Bratislava 22. januára (TK KBS) Sté narodeniny by dnes oslávil akademický maliar Ladislav Záborský. „Som vďačný nášmu Otcovi, že sme mali takého otca, ktorý denne vydával svedectvo o svojom vzťahu s Ním," povedal o umelcovi jeho syn Vladimír Záborský. Najviac si vážil jeho dôverný vzťah k Bohu, otcovstvo a jeho vzťah k mame a k deťom. TK KBS s ním hovorila pri príležitosti nedožitých narodenín. „Spomienok na nášho taťa je neúrekom," začína familiárne syn Vladimír. „V zdrvujúcej väčšine tých výborných. Jednak tých do jeho zatknutia na Silvestra 1953, na chvíle strávené s ním doma, v prírode, v učebni na gymnáziu, kde bol profesorom kreslenia a deskriptívnej geometrie... moje prvé dotyky s umením a rozhovory o Bohu a o tom, čím nás vo svojej láske obklopil ba priam zahrnul. Boľavou spomienkou je noc, keď byt bol plný tajných, ktorí všetko prekutávali a prišli ho zatknúť. Noc neviem koľkých desiatkov. Potom niekoľko návštev vo väzení a pohladenie srdca, keď mu bachar dovolil sa s mamou objať a pobozkať. A cez Advent 1957 zobudenie volaním: “Vladko, vstávaj, taťo je doma!”, o čom sa mi už toľkokrát snívalo, že má museli poštípať, aby som tomu uveril. Kým som počas učňovania v tlačiarňach neodchádzal na tretinu školského roka na teóriu do Prahy, bol to čas pri ňom počas jeho tvorby a ďalších rozhovorov. Čo následne počas štúdia na vysokej škole bolo menej často a tak až do dňa, kedy si ho náš Pán povolal k sebe," uviedol v rozhovore.
Otcovi je vďačný za veľa, najmä však za jeho svedectvo. „Som vďačný nášmu Otcovi, že sme mali takého otca, ktorý denne vydával svedectvo o svojom vzťahu s Ním," uviedol. „A potom za rodinnú atmosféru, ktorú spolu s našou mamou vytvárali nie len pre nás ako deti, ale pre každého, kto prichádzal k nám. Ďalej to bol duch tvorby, ktorý z neho sálal doma i v ateliéri. Jeho meditácie, stíšenia na Písmom a jeho obľúbenými knihami. Dlhé rozhovory o našom putovaní k Cieľu. Z množstva obrazov spomeniem len niekoľko: “Duch vznášajúci sa nad vodami” a “Nebeský Jeruzalem”, ktoré mi symbolizujú to naše putovanie. “Mýtnik a farizej”, kde farizej síce stojí vpredu, ale je vo tme, svetlo má až za chrbtom a to ožaruje pokorne kľačiaceho mýtnika. A spomeniem ešte obraz, ktorým vystihol zmysel každého umenia: formát na výšku, zhora nadol zasvetľujúca sa obloha, múr a zem. O múr je opretý obraz, na ktorom je namaľované to isté, ale bez múru," napísal syn Vladimír.
Najviac si na ňom „vážil jeho dôverný vzťah k Bohu a jeho otcovstvo, jeho vzťah k mame a k nám deťom. A odkaz? Jeho veta na rozlúčku s každou návštevou “Dovidenia v nebi!”, ktorá u niektorých vyvolala otázku “Majstre, ako si môžete byť taký istý?”. Aj na to ma odpoveď: “Sú len dve možnosti a do pekla nechcem ísť”. Tento jeho postoj ku chvíli, kedy slová zo Zdravasu “teraz a v hodinu našej smrti” budú v platiť v tom istom okamihu, ma inšpiroval, že na otázku “Ako sa máš?”, odpovedám: “Výborne, každý deň bližšie”," dodal Vladimír Záborský.
