Vatikán 19. februára (RV) Svätý Otec sa prihovoril cez video účastníkom kongresu o náboženskej výchove v USA. Virtuálne podujatie s mottom „Hlásaj prísľub!“ (Proclaim the Promise!) zorganizovala od 18. do 21. februára Arcidiecéza Los Angeles.
Kongres v Los Angeles o náboženskej výchove má už svoj 65. ročník. Arcidiecéza slávi tento rok aj 50. výročie „Mládežníckeho dňa“. Prinášame ústrednú časť videoposolstva Svätého Otca:
„Niet pochýb, že sme v náročnom čase pre všetkých, je to čas krízy. Ako veľmi je v tejto súvislosti relevantná výzva tohto kongresu: „Hlásaj prísľub!“ Potrebujeme ohlasovať a pripomínať si, že máme Boží prísľub, a že Boh vždy dodrží svoje prisľúbenia (porov. 1 Kor 1,9-11). Musíme tiež pamätať, že «každá žena, každý muž a každá generácia v sebe ukrývajú prísľub, ktorý môže vyžarovať nové vzťahové, intelektuálne, kultúrne a duchovné energie» (Fratelli tutti, č. 196).
Pandémia poznačila život ľudí a dejiny našich komunít. Tvárou v tvár tejto a iným skutočnostiam je potrebné budovať zajtrajšok, hľadieť do budúcnosti, a aby sme tak urobili, je treba angažovanosť, úsilie a zapojenie všetkých. Je potreba reagovať štýlom Samaritána, ktorý znamená nechať sa zachytiť tým, čo vidím, s vedomím, že utrpenie ma zmení, a že zoči-voči utrpeniu iného sa musím zaangažovať.
Svedectvá štedrej a nezištnej lásky, ktoré sme videli počas všetkých tých mesiacov, mnoho svedectiev, zanechalo nezmazateľnú stopu vo svedomiach a tiež v sociálnej štruktúre spoločnosti, a učia nás nakoľko sú blízkosť, starostlivosť, sprevádzanie a obetovanie sa potrebné na živenie bratstva. Bolo to ohlasovanie i uskutočňovanie Božieho prísľubu. Pripomeňme si univerzálny princíp: z krízy sa nedá vyjsť bezo zmeny, buď vyjdeme lepší alebo horší, ale nikdy nevyjdeme rovnakí. V krízach sa ukáže pravé srdce: jeho dobrota, jeho milosrdenstvo, jeho veľkosť, jeho malosť. Krízy nás stavajú pred nutnosť voliť si, rozhodnúť sa pre určitú cestu a prijať na seba jej záväzok.
«Kiež v tomto čase, v ktorom je nám dané žiť, môžeme uznaním dôstojnosti každej ľudskej osoby znovuzrodiť u všetkých svetovú ašpiráciu k bratstvu... Potrebujeme spoločenstvo, ktoré nás podporí, ktoré nám pomôže a v ktorom si navzájom pomáhame pozerať vpred. Aké je dôležité spoločne snívať» (Fratelli tutti, č. 8) a pozerať vpred!
Osobitne zdravím mladých! Pozývam vás k nádeji, ktorá «nám hovorí o realite zakorenenej hlboko v ľudskom bytí, bez ohľadu na konkrétne okolnosti a historické podmienky, v ktorých žijeme» (Fratelli tutti, č. 55). Vy mladí ste básnikmi novej ľudskej krásy, novej bratskej a priateľskej krásy!
A pripomeňme si ešte túto ďalšiu skutočnosť: sny sa budujú spoločne. «Snívajme ako jediné ľudstvo, ako cestujúci, ktorí majú to isté ľudské telo, ako deti tej istej zeme, ktorá hostí nás všetkých, každého s bohatstvom jeho viery alebo jeho presvedčení, každého s vlastným hlasom, ale všetkých ako bratov!» (Fratelli tutti, č. 8).“
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
