentiek v Nigérii a pamätal aj na dnešný Medzinárodný deň zriedkavých chorôb.

V úvodnom biblickom zamyslení Svätý Otec vychádzajúc z evanjeliovej udalosti Ježišovho premenenia na hore pozval kontemplovať nádheru Vzkrieseného Pána, ako aj chrániť sa duchovnej lenivosti a unikania od skutočných problémov, ktoré život prináša:

„Vystúpiť na vrch neznamená zabudnúť na realitu; modlitba nikdy nie je únik pred životnými ťažkosťami; svetlo viery neslúži na dosiahnutie pekného duchovného pocitu. Nie, toto nie je Ježišovo posolstvo. Sme povolaní zažiť stretnutie s Kristom, aby sme ožiarení jeho svetlom ­mohli toto svetlo niesť a dať mu zažiariť všade. Zažínať svetielka v srdciach ľudí; byť lampášikmi Evanjelia, ktoré prinášajú trochu lásky a nádeje: toto je poslanie kresťana.“

Pápež sa modlil za študentky unesené v Nigérii

Po udelení požehnania z okna Apoštolského paláca sa pápež František spolu s veriacimi prítomnými na Námestí sv. Petra modlil za oslobodenie 317 stredoškolských študentiek, unesených v piatok v Nigérii:

„Drahí bratia a sestry! Pripájam svoj hlas k biskupom Nigérie v odsúdení zločinného únosu 317 dievčat, odvedených z ich školy v Jangebe, na severozápade krajiny. Prosím za tieto dievčatá, aby sa mohli už skoro vrátiť domov. Som nablízku ich rodinám a im samotným. Modlime sa k Matke Božej, aby ich chránila.“

Po týchto slovách sa Svätý Otec pomodlil s prítomnými Zdravas, Mária.

Z Nigérie v ten istý deň popoludní prišla radostná správa, na ktorej potvrdenie zo strany vlády sa ešte čaká. Miestna  televízna stanica CGTN na základe informácie od medzinárodného protieroristického experta informovala, že unesené dievčatá sú už na slobode, nachádzajú sa v dome emira, odkiaľ budú prepravené do hlavného mesta štátu Zamfara a dostanú sa domov k svojim rodinám. Zatiaľ nie je známe, či páchateľom únosu, ktorí 317 študentiek vládnej strednej školy zadržiavali v lesnatej oblasti, bolo zaplatené výkupné.

Medzinárodný deň zriedkavých chorôb

Pápež František po udelení požehnania povzbudil aj k pozornosti voči chorým v súvislosti s dnešným Medzinárodným dňom zriedkavých chorôb:

„Na dnes pripadá Medzinárodný deň zriedkavých chorôb. (...) Pozdravujem členov rozličných združení angažujúcich sa v tejto oblasti, ktorí prišli na námestie. V prípade zriedkavých chorôb je mimoriadne dôležitá sieť solidarity medzi príbuznými, čomu napomáhajú tieto združenia. Táto sieť pomáha necítiť sa sami a vymieňať si skúsenosti a rady.

Povzbudzujem iniciatívy, ktoré podporujú výskum a liečbu, a vyjadrujem svoju blízkosť chorým, rodinám, ale predovšetkým deťom. Buďme nablízku deťom, ktoré trpia, modlime sa za ne, dajme im pocítiť Boží láskavý dotyk, nehu... A liečme deti aj modlitbou. Keď sú tu tieto choroby, pri ktorých sa nevie, čo sú vlastne zač alebo majú zlú prognózu. Modlime sa za všetkých, čo majú tieto zriedkavé choroby, zvlášť prosme za deti, ktoré trpia.“

Svätý Otec pozval postiť sa od klebiet a ohovárania

Svätý Otec sa nakoniec prihovoril všetkým prítomným, či už obyvateľom Ríma, alebo pútnikom z rôznych krajín:

„Všetkým prajem zdarné kráčanie týmto obdobím Veľkého pôstu. A poradím vám jeden spôsob postenia sa, taký pôst, ktorý vám nespôsobí hlad: postiť sa od klebetenia a od ohovárania. Je to osobitný spôsob: počas tohto Pôstneho obdobia nebudem ohovárať druhých, nebudem rozprávať pletky.

A tento pôst môžeme konať všetci. Je to pekný pôst. A nezabudnite, že bude užitočné aj denne si čítať úsek z Evanjelia, nosiť si malé Evanjelium vo vrecku, v kabelke, a vziať ho do rúk keď sa dá, hocaký úryvok. Toto otvára srdce pre Pána.“

Celý príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Táto Druhá pôstna nedeľa nás pozýva rozjímať nad Ježišovým premenením na vrchu, pred troma z jeho učeníkov (porov. Mk 9,2-10). Krátko pred tým Ježiš oznámil, že bude v Jeruzaleme mnoho trpieť, že ho zavrhnú a zabijú. Môžeme si predstaviť, čo sa vtedy asi muselo odohrať v srdci jeho priateľov, tých najdôvernejších priateľov, jeho učeníkov: predstava silného a víťaziaceho Mesiáša je zrazu otrasená, ich sny sa rozpadli a popadla ich úzkosť z myšlienky, že Učiteľ, v ktorého uverili, by mal byť zabitý ako nejaký najhorší zo zločincov. A práve v tom okamihu úzkosti duše Ježiš volá Petra, Jakuba a Jána a vedie ich so sebou na vrch.

Evanjelium hovorí: „vyviedol ich na vysoký vrch“ (v. 2). V Biblii má vrch vždy špeciálny význam: je vyvýšeným miestom, kde sa nebo a zem dotýkajú, kde Mojžiš a proroci mali neobyčajný zážitok stretnutia s Bohom. Vystúpiť na vrch znamená priblížiť sa trochu viac k Bohu.

Ježiš stúpa nahor spolu s tromi učeníkmi a zastavia sa na vrchole hory. Tu sa Ježiš pred nimi premení. Jeho žiariaca tvár a jeho žiarivý odev, ktoré anticipujú obraz Vzkrieseného, ponúkajú týmto vystrašeným mužom svetlo, svetlo nádeje, svetlo na prechod temnotami: smrť nebude znamenať koniec všetkého, pretože sa otvorí sláve Vzkrieseného. Ježiš teda oznamuje svoju smrť, privádza ich na vrch a ukazuje im, čo nastane potom: vzkriesenie.

Ako zvolal apoštol Peter (porov. v. 5), je krásne zostať s Pánom na vrchu, zažívať túto „predzvesť“ svetla uprostred Pôstneho obdobia. Je to pozvanie pripomenúť si, zvlášť keď prechádzame ťažkou skúškou – a mnohí z vás vedia, čo to znamená prechádzať ťažkou skúškou –, že Pán vstal z mŕtvych a nedovolí, aby tma mala posledné slovo.

Niekedy sa stáva, že človek prechádza temnými chvíľami v osobnom, rodinnom alebo spoločenskom živote, a dostane strach, že nejestvuje nijaká cesta východiska. Cítime sa vyľakaní zoči voči veľkým záhadám, ako sú choroby, utrpenie nevinných či tajomstvo smrti. Aj na samotnej ceste viery častokrát zakopneme, naraziac na pohoršenie kríža a nároky Evanjelia, ktoré od nás žiada vynaložiť svoj život pre službu a stratiť ho pre lásku, namiesto toho, aby sme si ho uchovávali pre nás samých a bránili si ho.

Potrebujeme teda iný pohľad, svetlo, ktoré by do hĺbky osvetlilo tajomstvo života a pomohlo nám prekonať naše schémy a kritériá tohto sveta. Aj my sme povolaní vystúpiť na vrch, kontemplovať nádheru Vzkrieseného Pána, ktorý naplno rozžiari blikotajúce svetlo v každom kúsku nášho života a pomôže nám vysvetliť dejiny na základe veľkonočného víťazstva.

Buďme však pozorní: ten Petrov pocit „dobre je nám tu“ sa nesmie stať duchovnou lenivosťou. Nemôžeme zostať na vrchu a tešiť sa sami z blaženosti tohto stretnutia. Sám Ježiš nás znovu privádza späť do údolia, medzi našich bratov a sestry, do bežného života. Musíme sa mať na pozore pred touto duchovnou lenivosťou: že by sme si chceli vystačiť s tým, že nám samým je dobre, s našimi modlitbami a liturgiami.

Nie! Vystúpiť na vrch neznamená zabudnúť na realitu; modlitba nikdy nie je únik pred životnými ťažkosťami; svetlo viery neslúži na dosiahnutie pekného duchovného pocitu. Nie, toto nie je Ježišovo posolstvo. Sme povolaní zažiť stretnutie s Kristom, aby sme ožiarení jeho svetlom ­mohli toto svetlo niesť a dať mu zažiariť všade. Zažínať svetielka v srdciach ľudí; byť lampášikmi Evanjelia, ktoré prinášajú trochu lásky a nádeje: toto je poslanie kresťana.

Prosme najsvätejšiu Pannu Máriu, aby nám pomáhala prijímať so žasnutím Kristovo svetlo, opatrovať ho a deliť sa oň.

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Martina Korytiaková)

 



( TK KBS, RV, jb; rp ) 20210228003   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]