[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je streda 03. 03. 2021   Meniny má Bohumil, Bohumila       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  marec  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Pápež František v Iraku
Cesta rehoľného povolania
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Anjel Pána na 6. cezročnú nedeľu: Boží štýl blízkosti, súcitu a nehy
P:3, 14. 02. 2021 18:37, ZAH



Vatikán 14. februára (RV) Pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána v nedeľu 14. februára dal Svätý Otec do pozornosti Boží štýl blízkosti, súcitu a nehy voči človeku vylúčenému na okraj, a to aj za cenu prestúpenia zaužívaných pravidiel, ako to ukazuje Ježiš uzdravením malomocného v 1. kapitole Markovho evanjelia. V tejto súvislosti dal zatlieskať všetkým spovedníkom, ktorí vyjadrujú tento Boží štýl.

Apoštolské požehnanie Svätý Otec opäť udeľoval z okna pápežského domu. V slnečnom, hoci chladnejšom počasí, prišlo na Námestie sv. Petra takmer tisíc veriacich. V závere stretnutia pápež verejne vyzdvihol rozhodnutie vedúcich predstaviteľov Kolumbie poskytnúť status dočasnej ochrany imigrantom z Venezuely. V liturgický deň spomienky sv. Cyrila a Metoda pozdravil všetkých veriacich v krajinách, ktoré spolupatróni Európy evanjelizovali. Zároveň na sv. Valentína zablahoželal snúbencom a zaľúbeným a požehnal ich s uistením o svojej moditbe.

Pred modlitbou Anjel Pána sa Svätý Otec prihovoril týmito slovami:

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Aké krásne je toto námestie, keď naň svieti slnko! Nádherné!

Dnešné Evanjelium (porov. Mk 1,40-45) nám predstavuje stretnutie Ježiša s mužom chorým na malomocenstvo. Malomocní sa považovali za nečistých a podľa predpisov Zákona museli zostať mimo obývaných centier. Boli vylúčení zo všetkých ľudských, sociálnych a náboženských vzťahov: napr. nemohli vstupovať do synagógy, nemohli vojsť do chrámu, ani za účelom náboženského dôvodu. Ježiš ale dovolí, aby sa k nemu dotyčný muž priblížil, je tým dojatý a dokonca vystrie ruku a dotkne sa ho. To bolo v danej dobe niečo nemysliteľné. Takto Ježiš uskutočňuje Dobrú novinu, ktorú ohlasuje: Boh sa stal blízkym nášmu životu, má súcit s osudom zraneného ľudstva a prichádza odstrániť každú prekážku, ktorá nám bráni žiť vzťah s ním, s druhými i sami so sebou.

Stal sa blízkym... Blízkosť. Zapamätajte si dobre toto slovo, blízkosť. Súcit: Evanjelium hovorí, že Ježiš, vidiac malomocného, mal s ním súcit. A neha. Tri slová, ktoré ukazujú Boží štýl: blízkosť, súcit, neha. V tejto epizóde vidíme dve „prestúpenia“, ktoré navzájom súvisia: prestúpenie u malomocného, ktorý sa priblíži k Ježišovi – čo bolo zakázané –, a u Ježiša, ktorý plný súcitu, sa ho dotýka s nehou, aby ho uzdravil – čo tiež bolo zakázané. Obidvaja sú priestupníkmi. Sú to dva priestupky.

Prvé prestúpenie je u malomocného: napriek predpisom Zákona opúšťa izoláciu a prichádza za Ježišom. Jeho choroba bola vnímaná ako Boží trest, ale v Ježišovi muž vidí inú tvár Boha: nie Boha, ktorý tresce, ale súcitného a milujúceho Otca, ktorý nás oslobodzuje od hriechu a nikdy nevylučuje zo svojho milosrdenstva. Preto ten muž môže opustiť izoláciu, lebo v Ježišovi nachádza Boha, ktorý s ním zdieľa jeho bolesť. Ježišovo konanie ho priťahuje, núti ho vyjsť zo samého seba a zveriť mu svoj bolestivý príbeh.

Tu mi dovoľte, aby som pripomenul mnoho skvelých kňazov-spovedníkov, ktorí majú tento prístup: priťahujú ľudí, mnoho ľudí, ktorí sa cítia byť ničím, cítia sa „byť na dlažbe“ kvôli svojím hriechom... Ale s nehou, súcitom... Sú skvelí títo spovedníci, ktorí nemajú v rukách bič, ale ide im jedine o to, aby prijali, vypočuli a hovorili, aký je Boh dobrý a že stále odpúšťa, že Boh sa neunaví odpúšťať. Pre týchto milosrdných spovedníkov dnes prosím potlesk od vás všetkých tu na námestí. [potlesk]

Druhé prestúpenie je zo strany Ježiša: hoci Zákon zakazoval dotýkať sa malomocných, Ježiš v dojatí vystrie ruku a dotýka sa, aby ho uzdravil. Niekto by povedal: zhrešil, urobil, čo Zákon zakazoval, je priestupník. To je pravda, je porušovateľ. Neobmedzuje sa na slová, ale dotýka sa. A dotýkať sa s láskou znamená vytvárať vzťah, vstúpiť do spoločenstva, zapojiť sa do života toho druhého až tak, že sa s ním zdieľajú aj jeho rany. Týmto konaním Ježiš ukazuje, že Boh, ktorý nie je ľahostajný, sa nedrží v „bezpečnej vzdialenosti“; naopak, približuje sa so súcitom a dotýka sa nášho života, aby ho s nehou uzdravil. Je to Boží štýl: blízkosť, súcit a neha. To je to prestúpenie zo strany Boha; v tomto zmysle je veľkým priestupníkom.

Bratia a sestry, i dnes mnoho našich bratov a sestier vo svete trpí na toto ochorenie, Hansenovu chorobu, či na iné choroby a stavy, s ktorými sa žiaľ viažu spoločenské predsudky. „Je to hriešnik!“ Spomeňte si na ten okamih (porov. Lk 7,36-50), keď na hostinu vstúpi žena a vyleje na Ježišove nohy voňavý olej. Ostatní hovorili: „Ak by tento bol prorok, vedel by to a rozpoznal, že táto žena je hriešnica“. Opovrhnutie. Ale Ježiš ju naopak prijíma, ba odvďačí sa jej: „Sú ti odpustené tvoje hriechy“. Ježišova neha.

A spoločenský predsudok odháňa ľudí slovami: „Tento je nečistý, tento je hriešnik, tento je podvodník, tento je...“ Áno, niekedy je to pravda, ale nemajme predsudky. Každému z nás sa môže stať, že zažije rany, pády, utrpenie, egoizmus, ktoré nás uzatvárajú pred Bohom a ostatnými, lebo hriech nás zatvára do nás samých z hanby, poníženia; no Boh nám chce srdce otvoriť.

Voči tomuto všetkému nám Ježiš ohlasuje, že Boh nie je akási abstraktná idea či doktrína, ale že Boh je ten, ktorý nemá strach sa „pošpiniť“ našou zranenou ľudskosťou a stretnúť sa s našimi ranami. „Ale otče, čo to hovoríte? Že Boh sa môže zašpiniť?“ Nehovorím to ja, povedal to sv. Pavol: urobil sa hriechom (porov. 2 Kor 5,21). Ten, ktorý nie je hriešnik, ktorý nemôže zhrešiť, sa urobil hriechom. Len sa pozri, ako sa zašpinil Boh, aby sa priblížil k nám, aby s nami spolucítil a dal nám pochopiť jeho nehu. Blízkosť, súcit a neha.

Z dôvodu zachovávania pravidiel dobrej reputácie a spoločenských zvykov častokrát umlčujeme bolesť alebo si nasadzujeme masky, ktoré ju kamuflujú. V kalkuláciách nášho egoizmu alebo vnútorných zákonov nášho strachu, príliš sa nezaujímame o utrpenie ostatných. Vyprosujme si však od Pána milosť žiť tieto dve „prestúpenia“ z dnešného Evanjelia. To zo strany malomocného, aby sme mali odvahu vyjsť z našej izolácie, aby sme – namiesto zotrvávania v nej a namiesto sebaľútosti či vyplakávania nad vlastnými zlyhaniami – radšej išli v ústrety Ježišovi takí, akí sme: „Pane, takýto som ja“. Pocítime to objatie, to nádherné Ježišovo objatie. A potom to prestúpenie zo strany Ježiša: láska, ktorá ide za hranicu zvyklostí, ktorá poráža predsudky a strach vstúpiť do života iného. Naučme sa byť takými „porušovateľmi“, ako títo dvaja: ako ten malomocný a ako Ježiš.

Nech nás na tejto ceste sprevádza Panna Mária, ktorú teraz vzývajme v modlitbe Anjel Pána.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Martina Korytiaková)

( TK KBS, RV, jb; rp ) 20210214002   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]