Bratislava 29. januára (TK KBS) Don Bosco (1815 – 1888), zakladateľ saleziánskeho diela pre záchranu mládeže, najmä chudobnej a opustenej, nadchol mnohých chlapcov, kňazov i laikov pre dielo záchrany mládeže. Najmä po založení oratórií, do ktorých prichádzalo množstvo chlapcov, bola každá pomoc vítaná – či učiť katechizmus, pomáhať vyučovať vo večerných školách, pomáhať nájsť prácu tým, čo prišli z väzenia, alebo jednoducho plátať šaty, pomáhať variť, asistovať pri hrách… Plnili rôzne úlohy a všeobecne sa im hovorilo dobrodinci, podporovatelia alebo spolupracovníci Spoločnosti sv. Františka Saleského. Najväčšou a príkladnou postavou spolupracovníčky oratória bola mama Margita – matka don Bosca, ktorá svoju starobu prežila v službe svojmu synovi a chlapcom.Don Bosco mal od začiatku túžbu založiť Spoločnosť, ktorá by združovala kňazov, rehoľníkov i laikov žijúcich vo svete. Túto myšlienku včlenil i do Stanov kongregácie sv. Františka Saleského (1859). Táto myšlienka bola na tú dobu tak nová, že ak chcel, aby boli Stanovy schválené, musel kapitolu o začlenení laikov vypustiť. Tak vznikla rehoľná Kongregácia sv. Františka Saleského určená pre záchranu chlapcov a Inštitút Dcér Márie Pomocnice kresťanov (1872) určenú pre záchranu dievčat. Ale don Bosco sa nevzdal a po období hľadania založil pre laikov Združenie na spôsob tretieho rádu (napr. tretí rád pre laikov majú aj Františkáni) s tým rozdielom, že ich zameraním nebude iba cvičenie sa v nábožnosti, ako to bolo zaužívané v tretích rádoch, ale činný život v službe lásky blížnemu. Skutočnosťou sa to stalo 9. mája 1876 po schválení pápežom Piom IX. Dnes saleziáni spolupracovníci žijú a pracujú po celom svete a je ich približne 30-tisíc.
Aj keď názov môže zavádzať, salezián spolupracovník nie je to isté ako salezián dona Bosca. To, že ich spája v pomenovaní to isté slovo, znamená, že ich spája tá istá charizma. Kým SDB a FMA žijú saleziánskeho ducha ako rehoľníci, spolupracovníci ho vnášajú do sveta svojich rodín, práce a všade, kde pôsobia. Veď práve tam, kde sa kvôli predsudkom spoločnosti nedostanú kňazi a sestry v habitoch, môžu konať laici. Don Bosco vysvetľuje: „Keď sa stanete saleziánmi spolupracovníkmi, môžete pokračovať vo svojom riadnom zamestnaní, vo svojich rodinách a žiť, akoby ste skutočne boli v saleziánskej kongregácii.“
Slovensko patrí ku krajinám s najbohatším zastúpením spolupracovníkov. Momentálne je ich približne tisíc. Vedú stretká, organizujú tábory, pripravujú duchovné cvičenia. Spolupracujú so všetkými zložkami saleziánskej rodiny na Slovensku. Venujú sa aj snúbencom, manželom a rodinám. Každý sa do apoštolátu zapája podľa svojich darov a možností. Niektorí viac v skrytosti (modlitbou či obetou utrpenia), iní napríklad verejne pôsobia v rozličných oblastiach – kultúrnych, spoločenských, ekonomických či politických. A to všetko saleziánskym spôsobom, ktorý je charakteristický radosťou, láskavosťou, rodinným duchom a láskou k mladým.
Na Slovensku vzniklo združenie v roku 1980 vo Zvolene. Momentálne na Slovensku existuje 29 spolupracovníckych stredísk a v nich približne 1000 členov. Každé stredisko má prideleného delegáta (kňaza SDB alebo sestru FMA). Prvou blahoslavenou saleziánkou spolupracovníčkou je mladá Portugalčanka Alexandrina Maria da Costa (1904 –1955).
Zdroj: www.mileticka.sk/asc/
