[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je pondelok 08. 03. 2021   Meniny má Alan; Alana       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  marec  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Pápež František v Iraku
Cesta rehoľného povolania
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pokánie nie je podľa P. Štálnika cieľom, ale prostriedkom na dosiahnutie cieľa
P:3, 23. 02. 2021 10:48, DOM



Bratislava 23. februára (TK KBS) Peter Štálnik pochádza z Hradišťa, neďaleko Partizánskeho. V súčasnosti pôsobí ako farár v Zlatých Moravciach. Tlačovej kancelárii KBS odpovedal na otázky o pôste a pokání. V súčasnosti si robí duchovné cvičenia známe pod názvom Exodus 90. Podľa neho zvlášť v ťažkých časoch vystupuje kresťanská čnosť nádeje viac do popredia. 

 


Čo je cieľom pokánia?

Veľmi dobrá otázka, na ktorú by si mal dať odpoveď každý, kto sa na cestu pokánia vydal. Samotné pokánie nie je cieľom, ale je prostriedkom, cestou na dosiahnutie cieľa. A cieľ nám definuje grécke slovo pre pokánie – metánoia. Toto slovo znamená vnútornú premenu, zmenu zmýšľania a srdca, sprevádzanú ľútosťou nad hriechom, ale najmä odvrátenie sa od hriechu a návrat k Bohu. To je cieľom pokánia. A preto má byť pokánie prežívané s radosťou, lebo ma privádza naspäť k Bohu.

Je pokánie spôsobom ako obnoviť svoju vieru?

Záleží od toho, ako vnímam vieru. Pre niekoho je viera iba súborom príkazov, zákazov a iných druhov predpisov. A keď ich všetky vzorne dodržiava má pocit, že má vieru, cíti sa byť veriacim človekom. V takomto prípade konania pokánia vieru neobnoví. Ak však vnímam vieru ako prežívanie osobného vnútorného vzťahu s Ježišom, tak potom sa pokánie stáva spôsobom, ktorým si môžem vieru obnoviť.

Je vhodné siahnuť v pôstnom období po Božom slove a v ňom hľadať podnety pre zmenu života?

Povedal by som, že to je nie len vhodné, ale priam nevyhnutné. Boh nás cez svoje slovo na mnohých miestach vyzýva na pokánie, čiže na návrat k Nemu. Hovoria o tom mnohé udalosti z dejín Izraelského národa zachytené na stránkach Starého zákona, ale aj samotné Evanjelium. Prvé slová, ktoré Pán Ježiš povedal v Markovom evanjeliu boli: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“

Môžeme sa pôstom oslobodiť od všetkého, čo náš život ťaží?

Nepovedal by som, že úplne od všetkého. Vždy bude v našom živote niečo, čo nás bude ťažiť. Ale aj v tom treba vidieť prejav Božej milosti a lásky. Lebo keď nás niečo ťaží, tak nás to zároveň udržiava pri Bohu, u ktorého hľadáme pomoc a silu. Avšak v každom prípade je pôst veľmi silným prostriedkom duchovného zápasu, v ktorom sa snažíme oslobodiť od zla, ktoré nás zväzuje.

Môže byť príťažlivá forma pôstu v roku 2021 oslobodiť sa od presýtenosti informáciami?

Ako odpoveď uvediem moju aktuálnu osobnú skúsenosť. Tak ako mnoho iných mužov na Slovensku si aj ja od 4. januára vykonávam 90-dňové duchovné cvičenia pod názvom Exodus 90. V rámci asketických disciplín som sa úplne zriekol internetu (televízor nevlastním už niekoľko rokov). Tým pádom som sa oslobodil od všetkých neužitočných informácií, a potrebné informácie sa vždy dozviem od ľudí okolo mňa v správnom čase. Môžem dosvedčiť, že som tým dosiahol vnútorný pokoj a slobodu a k tomu ešte množstvo času, ktorý mi umožňuje viac sa venovať Bohu a blížnemu.

Na druhej strane je vhodné zredukovať pôst na odriekanie si výdobytkov doby a nepostiť sa aj v strave?

Pôstna disciplína môže mať rôzne podoby, strava je jednou z možností. V princípe platí, že by som sa mal zriekať tých vecí, ktoré ma robia vnútorne neslobodným. U každého z nás to môže byť iná vec, či už internet, sociálne siete, alkohol, sladkosti... Čo sa týka konkrétne stravy, odporúčam zachovať aspoň piatok ako pôstny deň, zrieknuť sa počas dňa aspoň jedného hlavného jedla.

Malo by byť výsledkom pôstu otvorenie nášho srdca Božiemu Synovi?

Určite áno. Keď je srdce zapratané záležitosťami tohto sveta, potom v ňom nezostáva priestor pre toho najdôležitejšieho hosťa. Pôstom sa zriekam konkrétnych vecí, aby v mojom srdci bolo viac miesta pre Spasiteľa.

Mali by sme si v tomto pôstnom období všimnúť viac tých, čo v dôsledku pandémie Covidu-19 trpia, sú opustení alebo ustráchaní?

Pravdou je, že na základe pandemickej situácie máme okolo seba viac opustených ľudí ako zvyčajne, ktorých ovláda neistota a strach. Avšak bez ohľadu na pandémiu Covid-19, kresťan je vždy volaný k tomu, aby mal citlivé srdce pre tých najslabších. Pôstne obdobie je zvlášť vhodné na to, aby sme konkrétnym spôsobom poslúžili týmto ľuďom, každý podľa svojich schopností a možností.

Pápež v posolstve na toto pôstne obdobie píše: Pôst prežívaný ako skúsenosť odriekania privádza všetkých, čo ho prežívajú v jednoduchosti srdca k tomu, aby znovuobjavili Boží dar a pochopili, že sme stvorenia na jeho obraz a podobu a že v ňom nachádzame svoje naplnenie. Ako to máme chápať?

Každý človek bol stvorený na Boží obraz, ako nám o tom hovorí kniha Genezis (Gn 1,27). Avšak hriechom akéhokoľvek druhu tento Boží obraz v nás deformujeme a poškvrňujeme. Praktizovanie pôstnych disciplín, ku ktorým nás pozýva Ježiš v evanjeliu Popolcovej stredy, t.j. almužna, samotný pôst a modlitba srdca, nám pomáhajú očistiť a napraviť ten pokrivený Boží obraz v nás. A to v konečnom dôsledku vedie k naplneniu nášho života tým jediným, čo má zmysel – milovať Boha celým srdcom a blížneho ako seba samého.

Na konci pôstneho obdobia by malo prísť prijatie odpustenia vo sviatosti zmierenia?

V našej krajine je zvykom ponúknuť ľuďom možnosť tzv. spoločnej svätej spovede pred Veľkou nocou. Minulý rok a zrejme ani tento rok to nebude možné. Sviatosť zmierenia by mala byť vo všeobecnosti vyvrcholením môjho úsilia konať pokánie, čiže zanechať cestu hriechu a vrátiť sa k Bohu. Vo sviatosti zmierenia sa totiž uskutočňuje dvojaký pohyb: človek – hriešnik prichádza k Bohu vyznávajúc a ľutujúc svoje hriechy a potom je tu Boh, ktorý sa vo svojom nekonečnom milosrdenstve skláňa k človekovi a objíma ho svojou odpúšťajúcou láskou.

Situácia v spoločnosti nie je jednoduchá, naopak je stále neistá. Môže byť pôstne obdobie obdobím nádeje, keď sa obraciame k trpezlivému Bohu, ktorý sa stará o svoje stvorenie?

Zvlášť v ťažkých časoch vystupuje kresťanská čnosť nádeje viac do popredia. Katechizmus Katolíckej cirkvi definuje nádej nasledovne: „Nádej je dôveryplné očakávanie Božieho požehnania“. (KKC 2090) V kontexte Pôstneho obdobia môžeme povedať, že nádej spočíva v dôveryplnom očakávaní Božieho odpustenia, ktoré prichádza ako odpoveď na moju snahu zanechať hriech a zlo. Iste, že vonkajšie, neraz veľmi ťaživé, okolnosti života sa mi nezmenia, ale moje srdce sa naplní nádejou a nádej so sebou prináša radosť, pokoj a hlavne istou v presvedčení, že Boh sa o mňa postará.



( TK KBS, rp; pz ) 20210223033   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]