Bratislava 1. februára (TK KBS) Cesta rehoľným životom je „veľmi pekná“, ale zároveň nie jednoduchá. „Čo ho čaká na začiatku? Musí si byť vedomý, že nastupuje do loďky, ktorá pláva na rozbúrenom mori, ale v ktorej je stále Pán Ježiš,“ vraví TK KBS P. Wieslaw Krzyszycha MS - misionár Matky Božej Lasaletskej, správca farnosti Považská Bystrica - Rozkvet. TK KBS s ním hovorilo pred sviatkom Obetovania Pána, ktorý si v Cirkvi pripomíname ako Deň zasväteného života (2. februára). Páter Wieslaw pochádza z malej dedinskej farnosti. Kostol bol dôležitým miestom v ich rodine. Tam sledoval pána farára a doma sa hrali na kňaza a „slúžili sme sväté omše“. „Ale chcem povedať, že práve v kostole som po prvýkrát počul vetu: „Poď za mnou.“ Na začiatku som si myslel, že to znamená prísť miništrovať. Tento hlas ma stále sprevádzal. Niekedy som sa snažil tento hlas prehlušiť, ale keď prichádzal čas maturity, stával sa mocnejší,“ hovorí o svojom povolaní. Na začiatku to bolo prekvapenie, potom na strednej škole prišlo skúmanie a príprava na rozhodnutie. „Toto rozhodnutie sa zrodilo na modlitbe. Ale po rozhodnutí prišiel čas sebareflexie, či som naozaj povolaný? Bol to vnútorný boj. A tu mi pomohla Panna Mária,“ uviedol.
Myslí, že je to o niečo hlbšie, ako to, keď sa človek zamiluje. „Prežíval som hlboký vnútorný pokoj, keď som bol s Pánom,“ spomína. Ovplyvnili ho viacerí ľudia. Prvé pozvanie, ktoré počul, bolo od kňaza, ktorý prišiel zastupovať ich farára vo farnosti. Potom bol to kňaz - rehoľník, ktorý ho učil náboženstvo na strednej škole. On ho viedol a vysvetlil mu jeho vnútorný boj, ktorý som prežíval. „Povedal mi, že je to preto, že som to vzal vážne, keď som sa rozhodoval,“ povedal. Myslí si tiež, že to, či je človek povolaný stať sa rehoľníkom, už od narodenia sa deje postupne. „Aj ja som rozmýšľal o diecéznom kňazstve, ale potom som túžil odovzdať svoju vôľu, život Pánu Bohu. Nič nevlastniť a byť k dispozícii Pánovi skrze predstavených,“ pokračoval.
Za veľmi dôležité považuje zmysel počuť Božie volanie. „Veľmi dôležité je prostredie, kde bývame, s kým sa stretávame, čo čítame. V mojej rodine sa vždy v dobrom hovorilo o kňazstve. V tom prostredí sa rodí aj motivácia a túžba odpovedať Pánu Bohu,“ hovorí. U neho to bolo ešte pred maturitou. „Bol to čas spoločenstva, čas bytia s Pánom. Bol to rok a pol, keď som povedal Pánovi: „Čokoľvek sa stane, hovorím ti Pane svoje »áno«,“ povedal. Myslí si, že cesta rehoľným životom je „veľmi pekná, ale zároveň nebude jednoduchá.“ „Určite to bude krásne dobrodružstvo s Pánom. Musí mať upriamené srdce na Pána. Čo ho čaká na začiatku? Musí si byť vedomý, že nastupuje do loďky, ktorá pláva na rozbúrenom mori, ale v ktorej je stále Pán Ježiš,“ dodal pre TK KBS P. Wieslaw Krzyszycha MS - misionár Matky Božej Lasaletskej.
