Vatikán 2. februára (RV) „Globalizácia nemôže znamenať uniformitu, ktorá by ignorovala rozličnosť a nastoľovala by nový druh kolonializmu“ – tieto slová adresoval pápež František účastníkom 5. globálneho stretnutia Fóra domorodých národov v posolstve, ktoré zaznelo v úvodný deň virtuálneho podujatia, prebiehajúceho počas prvej polovice februára.Stretnutie každé dva roky organizuje Medzinárodný fond pre poľnohospodársky rozvoj (IFAD, súčasť OSN) v spolupráci s viacerými organizáciami domorodcov z rozličných kútov sveta. Tento rok má tému: Hodnota potravinových systémov domorodcov: pružnosť v kontexte pandémie COVIDu-19.
Pápežovo posolstvo účastníkom prečítal v utorok 2. februára Mons. Fernando Chica Arellano, stály pozorovateľ Svätej stolice pri potravinových a poľnohospodárskych agentúrach OSN - FAO, IFAD a PAM. Ak chceme poraziť hlad, musíme skĺbiť ochranu planéty so sociálnou spravodlivosťou, upozorňuje v posolstve pápež František:
„Výzva spočíva najmä vo vytváraní alternatív vychádzajúc zo solidarity, aby sa nikto necítil ignorovaný, ale aby ani nasilu nenanucoval vlastný smer, pokladajúc ho za ten jediný správny. Naopak, dobre vieme, že keď sa odlišnosti skĺbia a vzájomne sa obohacujú, jednota medzi národmi prekvitá a upevňuje sa.
V skutočnosti, ide o šírenie takého rozvoja, ktorý by nemal konzum za prostriedok a cieľ, ale ktorý by skutočne bdel nad životným prostredím, v načúvaní, učení sa a zušľachťovaní. V tomto spočíva integrálna ekológia, v ktorej sa sociálna spravodlivosť spája s ochranou planéty.
Jedine s touto pokorou ducha môžeme uzrieť plné víťazstvo nad hladom a spoločnosť založenú na trvalých hodnotách, ktoré nie sú ovocím prechodnej a čiastkovej módy, ale plodom spravodlivosti a dobra.“
Svet, ktorý chceme budovať všetci spoločne, chceme odovzdať budúcim generáciám „ako poklad, a nie ako hromadu odpadkov“, zdôrazňuje Svätý Otec. Povzbudzuje preto zamerať sa na to, „čo prospieva všetkým, práve to, čo nám umožní v tomto svete nechať za sebou brázdu altruizmu a veľkodušnosti“.
Toto zároveň umožní aj vyvarovať sa tomu, že by sme zostali upätí čisto na pozemské veci, zdrvení duchovnou prázdnotou, paralyzovaní zahľadenosťou do seba či skormútení individualizmom.
