[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je piatok 26. 02. 2021   Meniny má Viktor       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  február  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Pápež František v Iraku
Cesta rehoľného povolania
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Faustyn: Človek musí byť otvorený na to, čo mu Boh chce v živote ponúknuť
P:3, 30. 01. 2021 09:15, DOM



Bratislava 30. januára (TK KBS) Katolícky kňazy a člen z Kongregácie bratov Tešiteľov z Gethseman Faustyn Rafał Wesołowsky začal rozmýšľať o rehoľnom povolaní po svojom obrátení, keď mal 16 rokov. Ako povedal v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS, rozmýšľal, či sa má odovzdať Bohu a vykročiť na cestu povolania. Preto išiel na katolícku strednú školu, a ako 16 ročný chlapec sa stal miništrantom a kostolníkom. “Kňazsky život ma začal fascinovať, ale tá myšlienka sa vyvíjala pomaly, zintenzívnila sa rok pred vstupom do rehole, keď som už nemohol vydržať napätie a ako 18 ročný som prerušil školu, aby som sa odovzdal Bohu na ceste rehoľneho povolania,” spomína Faustyn.

Odpoveď na Božie pozvanie nie je podľa Faustyna jednoduchá. “V mojom prípade je to asi spojené so sebavedomím. Ja som naň odpovedal hneď keď som ho začul v sebe. Trvalo to jeden rok od kedy som sa začal tomu intenzívne venovať do momentu môjho “áno“. Ale sedemročná skúsenosť z pastorácie povolaní mi ukazuje, že som bol výnimka. Dnes mladí ľudia majú ťažkosti odpovedať na Božie pozvanie, odkladajú to na neurčitý čas, pretože nie sú si ničoho istí, najmä, či to vydržia, či to je práve to, čo chcú. Nepomáha im v tom zmýšľanie súčasnej modernej doby, ktorá prináša veľa ponúk. Všetko by chceli skúšať, a nič ich nevie dostatočne naplniť, aby vedeli, že to je to pravé.“

Často, keď sprevádza ľudí v pastorácii to Faustyn prirovnáva k zamilovaniu. “Ja som to tak zažil. Otázka povolania a riešenia tejto témy bola pre mňa ako endorfín. Rozmýšľal som len o reholi, nevedel som jesť, spať, bol som z toho hotový, začal som mať horšie známky v škole. Všetko ostatné nemalo zmysel, nič ma nevedelo dostatočne naplniť... prvý rok v reholi tiež tak vyzeral,“ povedal Faustyn s tým, že v komunite nevidel, žiadnu chybu, všetko vedel ospravedlniť, cítil sa šťastný, aj z toho, že vstávali o 5.00 ráno, čo nebolo do vtedy jeho zvykom. “Prvá kríza prišla až v noviciáte, to znamená po roku. Takže keď to čítajú ľudia, ktorí boli zamilovaní, aj oni to tak isto prežívali,” dodal.

Faustyn si spomína ako spoznal jedného dominikána na pešej púti do Čenstochovej. “Žiaľ viac ma štval svojím správaním, ako priťahoval. Nechcel som s ním rozprávať, počúvať čo hovorí, napriek tomu sa vnucoval. On o tom vie, som mu to aj neskôr povedal, keď som bol po rehoľných sľuboch, že on je príčinou môjho povolania. Boh si ho vedel použiť aj týmto spôsobom, aby zasial vo mne semeno rehoľného povolania. Bola to šesťdňová epizóda v mojom živote,“ uvádza tešiteľ Faustyn. Zároveň však konštatuje, že pri voľbe povolania nemal podporu ani od kňazov z jeho farnosti, ani od učiteľa náboženstvá (kňaza), ani od rodiny či známych. “Otázku povolania som riešil sám, cez internet a duchovné cvičenia.“

Faustyn verí, že Boh si ho povolal k rehoľnému životu už od počatia. “Viem, že Boh chce ma mať vo svojich radoch. To nie je tušenie alebo pocit, to je vnútorný pevný postoj. Rehoľníkom nerobí ma moje "áno" povedané pred 10 rokmi, ale moje "áno" povedané každé ráno, keď otvorím oči,“ zdôraznil. Proces svojho povolania však nepovažuje za uzavretý. Do konca života budem sa učiť odpovedať na povolanie a učiť sa, čo to znamená byť v skutočnosti "rehoľníkom". Rehoľníkom ma nerobí môj habit, rehoľné meno a sľuby, ale svätosť a čistota môjho života. Mám ešte veľa čo robiť…,“ hovorí Faustyn.

Faustyn si myslí, že človek musí byť otvorený na to, čo Boh mu chce v živote ponúknuť. “Veľa kresťanov je otvorených na počúvanie Božích vnuknutí, no žiaľ pôjdu len za tými, ktoré im vyhovujú,“ zdôraznil. Pre Faustyna povolanie prišlo nečakane, že ho to prekvapilo. “Končil som katolícku školu, mal som spolužiakov, ktorí navonok prejavovali oveľa väčšiu zbožnosť, a podľa nejakých určených noriem by boli o veľa lepšími kandidátmi, aby sa vybrali na cestu, no mňa Boh povolal k zasvätenemu životu a ich nie,” upozornil.

Ako v každom povolaní, aj rehoľníci žijú bežný život. “Robíme bežné veci, len dávame väčší dôraz na modlitbu, vzťahy a svätý život. Dnes už kláštory nie sú uzavreté monastery, dnes žijeme transparentne v súlade s týmto svetom, ale aj keď žijeme v súlade s ním, chceme uskutočňovať to, čo povedal Ježiš: “moje kráľovstvo nie je z tohto sveta“. My vieme že naša vlasť je v nebi, a preto sa snažíme cez náš zvláštny, výnimočný spôsob života, nepochopený svetom, dostať sa do neba,” povedal Faustyn, podľa ktorého mladého nádejného rehoľníka na začiatku čakáva, čaj a milý rozhovor. “Hlavne nebojte sa prísť, napísať a opýtať sa. Som otvorený,” dodal.

V utorok cirkev slávi sviatok Obetovania Pána, ktorý je spojený s Dňom zasväteného života. Pri tejto príležitosti TK KBS urobila viacero rozhovorov s rehoľníkmi.

( TK KBS, rp; pz ) 20210130002   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]